Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/127/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210202099 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210202099.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa K. Č., nar. XX.X.U. bývajúceho v W. N. L.. R. Č.. U. zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 proti odporcovi V. Č. nar. U..X.U. bývajúcom v K. N. L.. Y. Č.. X zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti matky A. Č. bývajúcej v K. N. L.. Y. Č.. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 o zníženie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 31.5.2011 č.k. 25P 42/2010-130 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 7.7.2011 č.k. 25P 42/2010-149 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od navrhovateľa pre odporcu zo 4.500,- Sk na 55,- € mesačne, ktoré zaviazal navrhovateľa platiť odporcovi vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom upravil zníženú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa prispievať odporcovi od 1.5.2010. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol zmeniť ho tak, že návrh zamietne. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny z dôvodov ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ nebol vzhľadom na svoj zdravotný stav schopný vykonávať rizikovú prácu, zamestnávateľ má povinnosť ho preradiť na inú prácu, ktorá je pre neho vhodná s ohľadom na zhoršený zdravotný stav. Navrhovateľ pracovný pomer ukončil dohodou a to napriek tomu, že ako uviedol sa chcel neskôr opätovne zamestnať. Je síce zrejmé, že mu bolo vyplatené odstupné, z ktorého si zabezpečil vlastné bývanie, ale v prípade ak by bol zotrval v pracovnom pomere, jeho príjem by bol dostatočný na využitie rôznych možností na zabezpečenie vhodného bývania. V priebehu konania navrhovateľ ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvádzal svoj nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s vážnym ochorením pečene. Uvedené ochorenie mu bolo však zistené v r. 2007 a napriek výskytu uvedeného ochorenia, navrhovateľ naďalej vykonával rizikovú prácu. V priebehu konania bolo preukázané taktiež, že navrhovateľ je evidovaný na odborných ambulanciách a to diabetologickej pre cukrovku 2. typu a na internej ambulancii pre liečbu P.. S., pričom uvedené ochorenia mu boli potvrdené už v júni 2007. Vzhľadom na to, že 18.6.2008 navrhovateľ absolvoval povinnú preventívnu lekársku prehliadku s výsledkom, že nemá žiadne zdravotné obmedzenie na výkon práce v určenom pracovnom zaradení je zrejmé, že uvádzané ochorenia neboli ochoreniami, ktoré by znemožňovali navrhovateľovi vykonávať prácu zaradenú v riziku práce „3“. Z výpovede ošetrujúceho lekára vyplýva, že navrhovateľ 18.6. absolvoval prehliadku, mal síce už nejaké diagnózy stanovené, jeho stav však nebol tak akútny, aby nemohol vykonávať prácu vo svojom pracovnom zaradení, avšak v júli by mu už potvrdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon jeho práce nevydal. Po doručení tejto diagnózy prišiel pokyn od zamestnávateľa, že sa má opätovne prešetriť zdravotný stav navrhovateľa, už by neodporučil jeho zotrvanie v pracovnom pomere v takom riziku práce, akú vykonával. Konštatoval, že vyjadrenia ošetrujúceho lekára sa javili nelogickými, keďže uvádza, že by neodporučil zotrvanie navrhovateľa v pracovnom pomere na jeho pracovnej pozícii, na druhej strane však nevykonal žiaden úkon smerujúci k určeniu neschopnosti navrhovateľa vykonávať prácu. Je potrebné zdôrazniť, že z vyjadrenia ošetrujúceho lekára navrhovateľa ani nebol v období stanovenia diagnózy vylučujúcej mu vykonávanie práce v riziku do skončenia pracovného pomeru práceneschopný. Teda jednoznačne z tohto vyjadrenia vyplývajú nepresnosti vzhľadom na vyjadrenie, že v súlade so závermi vyšetrenia by navrhovateľovi už nedal potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon jeho práce, ale navrhovateľ mohol túto prácu na základe potvrdenia vykonávať až do júna 2009. Ošetrujúci lekár nevykonal žiaden úkon, ktorý by smeroval k tomu, aby nemohol prácu v riziku vykonávať a navrhovateľ tak až do novembra 2008, teda 5 mesiacov po stanovení diagnózy, ktorá mu vylučovala jeho zaradenie na uvedenú prácu, naďalej túto vykonával, pričom v uvedenom období nebol práceneschopný. V prípade, ak by navrhovateľ zotrval v pracovnom pomere do 18.6.2009, mal po absolvovaní preventívnej prehliadky možnosť v súlade so Zákonníkom práce byť preradený na inú prácu, v ktorej by naďalej dosahoval porovnateľný príjem a preto z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či navrhovateľovi nemohlo byť vyplatené odstupné aj neskôr, teda ak by pracovný pomer ukončil v máji 2009, či ak by pracovný pomer ukončil vzhľadom na nemožnosť ďalšieho zotrvania v pracovnom pomere. V konaní navrhoval, aby súd vyžiadal správu, z ktorej by vyplynulo akým ochorením znemožňujúcim navrhovateľovi zotrvať v pracovnom pomere navrhovateľ trpel, keďže podľa jeho názoru je vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý v priebehu konania ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvádzal E. Ú. N. W. zistené už v r. 2007, ako aj vyjadrenia ošetrujúceho lekára, ktorý neuviedol podstatné ochorenie, je uvedená skutočnosť pre posúdenie či k skončeniu pracovného pomeru došlo z objektívnych dôvodov. V konaní nebolo ani preukázané prečo navrhovateľ ukončil pracovný pomer už v novembri 2008 a nezotrval v pracovnom pomere do júna 2009, keďže z vyjadrenia nevyplýva, že by mal nejaké subjektívne problémy, či že by jeho zdravotný stav vylučoval vykonávanie práce až do júna 2009. V prípade, že ošetrujúci lekár vydal potvrdenie na základe ktorého mohol navrhovateľ práce vykonávať do júna 2008 aj napriek podozreniu na diagnózu, ktorá to môže vylučovať s prihliadnutím tiež na vykonanie žiadneho úkonu smerujúceho k nemožnosti vykonávať práce či práceneschopnosť navrhovateľa je zrejmé, že tento mohol v pracovnom pomere prinajmenšom do júna 2009 zotrvať. Je zrejmé, že v konaní prvostupňový súd si osvojil len tvrdenia navrhovateľa, nezaoberal sa možnosťou či nemohol navrhovateľ zotrvať v pracovnom pomere do mája 2009 a či mu nemohlo byť odstupné vyplatené aj v neskoršom období. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Citoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že je dôvodné predpokladať, že ak si navrhovateľ zakúpil byt a presťahoval sa doň, bol na bývanie vhodný, teda nemožno prihliadať na výdavky súvisiace s rekonštrukciou predmetného bytu a pokiaľ tieto vynaložil na rekonštrukciu kúpeľne, či výmenu okien v byte, je potrebné ich považovať za nie nevyhnutné výdavky, ale výdavky ktorými navrhovateľ zvýšil hodnotu predmetného bytu. Rovnako nemožno prihliadať na výdavky súvisiace s úhradou pôžičky navrhovateľa, ktorá mu vznikla v súvislosti s trestným konaním, pretože navrhovateľ bol v danom období riadne zamestnaný a jeho príjem bol dostatočný na to, aby sa na prípadný záväzok pripravil a navyše uvedené výdavky nie sú výdavkami, ktoré by mali prednosť pred výživným. Nemožno preto akceptovať správanie navrhovateľa, ktorý sa nielenže vzdal výhodného zamestnania, ale aj podstatnú časť získaných prostriedkov spotreboval na výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným a na základe takéhoto stavu nemala byť jeho situácia vyhodnotená spôsobom odôvodňujúcim zníženie výživného. Citoval ust. § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine. Je nesporné, že jeho matka uhrádza všetky jeho výdavky do výšky jeho skutočných potrieb a z nich si nemôže zabezpečiť vlastné bývanie, pretože jej príjem nepostačuje na úhradu všetkých ich výdavkov a ona si nemôže zabezpečiť žiadne vlastné bývanie v K., ani v blízkom okolí, preto musia bývať v podnájme a cestovať počas víkendov niekoľko desiatok kilometrov. Jeho matka v súčasnosti býva na chate, ktorá nie je na dlhodobé bývanie vhodná a v nej nielenže nie je toaleta vo vnútri, ale teplo si musí zabezpečovať svojpomocne. Vytkol konajúcemu súdu, že pri finančnej situácii navrhovateľa keď akceptoval spotrebovanie získaného odstupného v priebehu dvoch rokov, ako aj skutočnosť, že aj z ďalších finančných prostriedkov zabezpečuje svoje životné náklady, vyhodnotil tak zodpovedné správanie matky k zabezpečovaniu výživného pre neho aj do budúcnosti na jeho ujmu a navrhovateľovi ľahkovážne nakladanie so získanými finančnými prostriedkami ako akceptovateľné a odôvodňujúce zníženie vyživovacej povinnosti. Konštatoval, že matka zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o neho a vynakladá aj finančné prostriedky na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb do výške jeho skutočných potrieb a vyčíslil trovy konania v celkovej výške 628,10 €. Dopĺňacím rozsudkom konajúci súd doplnil výrok o znížení výživného tak, že znižuje výživné od 1.5.2010. Odporca podal odvolanie aj voči dopĺňaciemu rozsudku, ktorý navrhuje zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. a opätovne poukázal na dôvody, ktoré uvádzal v odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že konajúci súd sa riadil zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach a v zmysle jeho dôvodov doplnil dokazovanie a na základe toho vo veci správne rozhodol. Tvrdenia matky odporcu považuje za špekulatívne, pretože je nesporné, že trpí vážnym ochorením a ďalšie zotrvanie v pracovnom pomere mu neodporučil lekár s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, ktorý nedovoľuje výkon rizikovej práce. Keďže ho neuznal lekár schopným pre výkon práce a upozornil ho však, že ide o krátke obdobie s prihliadnutím na progresiu jeho choroby, a preto sa snažil vyriešiť nielen svoju pracovnú činnosť, ale aj príjem z pracovnej činnosti najvhodnejším spôsobom. Uňho nešlo o chorobu z povolania, nebol ani ohrozený touto chorobou, toto ochorenie spočíva na celkom iných základoch, preto ak by bol preradený na inú prácu a ak by taká vhodná práca sa preňho nenašla, jeho príjem by podstatne klesol. Keďže nemal vyriešenú bytovú otázku, býval v byte ku ktorému bol zrušený nájomný vzťah a výlučnou nájomníčkou sa stala matka odporcu, bol nútený zabezpečiť si bývanie kúpou bytu, pretože náklady za prenájom bytu by finančne neuniesol a tak by stal dôchodcom. Preto volil možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, prijať odstupné a nájsť si vhodné zamestnanie, čo mal zabezpečené vo M.. Podmienkou ukončenia pracovného pomeru dohodou a prijatím, resp. výplatou odstupného bolo podmienené, že k ukončeniu pracovného pomeru dôjde, ak sa rozhodne pre jeho ukončenie dohodou v decembri 2007. S prihliadnutím na to, že už mal zistené ochorenie, inú možnosť nemal a v tejto situácii na priznané odstupné a vyriešenie jeho bytovej otázky a možnosť zamestnať sa vo M., čo mu malo zabezpečiť taký príjem, z ktorého mohol uhrádzať výživné pre odporcu. Okrem toho prispieva na výživu svojej dcéry K. tiež na základe súdneho rozhodnutia a kde má priznané zaostalé výživné 28.500,- Sk, ktoré má možnosť splácať spolu s bežným výživným po 300,- Sk a toto spláca už viac ako 6 rokov. Poukázal na svoj zdravotný stav s diagnózami, ktoré sú veľmi vážne, o ktorých ošetrujúci lekár nemohol konkrétne sa vyjadrovať, pretože ho viaže mlčanlivosť. Isté je, že vážnou diagnózou trpí a to je dôvod prečo nemôže vykonávať prácu v riziku. Doposiaľ prácu v rizikovom pracovisku vykonávať na úkor svojho zdravia, práceneschopný nebol, lebo by bol dosahovať podstatne nižší príjem, čo by mohlo ohroziť plnenie výživného pre obe deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. V skutočnosti mu mohlo byť vyplatené odstupné aj neskôr, ak by pracovný pomer ukončil v máji 2009, či ak by pracovný pomer ukončil vzhľadom na nemožnosť zotrvania v pracovnom pomere, k tomu sa vyjadruje tak, že pracovný pomer bol ukončený dohodou a už v čase pred ukončením pracovného pomeru pred rokom 2008 v mesiaci november mu bola zistená a stanovená diagnóza, ktorá vylučovala zotrvať v doterajšom pracovnom zaradení. Ak by bol ako rodič nezodpovedná, mal by prijať alternatívu preradenia na prácu, ktorá by predpokladala nižší príjem s prihliadnutím na to, že nejde o chorobu z povolania, ale o dôvod pre ktorý môže zamestnávateľ rozviazať s ním pracovný pomer a teoretizovať o tom čo by sa stalo, ak by nemohol zotrvať vo svojom zamestnaní a zamestnávateľ by nemal možnosť poskytnúť mu iný vhodný druh práce je špekulácia. Zákonník práce uvádza kedy je zamestnávateľ povinný preradiť zamestnanca na inú vhodnú prácu a tiež aj to, že ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnancovi poskytnúť vhodnú prácu, toto môže byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru dohodou, čo by znamenalo, že by mohol zostať bez akéhokoľvek príjmu. Už z toho, že po skončení pracovného pomeru naďalej platil výživné, ktoré súd určil, nevyužíval možnosť podania návrhu na zníženie výživného, ale výživné platiť až do obdobia, kedy mu úspory z prijatého odstupného postačovali. Poukázal na zmenu príjmu od posledného rozhodnutia o výživnom, uviedol, že už dávnejšie mal zdravotné problémy, pre ktoré bol liečený a k tomu bolo potrebné zabezpečovať liečbu, lieky, dodržiavať liečebný režim. Prejavovala sa uňho značná únava, nezvládal fyzickú námahu a tomu zodpovedali aj jeho nutné výdavky. V čase, keď bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, sa jeho príjmy pohybovali v priemere 12.000,- Sk a mal taktiež náklady spojené s trestným stíhaním a to nielen súdne náklady, cestovné, znalecké dokazovanie, právne zastupovanie a advokátske služby. Napriek tomu, že trestné stíhanie bolo zastavené, prokurátor podával sťažnosti, a tak sa celé konanie neúmerne dlho viedlo, čo zvyšovalo jeho náklady. Poprel, že by ľahkovážne nakladal s finančnými prostriedkami, pretože napriek vážnemu zdravotnému stavu vykonával rizikovú prácu bez toho, že by využil práceneschopnosť a dovolenku čerpal na to, že keď sa jeho zdravotné problémy objavili, nemohol vykonávať prácu. Svoju bytovú otázku riešil zakúpením bytu v menšom meste a cene bytu zodpovedá aj jeho stav, ktorý sa nachádza na prízemí, je jednoizbový a ak by ho kupoval v K., jeho cena by bola vyššia, na čo by finančné prostriedky nemal. Pretože by bol v dezolátnom stave a akýkoľvek mierny nárast vonku v prízemnej časti mohol zneužiť ktokoľvek, preto z bezpečnostných dôvodov bol nútený vymeniť okná. Byt sa nachádzal v obytnom dome asi 40-ročnom a bol v pôvodnom stave. V čase keď investície vykonával, si plnil vyživovaciu povinnosť 4.500,- Sk, o ktorej súd právoplatne rozhodol. Do dnešného dňa si hľadá prácu, pretože jeho dôchodok nepostačuje na zabezpečenie jeho potrieb. Matka odporcu je invalidný dôchodca, ak by zostala bývať v K., mohla si nájsť zamestnanie, ktorým by si doplnila a zlepšila svoju finančnú situáciu. Domnieva sa, že jej finančná situácia ani zdravotný stav nie je tak vážny ako ho sama prezentuje, pretože má vyriešenú svoju bytovú otázku a náklady na bývanie nie sú také vysoké ako v bytovke. Pre odporcu nie je potrebné zabezpečovať osobnú starostlivosť, pretože už je plnoletý a pokiaľ si oň svoju vyživovaciu povinnosť splnil, tak odporca sa môže čiastočne podieľať na nákladoch na bývanie vlastnými úsporami a tiež si mohla zabezpečovať bývanie iným spôsobom, pre ňu vhodným blízko K., pretože jej to finančná situácia umožňovala a disponovala sumou 1.500.000,- Sk, ktoré mohla použiť na bývanie čo doteraz nemá vyriešené. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav potrebný pre rozhodnutie. Z obsahu spisu vyplýva, že o znížení výživného od navrhovateľa pre odporcu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25P 42/2010-26 z 23.4.2010. V dôsledku odvolania odporcu v čase jeho maloletosti jeho zákonnou zástupkyňou matkou Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z 12.10.2010 č.k. 7CoP 195/2010-75 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zrušil rozsudok z dôvodu, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na tom, že dospel na základe vykonaných dôkazov k záveru, že došlo k podstatnej zmene na strane navrhovateľa spočívajúcej v tom, že mu klesol príjem, ktorý v súčasnosti pozostáva z vyplácania dôchodku, z ktorého nie je schopný platiť pôvodne určené výživné. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer ku dňu 30.11.2008 dohodou podľa § 62 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o okolnosti ukončenia tohto pracovného pomeru, navrhovateľ tvrdil, že k ukončeniu pracovného pomeru ho viedol predovšetkým jeho nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s jeho vážnym ochorením pečene, a aj keď navrhovateľ predložil lekársku správu o svojom vyšetrení z 18.6.2007, kedy bolo zisteného u neho E. Ú. N. W., konajúci súd nijakým spôsobom nepreveril jeho tvrdenie o tom, že jeho ošetrujúci lekár mu oznámil, že v dôsledku jeho zistenej diagnózy by na budúci rok neprešiel zdravotnou prehliadkou ako podmienkou pre výkon zamestnania. Keďže navrhovateľ v konaní ohľadne skončenia svojho pracovného pomeru predložil iba potvrdenie svojho bývalého zamestnávateľa o tom, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou podľa Zákonníka práce ku dňu 1.11.2008, čo inak bolo potrebné posudzovať tak, že z vlastného rozhodnutia ukončil pracovný pomer a tým viac bolo potrebné tieto navrhovateľom tvrdené okolnosti ohľadne skončenia pracovného pomeru u svojho zamestnávateľa zisťovať aj v súvislosti s tým, že navrhovateľ zotrval v pracovnom pomere až do 30.11.2008, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že ďalším motívom prečo ukončil pracovný pomer dohodou bola skutočnosť, že už vtedy mal žiadosť na predčasný starobný dôchodok, keďže sa následne rozhodol zamestnať vo M. K.. Preto bolo úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či v danom prípade navrhovateľ ukončil pracovný pomer z vážnych akceptovateľných dôvodov alebo či takéto dôvody zistené neboli a navrhovateľ sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku v zmysle ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Zároveň bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť celkovú finančnú situáciu navrhovateľa, jeho finančné pomery keďže mu bolo vyplatené odstupné 900.000,- Sk v súvislosti so skončením pracovného pomeru a už aj po zohľadnení, že za účelom vyriešenia svojej bytovej situácie z finančných prostriedkov vyplateného odstupného si zakúpil byt. Z obsahu spisu vyplýva, že po vrátení veci súdu prvého stupňa na nové konanie za účelom doplnenia dokazovania v zmysle usmernenia odvolacím súdom súd prvého stupňa nariadil pojednávanie, vypočul svedka V.. P. R., ktorý bol ošetrujúcim lekárom navrhovateľa, vypočul odporcu a na ďalšom pojednávaní 31.5.2011 oboznámil obsah spisu. Odvolací súd dospel k záveru, že bez doplnenia dokazovania v rozsahu ako to odvolací súd uložil súdu prvého stupňa v predchádzajúcom rozhodnutí, nie je možné rozhodnúť o znížení výživného od navrhovateľa pre odporcu. Z tohto pohľadu sa javí napadnutý rozsudok ako predčasný. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok opätovne zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia za účelom vykonania dokazovania, ktoré musí byť zamerané na zistenie diagnózy znemožňujúcej výkon povolania navrhovateľa, najmä okolnosti ukončenia pracovného pomeru a najmä tvrdenia, že k ukončeniu pracovného pomeru ho viedol predovšetkým jeho nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s jeho vážnym ochorením W.. Keďže k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou podľa Zákonníka práce ku dňu 1.11.2008, čo inak bolo potrebné posudzovať tak, že z vlastného rozhodnutia navrhovateľ ukončil pracovný pomer, preto bolo potrebné pozisťovať okolnosti skončenia pracovného pomeru u jeho zamestnávateľa, najmä s prihliadnutím na to, že lekárska správa o vyšetrení navrhovateľa bola z 18.6.2007, pričom navrhovateľ zotrval v pracovnom pomere až do 30.11.2008 a z jeho výpovede vyplýva, že jeho ďalším motívom prečo ukončil pracovný pomer bola skutočnosť, že uznal podanú žiadosť na predčasný starobný dôchodok, keďže sa rozhodol následne zamestnať vo M. K.. Preto bude úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a z jeho záverov posúdiť či v danom prípade navrhovateľ ukončil pracovný pomer zo skutočne vážnych a akceptovateľných dôvodov alebo sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), čo však bude možné posúdiť po predložení dôkazov, ktoré preukazujú tvrdenie navrhovateľa. V danom prípade vyžiadaním správy, z ktorej by vyplynulo akým ochorením znemožňujúcim navrhovateľovi zotrvať v pracovnom pomere navrhovateľ trpel, nakoľko ani z vyjadrenia ošetrujúceho lekára nebolo zistené také podstatné ochorenie alebo skutočnosť, ktorá by jednoznačne umožňovala posúdiť, či k skončeniu pracovného pomeru došlo z objektívnych dôvodov. Bude potrebné prihliadnuť na odvolacie námietky odporcu, ako aj na námietky navrhovateľa uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, súčasne zistiť majetkové a ďalšie príjmové pomery navrhovateľa, z ktorých uspokojuje svoje osobné potreby, zistiť prípadné zmeny pomerov na strane odporcu týkajúce sa rozsahu jeho odôvodnených potrieb a bude potrebné prihliadnuť aj na počet vyživovacích povinností navrhovateľa aj v dôsledku jeho odvolacej námietky, že mu vyživovacia povinnosť ku K. toho času plnoletej bola zvýšená. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere, prípadne po vykonaní ďalších potrebných dôkazov za účelom zistenia všetkých relevantných skutočností, budú podmienky pre opätovné rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného pre odporcu a bude úlohou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí dbať na to, aby dôvody nového rozhodnutia zodpovedali požiadavkám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. po vyporiadaní sa so všetkými odvolacími námietkami navrhovateľa aj odporcu a vykonať aj ďalšie potrebné dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu na úplne novom skutkovom základe by zbavil účastníkov možnosti domáhať sa preskúmavania prijatých skutkových a nimi nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by tým porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.