Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/152/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208228012 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208228012.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. stavebná sporiteľňa, a.s., X. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX proti žalovaným: 1/ Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., 2/ V. K., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., v konaní zaplatenie 2.345,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/55/2009-137 zo dňa 22.3.2011 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd v časti 180,- eur a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.165,42 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 23.9.2008 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 100,- eur, vždy do 25-tého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom máj 2011 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého peňažného plnenia a plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného; v časti 180,- eur a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 140,60 eur, ktorú sú žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 24.10.2008 žalobca žiadal, aby súd žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť sumu 2.345,42 eur (70.658,20 Sk) ako istiny, úrokov z omeškania vo výške 11,80 % ročne z istiny od 23.9.2008 až do zaplatenia. Písomné vyjadrenie žalobcu doručené dňa 23.9.2010 súd posúdil ako žiadosť o zmenu návrhu, ktorú na pojednávaní dňa 22.3.2011 uznesením nepripustil z dôvodu, že výsledky doterajšieho dokazovania a žalobcom predložené listinné dôkazy nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. Z vykonaného dokazovania zistil, že na základe žiadosti žalovaných v 1/ a 2/ rade o poskytnutí úveru z účtu stavebného sporenia č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.4.2006 uzatvoril žalobca so žalovanými v 1/ a 2/ rade úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX cieľová suma 100.000,- Sk medziúver, pri úrokovej sadzbe 9,80 % ročne, a to na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovaným finančné prostriedky v sume 2.655,51 eur dňa 26.4.2006 na bežný účet č. X-XXXXXXXXXX/XXXX vo M., táto skutočnosť bola žalovaným oznámená listom dňa 26.4.2006 - oznámenie o výplate. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach po 1.600,- Sk (53,11 eur), počnúc 1.6.2006, čo vyplýva z listu žalobcu zo dňa 22.5.2006. V liste je zároveň uvedené, že splátka splatnou vždy v 1. deň príslušného kalendárneho mesiaca a považuje sa za včas zaplatenú, ak je pripísaná na úverový účet najneskôr 15. deň daného kalendárneho mesiaca. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky (VOP) pre stavebné sporenie. V týchto bola okrem iného upravená cieľová suma, poplatok za uzavretie zmluvy, vklady stavebného sporenia, úročenie nasporenej sumy, štátna prémia, vypovedanie zmluvy o stavebnom sporení, podmienky pridelenia, príprava a vyplatenie cieľovej sumy, stavebný úver a podmienky jeho vyplatenia, úročenie a splácanie stavebného úveru, splatnosť stavebného úveru, zmena cieľovej sumy a tarify spojenia, prevod a spojenie zmluvy o stavebnom sporení, náklady a nedoplatky, vzájomné započítanie pohľadávok, ostatné ustanovenia zmeny VOP, oznámenie a záverečné ustanovenia. Z výpisu z predmetného účtu súd zistil, že v roku 2006 žalovaní zaplatili dňa 31.7.2006 sumu 1.600,- Sk, dňa 14.8.2006 sumu 5.556,- Sk, 12.10.2006 sumu 1.600,- Sk, 14.11.2006 sumu 1.600,- Sk a 15.12.2006 sumu 1.600,- Sk. Ku dňu 31.12.2006 úroky predstavovali sumu 2.000,20 Sk, stav účtu 80.709,20 Sk, vklady 11.986,- Sk; v roku 2007 dňa 22.3.2007 sumu 1.600,- Sk, dňa 22.5.2007 sumu 3.984,40 Sk, dňa 10.12.2007 sumu 10.662,60 Sk; v roku 2008 dňa 25.4.2008 sumu 849,10 Sk, dňa 23.9.2008 sumu 13.280,10 Sk. K dňu 31.12.2008 bol stav účtu 72.951,- Sk, úroky 1.769,60 Sk, vklady žalovaných 6.683,- Sk. Z výpisu z účtu z roku 2009 súd zistil, že žalovaní zaplatili 29.5.2009 sumu 100,- eur, 28.8.2009 sumu 80,- eur, stav účtu žalovaných k 31.12.2009 bol 2.553,63 eur, úroky 58,74 eur, vklad žalovaných 180,- eur. Z písomného podania žalobcu zo dňa 23.9.2010 (po podaní návrhu na začatie konania) zistil, že došlo k zaplateniu sumy 180,- eur v dvoch splátkach, pričom nebolo zrejmé, kedy k zaplateniu týchto dvoch splátok došlo a žalobca to nešpecifikoval. Z obsahu fotokópií listinných dôkazov zistil, že žalobca listom zo dňa 23.9.2008 vyzval žalovaných na okamžité splatenie úveru s uvedením, že dňa 30.9.2008 obdržal žiadosť žalovaných a oznámil im, že žalobca žiadosť zamietol z dôvodu, že porušujú záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy (nepravidelné splácanie úveru). V súlade s úverovou zmluvou a s § 11 ods. 2 VOP pre stavebné sporenie dňom 23.9.2008 vyzval žalovaných na okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 70.658,20 Sk (2.345,42 eur). Zároveň žalovaným oznámil, že od uvedeného termínu sa zvyšuje platná úroková sadzba pre celý zostatok úveru o 2% ročne na pôvodnú dohodnutú úrokovú sadzbu a vyzval žalovaných k úhrade celej dlžnej sumy. V odôvodnení odcitoval čl. V bod 2 písm. b) úverovej zmluvy, § 11 ods. 2 VOP, čl. V bod 4 úverovej zmluvy. Zdôraznil, že žalobca súdu nešpecifikoval a neobjasnil výpočet úrokov, sankčných úrokov a spôsob akým započítava platby na úroky z omeškania, aj keď mu táto povinnosť vyplýva z VOP. Právny vzťah účastníkov konania posúdil ako spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z. Uzavrel, že žalobca na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) a na základe žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril so žalovanými úverovú zmluvu k č.ú. XXXXXXXX/XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli VOP pre stavebné sporenie, na základe ktorých previedol na bežný účet žalovaných č.ú. X-XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo M., a.s. dňa 26.4.2006 sumu 2.655,51 eur (80.000,- Sk), t.j. poskytol žalovaným medziúver pre stavebné sporenie pri úrokovej sadzbe 9,80 % ročne. Žalovaní sa zaviazali poskytnutí úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 53,11 eur počnúc 1.1.2006. Žalovaní porušili ustanovenia zmluvy tým, že poskytnutý úver nesplácali riadne a včas. Žalobca listom zo dňa 23.9.2008 vyzval žalovaných na okamžité splatenie celého zostatku úveru. Po podaní návrhu na začatie konania žalovaní zaplatili sumu 180,- eur v dvoch splátkach. Vzhľadom na neprehľadnosť a nejasnosť výpočtu započítanie na úroky, resp. úroky z omeškania súd z uplatnenej istiny 2.345,42 eur odrátal sumu 180,- eur zaplatenú žalovanými, žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal na zaplatenie istiny 2.165,42 eur. V odôvodnení ďalej odcitoval ust. § 52 ods. 1,2,3,4 OZ v platnom znení a § 10a) a § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinný do 31.12.2008. Uzavrel, že z citovaných zákonných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že zmluvy o poskytovaní spotrebiteľských úverov uzavreté medzi účastníkmi konania sú spotrebiteľskými zmluvami, pretože žalobca, ktorý zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti v nej vystupuje ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol podnikateľom vystupuje ako spotrebiteľ. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd posúdil ako neprimeraný, vzhľadom na nesúlad s § 53 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech veriteľa s poukazom aj na § 6 ods. 3 písm. a) zák. č. 634/1992 Z.z., podľa ktorého je potrebné za neprijateľné podmienky považovať aj tie, ktoré sú v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobku a poskytovaní služieb. Súd uzavrel, že dohoda o výške úrokov z omeškania je v rozpore s § 517 ods. 2 OZ, pričom zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou s nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Keďže žalovaní uviedli, že momentálne sú bez pracovného pomeru a poberajú dávky v hmotnej núdzi, o čom predložili rozhodnutie, povolil im splácanie dlžnej sumy v splátkach. Vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v predmetnom konaní, mu priznal náhradu trov konania, ktoré tvoria súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania v sume 140,60 eur (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v odôvodnení sa konštatuje, že bolo rozhodnuté rozsudkom na základe uznania nároku (§ 153a/ ods. 1 O.s.p.). Proti rozsudku - výroku, ktorým súd žalobu v časti 180,- eur a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol, podal včas odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd prvého stupňa pochybil, keď pri posudzovaní právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a posúdil úver ako spotrebiteľský. Zdôraznil, že žalobca je bankou, ktorá na základe bankového povolenia udeleného v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších právnych predpisov vykonáva stavebné sporenie v zmysle zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o stavebnom sporení). V zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase podpisovania zmluvy, sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Vzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že zo strany súdu jednoznačne došlo k nesprávnej aplikácií príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko príslušný súd nebral na zreteľ osobitné postavenie navrhovateľa - G., ako stavebnej sporiteľne, ktorá je v zmysle vydaného bankového povolenia oprávnená poskytovať zásadne len účelovo viazané finančné prostriedky, na tzv. stavebné účely. Ďalej dôvodil, že v zmysle § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka sa ním spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov konania záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Má za to, že vyššie citované zákonné ustanovenie zaraďuje zmluvu o úvere medzi tzv. absolútne obchodné-záväzkové vzťahy, ktoré bez ohľadu na povahu účastníkov predmetného vzťahu sa výlučne spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý v rámci svojej tretej časti rieši okrem iného aj výšku úroku z omeškania. V prejednávanej veci ide o zmluvne dojednané úroky z omeškania, ktorých výška sa v súlade s čl. 5 ods. 4 úverovej zmluvy určila tým spôsobom, že sa pôvodne dohodnutá úroková sadzba zvýši o 2 % ročne, t.j. veriteľ má nárok na celkový úrok vo výške 11,80 % ročne (9,80 % ročne ako riadny úrok + úrok z omeškania vo výške 2% ročne). Takto dojednaný úrok z omeškania je dokonca nižší ako zákonný úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platný v čase vzniku omeškania s plnením peňažných prostriedkov (14,25 % ročne). Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu uvádzanom v napadnutom rozhodnutí, ohľadom zamietnutia časti nároku vo výške 180,- eur, z dôvodu neprehľadnosti a nejasnosti predložených dôkazov, nakoľko rovnaké dôkazné prostriedky predložené žalobcom sú z jeho strany štandardne predkladané vo všetkých sporoch, ktoré žalobca vedie na iných súdoch. Zároveň namietal obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako nedostatočné. Na základe uvedeného sa domáhal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a rozsudok zrušil v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c) t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písm. f) t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle § 205 a) O.s.p., sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone uvedenými, navrhovať nové dôkazy, resp. nové skutočnosti, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. V zmysle uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že na vzťah účastníkov konania nemožno použiť ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; ktoré boli použité súdom prvého stupňa. Totiž podľa § 1 ods. 2 písm. a) sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V prejednávanej veci bol úver poskytnutý na vyššie uvedený účel, preto súd prvého stupňa pochybil, ak ho aplikoval. Predmetom konania je nárok z úverovej zmluvy podpísanej účastníkmi dňa 18.4.2006 uzavretej na žiadosť žalovaných na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že uvedená zmluva je v obchodnom zákonníku upravená ako tzv. absolútny obchod; teda bez ohľadu na účastníkov zmluvy. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (do ustanovení §§ 52 až 59) zaradená až s účinnosťou od 1.4.2004, pričom až s účinnosťou od 1.1.2008 boli do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu a teda aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. V čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy Občiansky zákonník ako spotrebiteľskú zmluvu vymedzoval kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmeny. V čase uzavretia zmluvy teda nebola úverová zmluva zahrnutá do právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii na základe ratifikačného postupu nadobudla platnosť 1.5.2004. Podľa aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky (čl. I) odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské vzťahy a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. Uvedené znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky (1.5.2004) k Európskej únii sú pre Slovenskú republiku záväzné akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii. Podľa Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v čl. 3 ods. 1, je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V prílohe smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 v bode 1 písm. e) je stanovené: nekalá podmienka uvedená v článku 3 Smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Podľa § 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Slovenská republika ratifikovala Zmluvu o postúpení k Európskej únii, pričom ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi SR. Členstvo Slovenskej republiky v EÚ a v ES predstavuje aj povinnosť dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva. Súčasťou práv európskych spoločenstiev je aj už vyššie citovaná Smernica Rady 93/13/EHS. Podľa jej čl. 6 ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa ďalších podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Základnou charakteristikou komunitárneho práva je teda jeho prednosť pred právom vnútroštátnym. Uvedené je možné oprieť o Rozsudok ESD č. 106/77 vo veci Administrazione delle finanze dello Stato c/a S.p.A. Simmenthal, podľa ktorého každý vnútroštátny súd má povinnosť úplne aplikovať komunitárne právo, prípadne má ponechať neaplikované každé ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom a to bez ohľadu na to, že ustanovenie vnútroštátneho práva bolo prijaté pred alebo po prijatí komunitárnej úpravy. V prípade, že dôjde ku konfliktu komunitárneho práva s vnútroštátnou úpravou, je povinnosťou orgánu aplikujúceho právo vkladať vnútroštátne právo v súlade s právom komunitárnym (tzv. eurokonformný výklad). Vnútroštátny súd je povinný aj ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky skúmať,a ak ju považuje za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta (Rozsudok súdneho dvora vo veci C 243/08 Pannon GSM Zrt c/a Erzsétek Sustikné Győrfi). Je teda zrejmé, že súd členského štátu ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou (aj keď je pomenovaná inak alebo jej obsah dohodli účastníci podľa iného právneho predpisu - napr. Obchodného zákonníka). Teda aj keď v čase uzavretia úverovej zmluvy ju nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch; aj v období od 1.5.2004 do 1.1.2008 malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť uvedenú zmluvu podľa predpisov komunitárneho práva a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že aj keď súd prvého stupňa v odôvodnení konštatuje, že rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku, odôvodnenie rozsudku uvedenému nezodpovedá a neboli ani splnené procesné podmienky pre jeho vydanie. Odvolací súd preto vychádzal z predpokladu, že súd nerozhodol týmto druhom meritórneho rozhodnutia. Odvolací súd zrušil zároveň aj výrok o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b) O.s.p.). V novom konaní súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.