Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/163/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209215858 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209215858.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a Mgr. Jolany Fuchsovej v právnej veci žalobcu: I. C., a.s., E. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: K. Y., K. nám. č. XXX/X, R. - mestská časť Z. hrdinov, zastúpeného opatrovníčkou K.. S. V. vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu R. - W., v konaní o zaplatenie 15.397,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.4.2011 jednomyseľne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.397,87 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 15.293,21 eur od 1.6.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 923,50 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca žalobou navrhol, aby súd žalovaného Q.. C. C. a K. Y. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.397,80 eur s 12,49% úrokom z omeškania od 1.6.2009 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania. Vo veci bol dňa 21.10.2009 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala K.. W. R. - správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Q.. C. C. odpor z dôvodu, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 9K XX/XXXX zo dňa 16.2.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - Q.. C. C. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX R.. Za správcu konkurznej podstaty ustanovil K.. W. R., advokátku so sídlom N. XX, R.. Správkyňa konkurznej podstaty poukázala na § 23 ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 21.2.2009 - uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 16.2.2009 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 20.2.2009 - § 199 ods. 9 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. Citujúc ust. § 44 ods. 1, 4, § 47 ods. 4 ZKR súd konštatoval, že je nesporné, že žalobca si neprihlásil svoju žalovanú pohľadávku v predmetnom konkurznom konaní v zákonnej lehote. Napriek tomu dňa 24.7.2009, teda už po vyhlásení konkurzu na majetok Q.. C. C., žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie 15.397,87 eur s prísl.. Podaním zo dňa 7.6.2010 zobral žalobca čiastočne návrh na začatie konania späť proti žalovanému Q.. C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, R.. Uznesením zo dňa 18.8.2010 súd prvého stupňa konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Vyššie uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2010. Uznesením č. k. XX Cb XXX/XXXX - 67 dňa 30.11.2010 ustanovil súd prvého stupňa K.. S. V., vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu R. - okolie za opatrovníčku K. Y., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom R., K. nám. XXX/X s poukazom na § 29 ods. 2 O.s.p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky žalovaného, obsahom fotokópií listinných dôkazov, obsahom oznámenia o úrokoch ECB v rozhodnom období a zistil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a Q.. C. C. - dlžníkom a K. Y. - ručiteľom vznikol Zmluvou o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 4.7.2006, na základe ktorej poskytol žalobca Q.. C. C. mimoriadny medziúver vo výške 15.269,20 eur. Q.. C. C. sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 95,33 eur do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 76,35 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver vrátane úrokov 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 133,61 eur. Ján Y. ako ručiteľ preberá všetky záväzky po dlžníkovi v súlade s bodom IV. podmienky vyplatenia predmetnej zmluvy, ktoré vzniknú veriteľovi proti dlžníkovi. Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, v ktorých boli dohodnuté úvodné ustanovenia, vznik právneho vzťahu časť a) zmluva o stavenom sporení, časť b) nasporená suma, časť c) zmeny podmienok zmluvy o stavebnom sporení, časť d) pridelenie cieľovej sumy, časť e) obchodný styk. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dlžník - Q.. C. C. neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy tým, že žalobcovi neplatil dohodnuté mesačné splátky riadne a včas. Listom zo dňa 4.5.2009, ktorý bol doručený dňa 11.5.2009 Q.. C. C., žalobca odstúpil od zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom medziúvere v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX 8 XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 4.7.2006 a zároveň vyzval na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov ku dňu 4.5.2009 v sume 15.273,07 eur - 460.116,51 Sk na uvedené číslo účtu. Zároveň žalobca uviedol, aby uvedenú sumu Q.. C. zaplatil do 5 dní od písomného oznámenia. Vyššie uvedené odstúpenie od zmluvy bolo dané na vedomie ručiteľovi K. listom zo dňa 4.5.2009. Opatrovníčka žalovaného uviedla, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej peňažnej pohľadávky a zároveň poukázala, aby súd úroky z omeškania žalobcovi priznal s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Sr č. 87/1995 Zb. vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Citujúc ust. § 300, § 304 ods. 1 prvá veta, § 305, § 306 ods. 1, § 308 a § 311 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka súd konštatoval, že je zrejmé, že žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupoval ako ručiteľ. Z citovaných zákonných ustanovení (ust. § 2, § 4 zák. NR SR č. 258/2001 Z.z., § 544, § 545, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že zmluvy o poskytovaní spotrebiteľských úverov sú uzavreté medzi účastníkmi konania so spotrebiteľskými zmluvami, pretože žalobca, ktorý zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevystupuje ako dodávateľ ale žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol podnikateľom, vystupuje ako spotrebiteľ. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd posúdil ako neprimeraný vzhľadom na nesúhlas s § 53 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech veriteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyslovil, že podmienka uvedená v čl. VI. omeškanie splácania zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je neprijateľná (§ 153 ods. 3 O.s.p.). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, t. j. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 priznal súd prvého stupňa žalobcovi úrok z omeškania. Začiatok omeškania, za ktoré uplatňuje žalobca úrok z omeškania je v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a § 122 ods. 1 veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok a v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd návrh na začatie konania zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku a to časti, ktorou súd neakceptoval navrhovaný a uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 12,49 %, ktorý znížil na výšku 9% a priznal úrok z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a žalobu ohľadom úroku z omeškania v časti nad priznaný zákonný nárok zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 15.397,87 eur s 12,49 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.293,21 eur od 1.6.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 923,50 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tvrdením, že právny vzťah založený Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.5.2006 je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka. Na uvedený právny vzťah sa nevzťahuje zákon č. 25/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platí až na právne vzťahy vzniknuté po účinnosti zákona č. 379/2008 Z.z. a tak zamietnutie návrhu súdom v časti rozdielu úrokov z omeškania uplatňovaných nad 9 % je v rozpore so zákonom. Naviac podľa názoru žalobcu, ak by aj bolo možné aplikovať na tento právny vzťah, ktorého predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, je žalobca toho názoru, že súd musí skúmať, či ide o podstatné prevýšenie odplaty, teda vrátane úrokov z omeškania požadovaných bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Toto konštatovanie sa rovnako týka i aktuálneho znenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného do 1.6.2010. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza nasledovné: Zodpovedá skutočnosti, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka, a to do ustanovení § 52 až 59 zaradená až s účinnosťou od 1.4.2004, pričom až s účinnosťou od 1.1.2008 boli do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, a teda aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, a teda v čase uzavretia úverovej zmluvy Občiansky zákonník neobsahoval právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Odvolací súd má za to, že uvedené však neznamená, že zmluva o úvere, ktorá má všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a jej účastníkom bol spotrebiteľ, nebola aj v tom čase spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, „Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“ Podľa § 879f ods. 4 prvá veta Občianskeho zákonníka, „Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“ Keďže nie je sporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd má za to, že výkladom je potrebné dôjsť k záveru, že aj na zmluvy o úvere uzavreté do 1.1.2008 sa na žalovaného, ako spotrebiteľa a účastníka tejto zmluvy, musia vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Podľa § 54 odsek 1/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa odseku 2/ uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. To znamená, že od 1.4.2004 v neprospech spotrebiteľa nebolo možné platne dohodnúť ani úroky z omeškania vo vyššej sadzbe, ako stanovoval Občiansky zákonník. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p., neúspešný odvolateľ (žalobca) na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo a ostatným účastníkom žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.