Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/38/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208229048 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208229048.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a prísediacich JUDr.Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne G. D., bytom N. E., D. Č.. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou A. K..Q..X.. so sídlom N. E., Š. Č.. XX, proti žalovanému Z. U. s.r.o. so sídlom v E., Z. Č.. XX, zastúpeného A.. P. D., advokátom so sídlom v E., N. Č.. XX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27.10.2010 č.k. 18C 154/2008-132 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch. Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva účastníkmi zo dňa 2.8.2007 č. PP 65/2007 je neplatná, a zároveň určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu Č.. X nachádzajúceho sa na ulici D. Č.. XX N. E. a spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 857/100000-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemkov parc.č. 986, 987 a 988 zapísané na LV č. 14404 kat. územia Terasa. Zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti zmlúv o pôžičkách zo dňa X.X.XXXX Č.. T. XX/XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX Č.. T. XX/XXXX a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti zmlúv o pôžičkách a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a o vlastníckom práve k hore uvedenému bytu. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 2.8.2007 zmluvu o pôžičke č. T. XX/XXXX na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke peňažnú pôžičku v sume XX.XXX,-K. s dohodnutým úrokom vo výške 2,2% z hodnoty pôžičky za každý mesiac trvania dlhu. Účastníci pre prípad porušenia povinnosti zo strany žalobkyne dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1% dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zmluvu uzavreli na dobu určitú do 2.8.2012. Rovnako dňa 2.8.2007 účastníci uzavreli zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva č. S. XX/XXXX na základe ktorej žalobkyňa previedla na žalovaného ako veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky byt Č.. X na ul. D. Č.. XX N. E. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemkoch parc.č. XXX, XXX B. XXX kat. územia R.. V článku V. zmluvy účastníci dohodli, že v prípade, ak žalobkyňa nesplní riadne svoj dlh zo zmluvy o pôžičke, t.j. tento nesplní úplne v lehote určenej, žalovaný sa stáva trvalým a výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Účastníci dohodli, že uvedené následky nastávajú aj v prípade predčasnej splatnosti dlhu (pôžičky) v zmysle o pôžičke. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX ďalšiu zmluvu o pôžičke č. T. XX/XXXX na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanej peňažnú pôžičku v sume XX.XXX,-K. s dohodnutým 3% úrokom z hodnoty pôžičky za každý mesiac trvania dlhu. Pre prípad porušenia zmluvy žalobkyňou, účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1% za každý deň omeškania. Zmluvu uzavreli na dobu určitú do XX.X.XXXX. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobkyne ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu Č.. X na ul. D. Č.. XX N. E. je dôvodný. Bol toho názoru, že aj keď presnejšia úprava práv a povinností plynúcich zo zabezpečovacieho prevodu práva nastala s účinnosťou od 1.1.2008 kedy novelizované ust. § 553c Občianskeho zákonníka zaviedlo, že dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo pred splatnosťou zabezpečenia pohľadávky sú neplatné, neznamená to zavedenie absolútne nového právneho statusu medzi účastníkov záväzku plynúceho zo zabezpečovacieho prevodu práva, len jednoznačne došlo k vymedzeniu práva a povinností zmluvných strán v súlade s účelom tohto zabezpečovacieho inštitútu. Mal teda za to, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva tak ako bola medzi účastníkmi uzavretá a formulovaná zo strany veriteľa je neplatná. Podľa jeho názoru je nepochybné, že jej účelom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva zo strany veriteľa, ako to vyplýva z článku V. zmluvy. Pritom v žiadnom zmluvnom ustanovení nie je deklarovaná zákonná povinnosť veriteľa vydať dlžníkovi finančné plnenie zodpovedajúce rozdielu medzi hodnotou získanou z predmetu zálohu a skutočnou výškou záväzku dlžníka. Práva žalobkyne tak vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných či neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli podľa ust. § 53 ods. 5,7 Občianskeho zákonníka neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka požívať právnu ochranu, a preto nepochybne možno v zmysle právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku konštatovať, že boli neplatné podľa ustanovení § 39 Obč. zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom. Má teda za to, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zákonníka na vyslovení ktorého mala žalobkyňa nepochybne naliehavý právny záujem. Nakoľko na základe uvedenej neplatnej zmluvy bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník bytu a podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku žalovaný, súčasne súd určil, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam patrí výlučne žalobkyni. Pokiaľ ide o posúdenie platnosti zmlúv o pôžičkách uzavretých účastníkmi bol súd prvého stupňa toho názoru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti. Bol toho názoru, že vychádzajúc z vôle a úmyslu strán je možné dôvodiť, že ak by súd rozhodoval o neplatnosti právneho úkonu, nekonštatoval by celkom neplatnosť právneho úkonu zo zmluvy o pôžičke, ale rozhodoval by o čiastočnej neplatnosti tohto právneho úkonu, ako o časti uplatňovaného žalobného nároku. Nedošlo by tak k odstráneniu spornej otázky - aký je skutočný dlh žalobkyne a aké sú podmienky jeho plnenia, čo sa týka existencie omeškania, splatnosti dlhu. Rozhodnutie o návrhu žalobkyne by tak nevytvorilo jednoznačne právne usporiadaný vzťah medzi účastníkmi, čo do výšky nároku, jeho splatnosti, spôsobu plnenia a nepredišlo by sa tak možným súdnym sporom, preto žalobu v tejto časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku podala včas odvolanie žalobkyňa a vo vyhovujúcich výrokoch žalovaný. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a určil, že zmluvy o pôžičkách sú neplatné. Podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietavom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ak súd vychádzal z právneho názoru, že na určení neplatnosti zmlúv o pôžičkách nemá naliehavý právny záujem. Podľa jej názoru má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedených zmlúv o pôžičkách a v tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Cdo 1/2009 z ktorého vyplýva, že záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti prípadnej úverovej zmluvy je daný popri jeho prípadnej možnosti domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú poslednú možnosť dokonca môže, ale nemusí využiť. Na odvolacom pojednávaní zotrvala na odvolacích dôvodoch. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch a žalobu v celom rozsahu zamietol. Aj podľa jeho názoru rozhodnutie súdu ohľadom uvedených výrokov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nepopieral, že ustanovenie zmluvy o prepadnom zálohu je neplatné, pričom neplatnosť tohto ustanovenia podľa jeho názoru v konečnom dôsledku nastala priamo zo zákona nadobudnutím účinnosti novely Obč. zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 1.1.2008, ktorý v ust. § 553c ods. 2 výslovne zakázal dohody s obsahom uspokojenia veriteľa ponechaním si prevedeného práva. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti vyslovenia celej zmluvy o zabezpečovacom prevode za neplatnú za právne nesprávny z dôvodu, že súd vyslovil neplatnosť celej zmluvy len na základe skutočnosti, že táto obsahovala klauzulu o prepadnom zálohu, ktorú však sám uznal za neplatnú pred podaním žaloby a výkon zabezpečovacieho prevodu práva nerealizoval takýmto spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na v súdnej praxi používanú zásadu priority výkladu, podľa ktorej zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ čo i len trochu je to možné. Teda ak je tu možnosť dvoch výkladov z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť. Zo samotného účelu zákona v súlade s ust. § 41 Obč. zákonníka vyplýva, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Právny úkon podľa jeho názoru môže byť neplatný v celom rozsahu, ak dôvodom neplatnosti je podstatná náležitosť,pričom treba prihliadať aj na vôľu účastníkov. Za nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj o trovách konania, lebo správne mal mu súd priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v prvom a druhom výroku považuje za vecne správne a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedených výrokoch potvrdil. Z obsahu podaných odvolaní účastníkov je zrejmé, že v odvolaní uplatňujú odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak žalobkyňa v odvolaní namieta nesprávnosť právneho záveru súdu prvého stupňa že na určení neplatnosti zmlúv o pôžičkách nemá naliehavý právny záujem a žalovaný ak namieta nesprávnu interpretáciu ust. § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právnych úkonov. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je a žalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ účastníci v odvolaní namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ktorý vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a určeniu vlastníckeho práva k bytu vec správne právne posúdil ak určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva je neplatná a žalobkyňa je vlastníčkou bytu, ktorý bol predmetom zabezpečovacieho prevodu práva. Skutkový, ale ani právny stav veci sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa ohľadom vyhovujúcich výrokov odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacej námietke žalovaného ohľadom čiastočnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva odvolací súd uvádza následovné. Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že účastníci uzatvorili dňa X.X.XXXX zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej predmetom bol byt. V článku V. zmluvy účastníci dohodli, že ak žalobkyňa nesplní riadne svoj dlh podľa zmluvy o pôžičke, t.j. že tento nesplní úplne v lehote určenej v zmluve o pôžičke č. T. žalovaný ako veriteľ sa stáva trvalým a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti uvedených v článku II. tejto zmluvy so všetkými právami patriacimi vlastníkovi veci v zmysle platných právnych predpisov. Pretože platnosť právnych úkonov sa posudzuje v čase ich vzniku, posudzoval odvolací súd platnosť uzavretej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva účastníkmi podľa ust. 553 Obč. zákonníka v znení do 31.12.2007 vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá X.X.XXXX. Výklad zabezpečenia záväzku prevodom práva, ktorý bol obsiahnutý v jedinom ustanovení Obč. zákonníka - § 533, preto treba urobiť so zreteľom na zmysel a účel daného ustanovenia. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 553 ods. 1,2 Obč. zákonníka v znení do 31.12.2007 splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva ). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Obč. zákonníka v znení do 31.12.2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenie daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol zavedený do Občianskeho zákonníka novelou - zákonom č. 509/1991 Zb., a doterajší výklad treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa citovaného § 553 musí jednoznačne určovať: - zmluvné strany (účastníkov zmluvy), - záväzok, ktorý je zabezpečovaný, - majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, - že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacom podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené práva stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká), - ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu). Z uvedeného vyplýva, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá neobsahuje dohodu o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, ak dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí, je absolútne neplatná. Je tomu tak preto, že dôvodom absolútnej neplatnosti je chýbajúca podstatná náležitosť právneho úkonu (dohoda riešiaca uhradzovaciu funkciu) a v takom prípade neprichádza do úvahy ani čiastočná neplatnosť právneho úkonu podľa § 41 Obč.zákonníka. To isté platí aj v prípade, ak zmluva obsahuje v uvedenom smere iba dohodu, podľa ktorej sa veriteľ pri omeškaní dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho (alebo na základe jednostranného úkonu veriteľa) stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku. V prejednávanej veci z obsahu predmetného právneho úkonu - zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 2.8.2007 vyplýva, že účastníci pre prípad, že žalobkyňa ako dlžníčka zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí v článku V. zmluvy dohodli, že žalovaný sa stáva trvalým a výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy. Takto uzatvorenú dohodu ohľadom vyporiadania účastníkov v prípade omeškania žalobkyne s riadnym plnením záväzku nemožno považovať za súladnú so zák. ust. § 553 Obč. zákonníka v znení do 31.12.2007, lebo odporuje uhradzovacej funkcii tohto inštitútu. Z tohto dôvodu zmluva odporuje zákonu (§ 39, § 553 Obč.zákonníka) a nemôže byť považovaná za platnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Takáto zmluva je neplatná v celom rozsahu, lebo dôvodom jej neplatnosti je chýbajúca podstatná náležitosť - dohoda riešiacia tzv. uhradzovaciu funkciu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, o tom, že zmluva je absolútne neplatná. Nemožno preto v prejednávanej veci akceptovať názor žalovaného v odvolaní o možnosti dvoch rôznych výkladov ohľadom neplatnosti právnych úkonov resp. ich častí, lebo uvedený názor by bolo možné akceptovať len za predpokladu, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu nie je podstatná náležitosť a dôvod neplatnosti sa vzťahuje iba na jeho časť. Napokon aj žalovaný v odvolaní uvádza, že právny úkon môže byť neplatný v celom rozsahu, ak je dôvodom neplatnosti jeho podstatná náležitosť. Keďže dôvodom neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola podstatná náležitosť (nebolo dohodnuté ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že žalobkyňa zabezpečenú pohľadávku žalovanému riadne a včas neuhradí) právny úkon je preto neplatný v celom rozsahu. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že sám uznal neplatnosť zmluvného ustanovenia o prepadnom zálohu a napravil vadu právneho úkonu tým, že toto neplatné ustanovenie zmluvy neaplikoval a prepadnú klauzulu nenaplnil treba uviesť, že v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu tento nemožno dodatočne konvalidovať, pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva od samého začiatku. Možno preto konštatovať, že žalovaným uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa ohľadom vyhovujúcich výrokoch nebol daný, preto v uvedenej časti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne vo vzťahu k zamietavému výroku, ktorým súd zamietol jej návrh na určenie neplatnosti zmlúv o pôžičkách. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľkou v tom, že súd prvého stupňa v tejto časti vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k interpretácii ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v návrhu na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovi neistotu o určení, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom. Naliehavý záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala, aby súd určil, že sú neplatné zmluvy o pôžičkách medzi účastníkmi. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c/, umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke má žalobkyňa ako spotrebiteľka, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jej postavenie sa stane istejšie, nebude vystavená sankciám za neplatenie odplaty; ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zákonníka). Za nesprávny preto považuje odvolací súd názor súdu prvého stupňa vyslovený v odôvodnení napadnutého rozsudku, že rozhodnutie o tomto nároku žalobkyne by jednoznačným spôsobom neriešilo všetky právne vzťahy medzi účastníkmi konania plynúce z týchto zmlúv, t.j. aby sa predišlo pre budúcnosť žalobe na plnenie pohľadávky. Za nesprávny treba považovať aj názor súdu, že rozhodnutie o návrhu žalobkyne by nevytvorilo jednoznačné právne usporiadaný vzťah medzi účastníkmi, čo do výšky nároku jeho splatnosti, spôsobu plnenia a nepredišlo by sa tak možným súdnym sporom a z tohto dôvodu preto žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol. Keďže súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, nesprávne interpretoval ust. § 80 písm. c/ O.s.p. na zistený skutkový stav veci v dôsledku čoho v tejto časti nárok žalobkyne nesprávne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalobkyne na určenie neplatnosti zmlúv o pôžičkách vychádzajúc pritom z právneho názoru odvolacieho súdu, že žalobkyňa má na takomto určení naliehavý právny záujem. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.