Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/76/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209225256 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209225256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci plnoletého navrhovateľa M. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Y. na N. U.. XX zastúpeného JUDr. Rudolfom Žiklom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Tichej č. 18 proti odporcovi Ing. W. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. republike R. č. XXX zastúpeného JUDr. Miroslavou Hájkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Přerove na ul. Jiráskovej č. 7 v Českej republike a mal. H. T. nar. 20.X.XXXX bývajúcej u matky zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky N. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na N. U.. XX zastúpenej JUDr. Rudolfom Žiklom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Tichej č. 18 za účasti otca Ing. W. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. republike R. č. XXX zastúpeného JUDr. Miroslavou Hájkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Přerove na ul. Jiráskovej č. 7 v Českej republike o zvýšenie výživného, o odvolaní otca - odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 332/2009-172 zo 16.12.2011 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok tak, že zvyšuje výživné od odporcu pre plnoletého M. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Přerove sp.zn. 15Nc 75/2005 z 9.6.2005 zo 4.000 Kč na 250 € mesačne od 1.10.2009 do budúcnosti, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Mení rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. H. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Přerove sp.zn. 15Nc 75/2005 z 9.6.2005 z 3.000 Kč na 200 € mesačne od 1.10.2009 do budúcnosti, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Zrušuje rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom pre plnoletého M. a mal. H. a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. H. od 1.10.2009 do 31.12.2009 z 3.000 Kč na 6.000 Kč a za obdobie od 1.1.2010 do budúcna na 7.000 Kč, ktoré výživné zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné od otca pre mal. H. za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2011 105.000 Kč zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zvýšil výživné od odporcu pre plnoletého M. od 1.10.2009 do 31.12.2009 zo 4.000 Kč na 7.500 Kč a za obdobie od 1.1.2010 do budúcna na 8.500 Kč, ktoré zaviazal odporcu platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné od odporcu pre navrhovateľa - plnoletého M. za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2011 118.500 Kč zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca - otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že pre pln. M. zvýši výživné od 1.10.2009 zo 4.000 Kč na 5.000 Kč a od 1.1.2010 na 6.500 Kč a od 1.1.2012 zníži výživné na 4.500 Kč. Pre mal. H. navrhol zvýšiť výživné od 1.10.2009 z 3.000 Kč na 4.000 Kč a od 1.1.2012 na 5.000 Kč a od 1.1.2012 na 3.500 Kč. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nevyplýva akými úvahami sa súd pri určovaní výživného riadil, pretože pri zvyšovaní výživného neprihliadol na zistené priemerné čisté mesačné príjmy od roku 2009. Uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2005 bol zistený jeho čistý priemerný mesačný príjem 32.0082 Kč, v roku 2009 35.334 Kč, v roku 2010 37.052 Kč a v roku 2011 32.313 Kč a súd prvého stupňa neodôvodnil, z akého dôvodu zvýšil výživné od 1.10.2009 a následne od 1.1.2010, kedy v rozpätí jedného roku nedošlo k žiadnej zmene pomerov a jediná zistená zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného nastala u pln. M., ktorý nastúpil na strednú školu v roku 2009 a mal. H. dochádza naďalej do základnej školy a neboli preukázané žiadne zvýšené odôvodnené potreby, keďže navštevuje ten istý typ školy. Konajúcemu súdu predložil dohodu o vyporiadaní BSM, že matke prenechal byt, ktorý predala za 600.000 Kč a je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v Y.. On si musel zabezpečiť bývanie a bolo výhodnejšie postaviť si malý domček 3+1 o obytnej ploche 65 m2, na ktorý zobral úver 1.500.000 Kč, ktorý spláca po 10.751 Kč a bude ho splácať 20 rokov. Na bežné náklady bývania vynakladá mesačne 5.000 Kč a už tri roky platí matke 1.000 Kč na výživné rozvedenej manželky. Uviedol, že jeho náklady na cestovné činia 3.600 Kč, náklady manželky 1.500 Kč mesačne a platí leasing na osobné motorové vozidlo 5.013 Kč mesačne. Okrem úveru, ktorý platí 10.751 Kč si musel zobrať ďalší úver na dokončenie domu a jeho zariadenia, ktorý spláca 1.829 Kč a 974 Kč mesačne, oba u ČS a hradí úver u KB mesačne 2.330 Kč a 639 Kč. Od roku 2011 u všetkých štátnych zamestnancov bol príjem znížený o 10 % a príspevok na bývanie bol zdanený čiastkou 15 % a teda jeho plat je totožný ako v roku 2005. Je pochopiteľné, ak by súd prvého stupňa zvýšil výživné v roku 2010 a 2011, kedy bol na misií, aj keď všetky finančné prostriedky vložil do stavby rodinného domu, avšak napriek tomu zdôrazňuje, že súd prvého stupňa nijak neodôvodnil svoje úvahy o zvýšení výživného. Pretože je neadekvátne, aby v roku 2011, kedy došlo k poklesu jeho príjmu o 5.000 Kč mu bolo zvýšené výživné pre M. na 8.500 Kč a mal. H. 7.000 Kč, teda že by polovicu svojho priemerného čistého príjmu musel vynakladať na výživné. Súd nezdôvodnil, prečo zvýšil výživné vyššou sumou ako matka podaným návrhom žiadala sumou 11.000 Kč, čo by zodpovedalo asi 30 % jeho príjmu. Uviedol, že preukazoval, že deťom uhradil zahraničnú dovolenku, lyžiarske týždňové pobyty v roku 2009 a 2010 vždy s nákladmi nad 7.000 Kč pre každé dieťa. Deťom zakupuje darčeky a poskytuje peniaze z príležitosti narodenín, Vianoc a iných sviatkov a zakúpil deťom notebook za 18.000 Kč. Deti ho navštevujú v čase jarných prázdnin a on za nimi cestuje väčšinou na Vianoce alebo im zakúpi zimné dovolenky. Po úhrade súdom určeného výživného mu mesačne ostáva len čiastka 4.271 Kč. Súdom určené dlžné výživné tiež nie je schopný uhradiť v celkovej sume 223.500 Kč do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože uhrádza úvery a pôžičky, teda ďalší mu už nemôže byť poskytnutý. Poukázal na to, že matka má ďalší príjem, má vedomosť o tom, že si urobila maturitu, zabezpečila vodičský preukaz, má stredoškolské vzdelanie, zúčastňuje sa ako reprezentant SR medzinárodných raketomodelárskych súťaží, cestuje do zahraničia a podobne. Plnoletý M. aj matka mal. H. navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne prihliadol na potreby detí aj na príjmové a majetkové pomery rodičov, preto odvolanie otca považujú za účelové s úmyslom spôsobovať prieťahy v konaní, pretože nemal záujem na mimosúdnom uzavretí dohody o zvýšení výživného. Odôvodnené potreby detí od predchádzajúcej úpravy výživného sa jednoznačne zvýšili, pričom otec deti navštevuje sporadicky jeden až dvakrát ročne. Uviedli, že príjmy otca z vojnových misií sa zahrňujú do jeho príjmov v zmysle ustálenej súdnej praxe, pretože zákonodarca ustanovuje, že každý z rodičov má povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich možností a schopností a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, možnosti a schopnosti otca sú jednoznačne lepšie ako matky, ktorá má zvýšené svoje potreby v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu. Uviedli, že v roku 2012 mal. H. nastúpila na strednú školu a plnoletý M. sa stal študentom maturitného ročníka strednej školy a obe dosahujú veľmi dobré študijné výsledky, pretože prospievajú s vyznamenaním a M. bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Čo sa týka reprezentácie SR v kozmickom modelárstve na majstrovstvách Európy v roku 2011 v Rumunsku, tieto výdavky hradil reprezentantom SR štát, v priemere 1.000 € na jedného reprezentanta. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 62 Ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca - odporcu, ale nesprávne určil rozsah výživného. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého aj plnoletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti a podobne. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možností a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne a je potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť o dieťa, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradá a výživnému sú podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného, preto napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zvýšil výživné pre plnoletého M. od 1.10.2009 zo 4.000 Kč na 250 € mesačne, ktoré zaviazal odporcu prispievať plnoletému M. vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Pre mal. H. zvýšil výživné od 1.10.2009 do budúcnosti z 3.000 Kč na 200 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zvýšené výživné vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady je primerané odôvodneným potrebám tak plnoletého M., ako aj mal. H. a zohľadňuje reálne príjmové a majetkové pomery otca - odporcu deklarované v konaní potvrdením od jeho zamestnávateľa a ktorý, ako je všeobecne známou skutočnosťou a ktorú netreba dokazovať, má ako každý iný občan náklady na bývanie, stravovanie, cestovné do zamestnania, ošatenie a podobne. Matka s prihliadnutím na svoje príjmové a majetkové pomery v rámci svojich možností a schopností dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu ich odôvodnených potrieb aj po zohľadnení jej osobnej starostlivosti o ne. So zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti voči pln. M. a mal. H. a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu si otec plnil vyživovaciu povinnosť po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípade zabezpečením listinných dôkazov a opäť rozhodol o dlžnom výživnom pre pln. M. a mal. H. a súčasne rozhodol aj o spôsobe zaplatenia dlhu vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, opätovne rozhodnúť o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.