Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210213286 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210213286.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X. V., B..T..Y.., B. B. M. K., Q. XX, J.: XX XXX XXX, proti povinnému: B. B. P..B.., B. B. K. - Š., L. XX, J.: XX XXX XXX, zast. Q.. V. N., advokátkou, so sídlom v Košiciach, C.Á. XX, pre vymoženie 29.056,64 € s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/1565/2010-49 zo dňa 19.10.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/1565/2010-53 zo dňa 3.11.2011 r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že povinného zaväzuje uhradiť súdnej exekútorke Q.. R. A., K. XX, XXX XX K. trovy exekúcie vo výške 31,92 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením č.k. 39/Er/1565/2010-49 zo dňa 19.10.2011 súd prvého stupňa zaviazal oprávneného uhradiť súdnej exekútorke Q.. R. A., K. XX, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 3.954,40 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uznesením č.k. 39Er/1565/2010-53 zo dňa 3.11.2011 opravil prvý výrok uznesenia č.k. 39Er/1565/2010-49 zo dňa 19.10.2011 tak, že správne má znieť: „povinného zaväzuje uhradiť súdnej exekútorke Q.. R. A., K. XX, XXX XX K. trovy exekúcie vo výške 3.954,40 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.“ Rozhodol tak potom, čo uznesením č.k. 39Er/1565/2010-27 zo dňa 25.10.2010 námietky povinného proti exekúcii zamietol, exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods.1 písm.f/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a oprávneného zaviazal zaplatiť trovy exekúcie. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6CoE/105/2010-41 zo dňa 23.5.2011 odmietol odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie (výrok o zastavení exekúcie tak nadobudol právoplatnosť), zrušil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 16 ods. 2, § 4 ods.1, § 5 ods.1, 2 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhl.“) a zaviazal na ich úhradu povinného, keďže tento uhradil vymáhanú pohľadávku po začatí exekučného konania, čím zavinil zastavenie exekúcie. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie tak bol podaný dôvodne. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie pozostávajúce z : 1) odmeny podľa § 5 ods.2 cit. vyhl. vo výške 3.287 € ( vymáhaná pohľadávka bola 32.868,38 €, preto 10% zo sumy 32.868,39 € činí 3.287 € ), 2) DPH vo výške 20% z odmeny vo výške 657,40 € (20% z 3287 € ). 3) náhrady hotových výdavkov (poštovného) vo výške 10 €. Spolu takto priznal trovy exekúcie vo výške 3.954,40 € ( 3.287 € + 10€ + 657,40 €). Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Navrhol zrušiť uznesenie a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznať. Uviedol, že platobným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.4.2010, sp.zn. 33Rob/72/2010 bol zaviazaný zaplatiť 32.056,64 € s prísl. Po vydaní exekučného titulu telefonicky kontaktoval oprávneného s požiadavkou úhrady a oznámenia účtu, na ktorý mala byť úhrada zaplatená, čo oprávnený odmietol s tým, že podal návrh na exekučné vymáhanie a trvá na zaplatení cestou exekútorského úradu. Aj napriek tomu povinný dňa 30.6.2010 na jemu známy účet oprávneného vykonal úhradu, lebo o začatí exekučného konania v tom čase nemal žiadne písomné oznámenie, a tak postupoval v súlade s poučením v platobnom rozkaze. Po tom, čo ho oprávnený informoval, že vec uplatnil podaním návrhu na exekútorský úrad, oznámil mu túto skutočnosti o zaplatení pohľadávky ihneď faxom a následne aj listom zo dňa 6.7.2010 a taktiež aj exekútorskému úradu za účelom, aby exekučné konanie bolo zastavené a nevznikli ďalšie náklady spojené s vymáhaním, ktorých vynaloženie by už nebolo účelné. Napriek tomu ani oprávnený, ktorý prijal plnenie, nevzal návrh na exekúciu späť, ani exekútorský úrad, ktorý bol o plnení informovaný, nezastavil konanie, čo preukazuje aj vydanie poverenia dňa 27.7.2010, čo je 27 dní po zaplatení pohľadávky a 21 dní po písomnom oznámení jej úhrady. Po citácii § 44 ods.1, 2 Exekučného poriadku poukázal na to, že tu bol dôvod pre odmietnutie vydania poverenia, o čom súd v čase pred vydaním poverenia nebol oboznámený, lebo túto skutočnosť súdny exekútor súdu neoznámil. Zatajením tejto závažnej okolností súd nemal možnosť riadne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia. Poukázal na ust. § 46 ods.3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, z čoho je zrejmé, že exekútor opomenul konať, od exekúcie upustiť a o tejto skutočnosti informovať súd. Dal do pozornosti § 47 ods.1 Exekučného poriadku (správne ods.3 - poznámka odvolacieho súdu) posl. veta, v zmysle ktorej exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Preto na základe neúplných informácii súd prvého stupňa vydal poverenie a exekútor sa tak domáhal zaplatenia odmeny v zmysle ust. § 5 ods.1 cit. vyhl. Súd by sa mal pri posúdení nároku exekútora zaoberať výkladom slova výkon a posúdiť ho ako progresívnu činnosť smerujúcu k uspokojeniu nároku. V danom prípade je sporné, aký výkon exekútor realizoval, či vôbec nejaký, a teda či má nárok na zaplatenie odmeny podľa ust. § 5 cit. vyhl., keď dôvod pre jeho poverenie zanikol skôr, než bol oprávnený k akémukoľvek výkonu. Ak by súd posúdil postup exekútora pri neoznámení plnenia povinného za dôvodné konanie, výlučne za účelom vzniku nároku na náhradu trov exekúcie, najmä najvýraznejšej položky odmeny, v tom prípade by mal zaplatiť trovy oprávnený, ktorý neoznámením prijatia plnenia taktiež zatajil súdu závažnú okolnosť pre posúdenie dôvodnosti vydania poverenia exekútorovi, čím vlastne vyjadril svoj postoj, že má záujem, aby povinný plnil v čo najväčšom rozsahu. Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Uviedla, že povinný uhradil pohľadávku s prísl. po začatí exekúcie, preto upustila od vykonania exekúcie a trovy vyčíslila v súlade s ust. § 5 ods.2 cit. vyhl. Oprávnený sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie povinného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa ust. § 47 ods.3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom (zákonný odkaz na ust. § 5 ods.2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Vzhľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novelizácii tohto zákona, účinnej od 1.1.2012, je na daný prípad potrebné aplikovať vyššie cit. ust. v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Keďže povinný uhradil pohľadávku síce po začatí exekúcie, ale pred doručením poverenia súdu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, podľa cit. ust. § 47 ods.3 Exekučného poriadku tak patrí súdnej exekútorke odmena (len) za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov. Súdna exekútorka má preto právo na odmenu podľa § 21a vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 €, a podľa § 22 tejto vyhl. na náhradu hotových výdavkov (poštovného) vo výške 10 € . DPH 20% z odmeny a náhrady hotových výdavkov (16,60 € + 10 €) činí 5,32 €, spolu preto patrí súdnej exekútorke náhrada trov exekúcie vo výške 31,92 €. Nesprávne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ súdnej exekútorke priznal aj odmenu podľa §5 ods.2 vyhl.č. 288/1995 Z.z. vo výške 3.287 € a DPH z tejto sumy. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 31,92 €. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Súdna exekútorka bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinný bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný, trovy odvolacieho konania si však neuplatnil. Preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.