Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/2/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209210220 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209210220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci žalobcu N. N., bývajúceho na N. U.. č. XX O. Trnave, zast. JUDr. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom na Moyzesovej 34 v Košiciach, proti žalovaným 1/ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026 a 2/ J. G., bývajúcemu na N. Č.. XXX/XXa O. Ni N., zast. JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom na Murgašovej č. 3 v Košiciach, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 18C 92/09-141 zo dňa 24.11.2010, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade účastníkom nepriznal. Zaväzuje žalobcu nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania vo výške 35,91 €, ktoré je povinný uhradiť advokátovi žalovaného v 2. rade do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol, že právny úkon ručenia žalobcu z ručiteľskej istiny zo dňa 20.9.2000 vzťahujúci sa k úverovej zmluve č. 16484556 uzavretej dňa 2.10.2000 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatný. Konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 188,10 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 510,32 € v prospech zástupcu žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa dovolával vyslovenia neplatnosti úkonu, ktorý bol podľa svojej povahy zabezpečovacím záväzkom vo vzťahu k hlavnému záväzku, a to zmluve o úvere. V konaní bolo nesporným, že žiadny z účastníkov sa nedovolal neplatnosti hlavného záväzku, s existenciou ktorého je spojený záväzok zabezpečovací. Bolo tiež nepochybne preukázané, že zo strany veriteľa pôvodne žalovaného v 1. rade a následne postupníka General Factoring, a.s. boli vykonávané úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky z úverovej zmluvy, keď dlžník, ako aj ručiteľ, boli vyzvaní na úhradu svojho záväzku. Ako vyplynulo z oznámenia orgánov činných v trestnom konaní, podpisy žalobcu a žalovaného v 2. rade neboli overené na notárskych úradoch, aj keď to listiny deklarovali. Táto skutočnosť medzi účastníkmi tiež nebola sporná. Za takýchto okolností podľa súdu prvého stupňa bol daný právny záujem žalobcu, teda ručiteľa, na rozhodnutí o neplatnosti jeho právneho úkonu ak je preukázané, že takýmto rozhodnutím sa ustáli jeho právna pozícia vo vzťahu k oprávneným subjektom a súčasne je možné predísť aj prípadným budúcim súdnym sporom. V konaní sa žalovaný bránil nedostatkom pasívnej legitimácie poukazujúc na postúpenie pohľadávky v súlade s ust. § 524 Obč. zák. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade ako účastník záväzku, ktorého platnosť sa napáda, má byť aj účastníkom súdneho konania, ktorého predmetom je posudzovanie platnosti tohto právneho úkonu. Pritom rozhodnutie o neplatnosti zabezpečovacieho záväzku - ručenia poskytnutého zo strany žalobcu k hlavnému záväzku - úverovej zmluvy, v ktorej bol žalovaný v 1. rade veriteľom, je rozhodnutím zaväzujúcim aj ďalších nadobúdateľov pohľadávky, ktorá bola zabezpečená takýmto ručením. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal z toho, že podmienkou platnosti každého právneho úkonu je existencia slobodnej vôle vykonať právny úkon, jeho súlad so zákonom a v prípade ručenia tiež jeho písomná forma určená zákonom. Na posudzovanie platnosti právneho úkonu uzavretého podľa Obchodného zákonníka sa v časti neupravenej ustanoveniami tohto zákona vzťahujú právne normy Občianskeho zákonníka. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je, aby bol podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ). V konaní súd prvého stupňa nepochybne zistil a stalo sa aj nespornou skutočnosťou, že žalobca nemal vedomosť o svojom záväzku, nemienil byť ručiteľom úverovej zmluvy a ručiteľskú listinu nepodpísal ako ručiteľ. Právny úkon ručenia je preto neplatný pre rozpor s ust. § 39 OZ. Žalovaný v 1. rade tvrdil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu v konaní poukazujúc na ust. § 529 ods. 1 OZ, podľa ktorého námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť dlžník v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky v spojení s ust. § 306 ods. 2 Obch. zákonníka, podľa ktorého ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie bol oprávnený dlžník, keby vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Súd prvého stupňa potom vychádzal z toho, že aktívna legitimácia žalovaného v 1. rade je daná ako účastníka záväzkového vzťahu, ktorého neplatnosť sa napáda a súčasne považoval za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom rozhodnutí, keď bolo zistené, že nedošlo k vzniku ručenia na základe ručiteľského vyhlásenia k zmluve o úvere, ktorú žalobca nepodpísal, preto žalobe vyhovel. Konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil v súlade s procesným úkonom žalobcu a so súhlasom žalovaného podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p., pretože voči nemu bola žalobcom zobratá žaloba späť. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 2. rade trovy právneho zastupovania v celkovej výške 188,10 €, ktoré priznal podľa vyhlášky č. 655/04 Z.z., a to za tri úkony právnej pomoci po 55,49 € a 3 x paušál po 7,21 €. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia, ktoré priznal v súlade s vyhláškou č. 655/04 Z.z. Za úkony uskutočnené v roku 2009 v hodnote úkonu á 53,49 € a za úkonu uskutočnené v roku 2010 v hodnote úkonov 55,49 €, čo zodpovedá 1/3 výpočtového základu z hodnoty predmetu sporu, ktorého cena sa nedá ustáliť. Potom trovy právneho zastúpenia priznal za prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci dňa 20.5.2009, účasť na pojednávaní 7.10.2009, 10.2.2010, 23.6.2010, 10.9.2010, potom za pojednávanie 11.11.2009 priznal odmenu len 1/4, keďže pojednávanie prebehlo bez meritórneho konania vo veci v hodnote 13,37 € a za pojednávanie 24.11.2010, za ktoré priznal odmenu tiež v rozsahu 1/4 vo výške 13,87 €. Za úkony realizované v roku 2009 priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 6,95 € za jeden úkon a v roku 2010 vo výške 7,21 € za jeden úkon. Celkove takto priznal zástupcovi žalobcu náhradu trov vo výške 410,82 €. Nepriznal trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom, keďže tento úkon nebol zdokladovaný. Celkove takto zaviazal žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania v sume 410,82 €. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný v 1. rade. Žalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2. rade. Žiadal v tejto časti zmeniť napadnutý rozsudok a náhradu trov konania žalovanému v 2. rade nepriznať. Poukázal na to, že v priebehu konania žalobca zmenil žalobný petit tak, že navrhol, aby súd rozhodol, že právny úkon ručenia medzi účastníkmi je neplatný. V súvislosti so zmenu petitu žaloba smerovala k vysloveniu neplatnosti už len jednostranného úkonu, ktorý mal byť vykonaný žalobcom voči žalovanému v 1. rade. Preto bola žaloba voči žalovanému v 2. rade vzatá žalobcom späť. Súd prvého stupňa aj rozsudkom konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Z uvedeného vyvodil, že ak aj žalobca podal žalobu proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania zavinil síce zastavenie konania voči takémuto subjektu, avšak náhradu trov konania niet komu priznať, keďže o ňu môže žiadať len účastník konania. Žalovaným v 2. rade však nie je ten, komu by bolo možné priznať právo na náhradu trov, pretože nie je pasívne legitimovaný ako účastník konania. Preto nemá právo ani na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti prvému výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nesprávne vyporiadal s nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade a v plnej miere sa pridržiava svojho vyjadrenia z 8.10.2010 a trvá na skutočnostiach uvedených v tomto vyjadrení. Znovu uviedol, že pohľadávka, ktorej právnym titulom je úverová zmluva č. 16484556/7930 a ku ktorej sa vzťahuje ručiteľské vyhlásenie, ktoré je predmetom konania, bola dňa 29.12.2005 postúpená spoločnosti General Factoring, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa odvolateľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Záväzok ručenia ako akcesorický záväzok k zmluve o úvere prešiel na postupníka. Cieľom inštitútu postúpenia pohľadávky je zmena subjektov právneho vzťahu a účelom zachovania všetkých práv, povinností a prípadných námietok. Podľa § 529 OZ pri postúpení pohľadávky je cieľom udržanie právneho postavenia dlžníka (ale i ručiteľa) voči novému veriteľovi. Z toho dôvodu nie je rozhodujúce, kto fyzicky záväzok uzavrel, ale komu svedčia práva z neho vyplývajúce. Preto sa žalovaný v 1. rade nepovažuje za pasívne legitimovaného v tomto konaní. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa odôvodnil naliehavý právny záujem žalobcu na rozhodnutí o ustálení právneho stavu vzhľadom na možnosť vymáhania pohľadávky i núteným výkonom. Takéto určenie práva má preventívny charakter a má predchádzať vzniku ďalších sporov podľa odôvodnenia súdu. Predmetné rozhodnutie však nespĺňa uvedený cieľ, keďže usporadúva pomery medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, medzi ktorými neexistuje v súčasnosti žiaden právny vzťah, vzhľadom na postúpenie pohľadávky. Žalovaný v 1. rade sa ďalej odvolal voči výroku o trovách konania, ktorý ho zaväzuje nahradiť ich žalobcovi. Žalobca žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny vo veci samej. Žalovaný v 2. rade k odvolaniu žalobcu zaslal vyjadrenie, v ktorom žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok vo výroku o trovách medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako vecne správny. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalovaný v 2. rade nenamietal svoju pasívnu legitimáciu, t.j., že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ale žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, nakoľko sa v konaní preukázalo, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Keďže v sporovom konaní okruh účastníkov určuje navrhovateľ a okrem navrhovateľa je účastníkom ten, koho navrhovateľ vo svojom návrhu označil ako odporcu, nie je relevantné, či odporca je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v návrhu, teda či je vecne legitimovaný. Žalovaný v 2. rade je účastníkom, keďže ho takto žalobca vo svojom návrhu označil. Preto, keď žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť trovy žalovanému v 2. rade podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 35,91 € ako náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon, t.j. 1/2 zo sumy 57 € a 1 x režijný paušál v sume 7,42 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie správnosti len dopĺňa, že súd prvého stupňa sa náležite vyporiadal s pasívnou legitimáciou žalovaného, čo je potrebné doplniť podľa odvolacieho súdu len tým, že nebol postúpený zmluvný vzťah, len pohľadávka z neho vyplývajúca. Preto v konaní o neplatnosť právneho úkonu sú účastníkmi pôvodní účastníci zmluvného vzťahu, ktorým je žalobca a žalovaný podľa zmluvy o ručení. Postúpením pohľadávky nedošlo k zmene účastníkov pôvodnej zmluvy, preto žalovaného nemohol postupník v tomto konaní nahradiť. Žalobca disponuje predmetom konania a určuje okruh účastníkov konania. V tomto prípade zákon neukladá, aby bol účastníkom konania pred súdom aj postupník, pretože pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmluvy o ručení, nie je postupník v právnom vzťahu k žalobcovi, ktorý bol ručiteľom vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a údajne mal uzavrieť zmluvu so žalovaným v 1. rade. Okruh účastníkov, ktorý určil žalobca v žalobe, je rozhodujúci aj pre rozhodnutie o trovách konania. Podľa odvolacieho súdu správne súd prvého stupňa rozhodol, keď zastavil konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade o ich vzájomných trovách rozhodol tak, že k ich náhrade zaviazal žalobcu, pretože tento spôsobil žalovanému v 2. rade trovy konania a k späťvzatiu žaloby došlo jednostranným úkonom žalobcu v priebehu konania bez toho, aby žalovaný v 2. rade zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Za tohto stavu potom súd prvého stupňa správne zaviazal k náhrade trov prvostupňového konania žalobcu, vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý bol účastníkom konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, pretože žalobca mal v konaní pred súdom prvého stupňa plný úspech, preto je povinný trovy znášať podľa § 142 ods. 1 O.s.p. neúspešný žalovaný v 1. rade. V odvolacom konaní, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej a o trovách konania nebol žalovaný v 1. rade úspešný, ale vo vzťahu k nemu žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto vo vzťahu medzi týmito účastníkmi odvolací súd o trovách rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca ako odvolateľ proti výroku o trovách konania vo vzťahu k tomuto žalovanému nemal v odvolacom konaní úspech. Trovy žalovaného v 2. rade spočívali v jednom úkone právnej pomoci, a to písomné vyjadrenie v hodnote 28,50 €, teda 1/2 z právnej služby za hlavný úkon a priznal mu aj 1 x paušál v hodnote 7,41 € podľa vyhlášky č. 65/2004 Z.z. a vychádzal z ust. § 142 od. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.