Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209201805 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209201805.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: B. O. X., s.r.o., R. 5, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. 5, XXX XX Košice, zast. opatrovníkom: U.. F. T., zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka: N. na ochranu občana spotrebiteľa M., Q. XX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Námestie SNP, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie 539,31 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, zo dňa 28.2.2012, č.k. 33Cb/127/2009-108 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania v sume 105,70 eur, t.j. trovy právneho zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 46,01 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Y. P., advokáta, A.. X., XXX XX X., do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom návrh na začatie konania zamietol; žalovanému náhradu trov konania nepriznal; vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania v sume 105,70 eur, ako trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 4.2.2009 právny predchodca žalobcu žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 539,31 eur s prísl. z dôvodu, že dňa 24.9.2002 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzavrel Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej žalovanému poskytol kontokorentný úver č. 443779681/1 s výškou úverového rámca v sume 663,88 eur s konečnou splatnosťou úveru 24.9.2003, s úrokovou sadzbou 11,85 % p.a., s úrokom z omeškania vo výške 26,40 % p.a., so splatnosťou úrokov mesačne k ultimu mesiaca. Zmluvu účastníci uzavreli na dobu určitú - jedného roka odo dňa podpísania zmluvy s tým, že doba trvania zmluvy sa predlžovala podľa čl. IV. bodu 1. Zmluvy o úvere vždy o dobu jedného roka. Žalovaný prekročil výšku poskytnutého úverového rámca, na čo žalobca listom zo dňa 9.1.2006 vypovedal Zmluvu o úvere podľa bodu 7.6 Všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 15.3.2006. Voči žalovanému si uplatnil nárok na dlžnú istinu vo výške 539,31 eur, úroky vo výške 19,25 eur, úroky z omeškania k 20.10.2008 vo výške 220,54 eur, úrok z omeškania vo výške 26,40 % p.a. zo sumy 539,31 eur od 21.10.2008 do zaplatenia, poplatok vo výške 14,97 eur a trovy konania. Platobný rozkaz vydaný dňa 12.6.2009 pod č.k. 35Rob/18/2009-17, bol uznesením č.k. 35Rob/18/2009-23 zo dňa 18.9.2009 zrušený z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Uznesením č.k. 33Cb/127/2009-63 zo dňa 31.1.2011 súd pripustil, aby z konania vystúpila X. sporiteľňa, a.s., so sídlom S. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť B. O. X., s.r.o., R. č. 5, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX. Uznesením č.k. 33Cb/127/2009-61 zo dňa 31.1.2011 súd žalovanému ustanovil opatrovníka U.. F. T., zamestnanca Okresného súdu Košice-okolie v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p.. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 23.11.2011 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa M., Q. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a písomným podaním doručeným súdu dňa 15.2.2012 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Súd uzavrel, že právny preadchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť, keď nepreukázal v akej výške žalovaný nesplatil úverovú istinu, s koľkými peňažnými splátkami bol v omeškaní a v akej výške; nepreukázal dôvodnosť ďalších uplatnených peňažných pohľadávok zákonným spôsobom, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli. O trovách konania vo vzťahu žalobca - vedľajší účastník rozhodol taktiež podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania - právneho zastúpenia vo výške 105,70 eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej) á 36,52 eur, 1 x režijný paušál a 7,41 eur a 1 x režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH, 17,662 eur (vyhl. MS SR 655/2004 Zb.z.). Proti rozsudku - výroku o trovách konania vo vzťahu žalobca - vedľajší účastník podal žalobca včas odvolanie. Dôvodil, že súd nesprávne právne posúdil vec. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v prejednávanej veci nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Zdôraznil, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa M., je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občiansko-súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, preto nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Zdôraznil, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia, pretože samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Má za to, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Ďalej zdôraznil, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi SR vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľa, prípadne občanov SR v týchto sporoch samo zastupuje, čo potvrdzuje, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore je nehospodárne. Odvolateľ ďalej zastáva názor, že pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, vedľajší účastník nemôže robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania. Nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Zdôraznil, že nevidí účelnosť a dôvodnosť priznania trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že v danom prípade sa súd nezaoberal námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom, nakoľko vedľajší účastník nijakým spôsobom bližšie uplatnenú námietku nezdôvodnil. Súd nárok zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, teda účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávaní bola neúčelná z dôvodu, že v podstate ním uplatnená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, nepriniesla žalovanému žiadne priaznivejšie rozhodnutie vo veci a teda účasť vedľajšieho účastníka v konaní bola nadbytočná a právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Zdôraznil, že nie je ani zrejmé, na základe koho iniciatívy vstúpil vedľajší účastník do konania, ako sa dostal k informáciám o predmetnom konaní, čo je nevyhnutné pre posúdenie nároku vedľajšieho účastníka na trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby, prevzatie veci a príprava zastúpenia, teda či vedľajší účastník nahliadal do súdneho spisu, oboznámil sa s daným prípadom a podobne. Odvolateľ dôvodil, že ochrana práv žalovaného ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. Na uvedenú skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.. Na základe vyššie uvedeného sa domáhal zmeny rozsudku v napadnutej časti tak, že náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná. Vedľajší účastník navrhol rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Zdôraznil, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnutie právo na náhradu trov konania, defakto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. V dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej prostredníctvom združenia bol v konaní spotrebiteľ úspešný. Poukázal na skutočnosť, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov. Európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, nadväzujúc na vnútroštátnu právnu úpravu, preferujú činnosť združení v rámci ich zákonných opatrení. Občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania, poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v štandardných formulárových zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok finančných prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. Má za to, že na mieste je aj otázka, prečo žalobca podal žalobu v čase, kedy postúpené pohľadávky boli už premlčané, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom uzatvoril v čase, kedy uplatňovaná pohľadávka ešte premlčaná nebola. V uvedenom vidí vedľajší účastník snahu dodávateľov pri použití nekalých obchodných praktík, ešte viac sťaží ťažké sociálne postavenie najchudobnejších vrstiev obyvateľstva na Slovensku a čo najviac vyťažiť z úrokov z omeškania. Práve žalobca celoplošne, čo vedľajší účastník zistil z konaní na viacerých súdoch v Slovenskej republike, ignoruje premlčaciu lehotu podľa O.s.p., podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania vznesených vedľajším účastníkom, ojedinele aj žalovaným sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté 10 ročné lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať. V niektorých prípadoch dodatočne podsúva spotrebiteľom na podpis dohodu o uznaní premlčaného dlhu, čo vykonáva neprijateľným spôsobom predstavujúcim nekalú obchodnú praktiku. Poukázal na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Ďalej uviedol, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie založené prevažne z laikov z oblasti práva, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“, a teda môže sa dať zastúpiť advokátom. Súd teda pri posudzovaní trov vedľajšieho účastníka postupoval s legislatívou EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. O odôvodnenosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zák. č. 332/2011 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Zdôraznil, že vo viacerých súdnych sporoch pôsobil jeho vstup do konania aj bez vyjadrenia vo veci samej pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť, pričom vo viacerých prípadoch k späťvzatiu došlo až po vydaní platobného rozkazu alebo rozsudku, ktorým boli žalobcovi súdom priznané uplatňované nároky. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka do konania, je dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľov v súdnych konaniach. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom uplatnenia odmeny právneho zástupcu za úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom uviedol, že ide o mimoriadne dôležitý úkon, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania. Na základe uvedeného žiadal, rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Rozsudok v 1. a 2. výroku (výrok o zamietnutí návrhu a nepriznaní náhrady trov konania žalovanému) odvolaním nebol napadnutý, nadobudol preto právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.) a nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolanie v rozsahu vyplývajúcim z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanej veci je nepochybné, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 93 ods. 1,2 O.s.p. umožňuje, aby do konania ako vedľajší účastník v prípade spotrebiteľských zmlúv vstúpila právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Združenie na ochranu spotrebiteľa má oprávnene vo veci vystupovať ako vedľajší účastník na ochranu žalovaného a na uvedenom nemení nič ani to, že mu bol v súlade s § 29 O.s.p. ustanovený opatrovník. Keďže v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 92 ods. 3,4 O.s.p.), nepochybne má právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom; teda zabezpečiť si kvalifikované právne zastupovanie (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a v súvislosti s týmto zastúpením aj právo na náhradu trov konania v prípade úspechu vo veci. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci to bol žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný; preto je povinný nahradiť trovy konania tak žalovanému ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. K námietke odvolateľa ohľadom aplikácie § 150 O.s.p. odvolací súd udáva: Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Citované ustanovenie zákona predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a jeho použitie je dôvodné vtedy, ak by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželenej tvrdosti. Pri jeho použití musia byť dané jednak „dôvody hodné osobitného zreteľa“ a aj v prípade ich existencie musí byť jeho použitie súdom výnimočné. Odvolateľ odôvodňuje jeho aplikáciu tým, že konaním vedľajšieho účastníka (keď sa dal zastúpiť právnym zástupcom), dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti (keďže musí byť sám schopný z podstaty svojej existencie poskytnúť právnu pomoc); a že ochrana žalovaného ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom. Ako už bolo uvedené vyššie, právo na právne zastúpenie (aj vedľajšieho účastníka) je jedným zo základných práv každého účastníka konania zakotveného Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu tvrdenie o nadbytočnosti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi nie je namieste. Žiada sa uviesť, že aj vedľajšiemu účastníkovi sa priznávajú len trovy účelne vynaložené, nie všetky, ktoré žiada priznať. Posúdenie účelnosti je už potom vecou konajúceho súdu. Žalobcom tvrdené skutočnosti, nie teda sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie § 150 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešný odvolateľ na ich náhradu nemá právo a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi boli priznané vo výške 46,01 eur. Priznané trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 30,71 eur + 7,63 eur režijný paušál a DPH 7,67 eur (§ 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.