Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/151/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210228084 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210228084.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľky: G.. U. X., S. X, O., zast. U.. F. W., advokátom O. XX, M., proti odporcovi: X. E. Š. F.É. N. O., U. S. XX, O., v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II. č.k. 28C/176/2010-81 zo 5.marca 2012 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 79,58 € na účet U.. F. W. do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu zo 15.7.2010 je neplatné a návrh na začatie konania navrhovateľky v časti o určenie, že jej pracovný pomer s odporcom trvá zamietol, posledným výrokom rozhodol, že vec o návrhu na začatie konania navrhovateľky v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. od 1.11.2010, do dňa, od ktorého jej začne odporca prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté tiež o trovách konania. Súd z dokazovania uzavrel, že podľa ust. § 1 ods.4 Zákonníka práce (zák.č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Podľa ust. § 16 Zákonníka práce, na právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma, je potrebná u tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli. Notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok a je schopný zápisnicu vlastnoručne podpísať. Podľa ust. § 17 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancami na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Podľa ust. § 38 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Podľa ust. § 43 ods.1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Súd prvého stupňa vyhovel žalobe v časti, keď citoval § 47 ods.1 Zákonníka práce (zák.č. 311/2001 Z.z.), § 1 ods.4, § 15 , § 17, § 38, § 43 ods.1, § 61 ods.1 písm.d/, § 63 ods.2, § 74, § 77, § 6 ods.1,2 zák.č. 317/2009 Z.z., § 7 ods.6 cit. zák., lebo podľa prílohy 1 časť VII. písm. A body 18 a 19 vyhl. MŠ SR č. 437/2009 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, sú stanovené kvalifikačné predpoklady pre učiteľa akademických (všeobecnovzdelávacích) predmetov strednej školy 18. len na vyučovanie cudzích jazykov vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa - v študijnom odbore učiteľstvo pre 1. - 4. ročník základnej školy alebo učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov pre 5. - 12. ročník alebo učiteľstvo pre špeciálne školy s aprobačným predmetom, alebo učiteľstvo odborných predmetov, alebo neučiteľské vysokoškolské vzdelanie a doplňujúce pedagogické štúdium a dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium cudzích jazykov v metodicko-pedagogickom centre skončené do 31. augusta 2010, 19. len na vyučovanie predmetov informatika, programovanie a ďalších informatických predmetov - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa univerzitného, ekonomického, technického smeru príslušného študijného odboru a doplňujúce pedagogické štúdium alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov alebo v študijnom odbore učiteľstvo pre školy II. cyklu alebo učiteľstvo pre špeciálne školy s aprobačným predmetom, alebo učiteľstvo odborných predmetov alebo neučiteľské vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a doplňujúce pedagogické štúdium a dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium informatiky v metodicko-pedagogickom centre skončené do 31. augusta 2010. Podľa prílohy 1 časť VIII. písm. A body 7 a 23 vyhl. MŠ SR č. 437/2009 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, sú stanovené kvalifikačné predpoklady pre učiteľa profesijných (odborných) predmetov strednej školy 7. len na vyučovanie predmetov informatika, programovanie, výpočtová technika, ostatných informatických predmetov a základy automatizácie vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa univerzitného, ekonomického, poľnohospodárskeho alebo technického smeru príslušného študijného odboru a doplňujúce pedagogické štúdium alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov, študijný odbor učiteľstvo pre školy II. cyklu alebo učiteľstvo pre špeciálne školy s príslušným aprobačným predmetom, alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa - v študijnom odbore učiteľstvo odborných ekonomických predmetov alebo učiteľstvo odborných predmetov alebo neučiteľské vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a doplňujúce pedagogické štúdium a dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium informatiky v metodicko-pedagogickom centre skončené do 31. augusta 2010, 23. len na vyučovanie predmetov technika administratívy a hospodárska korešpondencia, stenografia, sekretárske práce učiteľské vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa doplnené skúškou učiteľskej spôsobilosti na vyučovanie týchto predmetov na Ekonomickej univerzite alebo v Štátnom stenografickom ústave v Bratislave alebo neučiteľské vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a doplňujúce pedagogické štúdium doplnené skúškou učiteľskej spôsobilosti na vyučovanie týchto predmetov na Ekonomickej univerzite alebo v Štátnom stenografickom ústave v Bratislave. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou odporcu zo dňa 15.7.2010 za dôvodný. Vo svojom závere o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku navrhovateľky súd vyšiel z toho, že odporca ako zamestnávateľ skutkovým vymedzením dôvodu výpovede zo dňa 15.7.2010 pri skončení pracovného pomeru výpoveďou uplatnil voči navrhovateľke výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce, spočívajúci podľa zákonného vymedzenia v nespĺňaní predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Zo zákonného vymedzenia tohto výpovedného dôvodu je zrejmé, že pre jeho uplatnenie vo všeobecnosti musí existovať stav, kedy zamestnanec na výkon prác dohodnutých v pracovnej zmluve nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi. Na posúdenie dôvodnosti uplatnenia tohto výpovedného dôvodu je preto potrebné ustáliť druh prác, ktoré mal dotknutý zamestnanec podľa pracovnej zmluvy vykonávať, zistiť, či pre výkon týchto prác sú právnymi predpismi ustanovené predpoklady a pokiaľ áno vyhodnotiť, či zamestnanec tieto predpoklady v čase uplatnenia výpovede spĺňal. Dojednaním o druhu práce, na ktorý odporca ako zamestnávateľ navrhovateľku ako zamestnankyňu prijal, v pracovnej zmluve, došlo k vymedzeniu šírky dispozičného oprávnenia odporcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k navrhovateľke ako zamestnancovi, v rámci ktorého bol odporca oprávnený vyžadovať od navrhovateľky plnenie pracovných úloh, ktoré bola navrhovateľka povinná osobne vykonať v zmysle ust. § 47 ods. 1 Zákonníka práce. Vo všeobecnosti konkretizácia pracovných úloh, ktoré v rámci dohodnutého druhu prác je zamestnanec povinný vykonávať, môže byť realizovaná zamestnávateľom v písomnej forme v podobe pracovnej náplne, ktorá však z obsahového hľadiska úplne nevyčerpáva všeobecne vymedzený druh práce v pracovnej zmluve. Súd dôvodil, že do predmetovej skupiny Policajnej komunikácie školského odboru SOŠ PZ Košice v čase uplatnenia výpovede boli zaradené, ako účastníci v konaní zhodne tvrdili a vyplynulo tiež z vykonaného dokazovania, predmety práca s informáciami (predtým vyučovaný ako dva samostatné predmety technika administratívy a informatika), anglický jazyk, nemecký jazyk, etika a psychológia. Na základe tohto ustálenia druhu prác navrhovateľky v pracovnej zmluve - učiteľka predmetovej skupiny policajnej komunikácie a okruhu predmetov do tejto predmetovej skupiny patriacich, súd vyvodil, že v rámci svojho dispozičného oprávnenia mohol odporca ako zamestnávateľ vyžadovať od navrhovateľky plnenie pracovných úloh pri výučbe všetkých predmetov patriacich do predmetovej skupiny policajnej komunikácie, a tieto, pokiaľ by ich odporca vyžadoval, bola navrhovateľka povinná osobne vykonávať; vo vzťahu k takto pracovnou zmluvou dohodnutému dispozičnému oprávneniu odporcu ako zamestnávateľa bolo bez významu, že po celý čas trvania pracovného pomeru odporca vyžadoval od navrhovateľky a navrhovateľka vykonávala práce učiteľa len jedného z predmetov predmetovej skupiny policajnej komunikácie (technika administratívy), keďže k zmene dohodnutých pracovných podmienok v časti dohodnutého druhu prác medzi navrhovateľkou a odporcom, nedošlo, a to ani v súvislosti so zlúčením predmetu technika administratívy, ktorý navrhovateľka vyučovala s predmetom informatika do predmetu policajnej komunikácie. Riadiac sa týmito úvahami za významné z hľadiska naplnenia uplatneného výpovedného dôvodu považoval súd skutočnosť, či s navrhovateľka spĺňala predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výučbu niektorého z predmetov predmetovej skupiny vymedzujúcej rozsah dispozičného oprávnenia zamestnávateľa. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané aby navrhovateľka absolvovala dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium informatiky v metodicko-pedagogickom centre ani aby vykonala skúšku učiteľskej spôsobilosti na vyučovanie predmetu technika administratívy na Ekonomickej univerzite alebo v Štátnom stenografickom ústave v Bratislave. Keďže tieto predpoklady spolu s neučiteľským vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa (navrhovateľka spĺňala) a doplňujúcim pedagogickým štúdiom (navrhovateľka spĺňala) vyhl. MŠ SR č. 437/2009 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov svojej prílohe stanovila ako kvalifikačné predpoklady pre učiteľa predmetov informatika a technika administratívy na strednej škole, súd uzavrel, že na výučbu týchto predmetov (technika administratívy a informatika) navrhovateľka kvalifikačné predpoklady v čase uplatnenia výpovede nespĺňala. Nespĺňanie kvalifikačných predpokladov navrhovateľkou na vyučovanie predmetu technika administratívy konštatovalo vo svojom stanovisku zo dňa 17.5.2011, č. 2011-6780/16378:2-923 (čl. 27) i Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu slovenskej republiky. Podľa zistenia súdu však navrhovateľka v čase uplatnenia výpovede spĺňala kvalifikačné predpoklady pre výučbu iného predmetu predmetovej skupiny policajnej komunikácie a to anglického jazyka, keďže mala ukončené neučiteľské vysokoškolské vzdelanie, absolvovala doplňujúce pedagogické štúdium a do 31.8.2010 skončila tiež dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium cudzích jazykov v metodicko- pedagogickom centre, tak, ako tieto kvalifikačné predpoklady stanovuje príloha 1 časť VII. písm. A bod 18 vyhl. MŠ SR č. 437/2009 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. V tejto súvislosti súd z pohľadu argumentácie odporcu považoval za nepodstatné, kedy, akým spôsobom, za akých okolností a z koho iniciatívy navrhovateľka absolvovala špecializačné kvalifikačné štúdium cudzích jazykov v metodicko-pedagogickom centre, nakoľko rozhodujúcim z hľadiska uplatnenia výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce je stav spĺňania predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce ku dňu uplatnenia výpovede, bez zreteľa na okolnosti za akých k splneniu kvalifikačných predpokladov došlo. Na tomto základe dospel súd k záveru, že odporcom uplatnený výpovedný dôvod spočívajúci v nesplnení predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce v prípade navrhovateľky daný nebol, nakoľko v rámci pracovnou zmluvou dohodnutého druhu prác mohol odporca prideľovať navrhovateľke práce učiteľky anglického jazyka, na výkon ktorých navrhovateľka kvalifikačné predpoklady spĺňala. Ak v tejto súvislosti odporca argumentoval, že práce učiteľa anglického jazyka nemohol navrhovateľke prideľovať z dôvodu obsadenia tohto miesta iným zamestnancom, táto skutočnosť v spojitosti so zmenou v štruktúre vyučovaných predmetov informatika a technika administratívy na základe rozhodnutia o organizačnej zmene mohla podľa posúdenia súdu zakladať výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý však odporca voči navrhovateľke neuplatnil. Naviac, i keď je pravdivým tvrdenie odporcu v tom, že ku dňu uplatnenia výpovede 15.7.2010 voľné pracovné miesto učiteľa anglického jazyka nebolo, nemožno inak ako zneužitie práva hodnotiť to, že k uvoľneniu tohto pracovného miesta uplynutím dohodnutého času trvania pracovného pomeru so zamestnankyňou P.. O. P., malo dôjsť 15 dní po doručení výpovede, a že po doručení výpovede došlo s touto zamestnankyňou k zmene dohodnutého času trvania pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú. Riadiac sa týmito úvahami posúdil súd skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu zo dňa 15.7.2010 za neplatné. Pri tomto spôsobe právneho posúdenia uplatneného nároku navrhovateľky súd za bezvýznamné považoval zaoberať sa ďalšími hmotnoprávnymi, formálnymi i materiálnymi podmienkami platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 15.7.2010, nakoľko ich posúdenie, nech by už bolo akékoľvek, by nebolo spôsobilé ovplyvniť záver súdu neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľky pre nenaplnenie uplatneného výpovedného dôvodu a súd zamietol návrh na začatie konania navrhovateľky v časti o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky a odporcu trvá, majúc za to, že základná procesná podmienka dôvodnosti a úspešnosti tohto určovacieho návrhu navrhovateľky ( u ktorého na rozdiel od uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je naliehavý záujem daný zákonom), podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nebola v danom prípade splnená. Vec o návrhu na začatie konania navrhovateľky v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. od 1.11.2010, do dňa, od ktorého jej začne odporca prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, súd vylúčil na samostatné konanie postupom podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p. z dôvodu potreby doplnenia dokazovania v tejto časti uplatneného nároku navrhovateľky. Vo včas podanom odvolaní žiadal odporca rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a rozhodnúť, že výpoveď odporcu zo dňa 15.7.2010 je platná a návrh na náhradu mzdy s prísl. taktiež zamietnuť. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, ak nevysvetlil, že učiteľka predmetovej skupiny komunikácie znamená, že učiteľka je organizačne začlenená do predmetovej skupiny komunikácie a vyučuje jeden z predmetov patriacich do predmetovej skupiny. Okrem priamej vyučovacej činnosti vykonáva podľa pokynov vedúcej predmetovej skupiny ďalšie a ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou (dohľad nad odbornou praxou, previerky uchádzačov o prijatie do služobného pomeru, účasť na komisiách , poradách a pod.). Na túto trojjedinú úlohu učiteľa oni v pracovnej zmluve nenašli iný výrazový prostriedok ako „učiteľ“. Široká koncepcia druhu práce obsiahnutá v pracovnej zmluve sleduje dispozičnú právomoc vzťahujúcu sa na možnosti zabezpečenia ďalších ostatných činností súvisiacich s pedagogickou činnosťou. Dispozičné oprávnenie týmto smerom nemôže byť použité a dĺžka štúdia základnej policajnej prípravy (6 alebo 8 mesiacov) a špecializovanej policajnej prípravy (3 mesiace), priemerný počet tried 16 a počet učiteľov 42 vyžaduje špecializovať sa len na jeden predmet a vyučovať jeden predmet. Závery súdu o dispozičnom oprávnení odporcu a právne dôsledky dispozičného oprávnenia sú pochybením súdu. Okrem toho zneužitie práva pri zmene dohodnutého času trvania pracovného pomeru u P.. O. P. je fikciou. Dohoda o zmene pracovných podmienok s P.H. bola uzavretá dňa 30.7.2010 a na pojednávaní 5.3.2012 predložili súdu ďalšie štyri dohody o zmene pracovných podmienok aj u F., Y. G., D. D. a pod., pri ktorých došlo k zmene dohodnutého času trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú a jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú na 1 rok (F.. T. P.). Týmito zmluvami chcú dokladovať, že za bývalého riaditeľa školy do 15.11.2010 sa znovu prijatými zamestnancami školy uzatvárali pracovné zmluvy na dobu 1 roka. Podľa existujúceho judikátu súdu o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ a súd nemôže v tomto smere preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Vysokoškolský diplom navrhovateľky prikladajú. Navrhovateľka absolvovala v dobe od 30.5.2007 do 6.2.2008 kurz - Jazyková príprava zamestnancov verejnej správy z anglického jazyka pre mierne pokročilých (osvedčenie č. 24/2008 KE zo 6.2.2008), potom ukončila externú formu - 2 ročné špecializované kvalifikačné štúdium v Metodicko - pedagogickom centre, regionálne pracovisko Prešov a predložila osvedčenie č. 008/2010 zo 8.3.2010, toto štúdium bolo určené pre nekvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov, ktorí v minulom období vykonali skúšku pred akreditačnou komisiou alebo pre nekvalifikovaných učiteľov, ktorí na školách vyučujú cudzí jazyk v plnom pracovnom úväzku. Vyhláška č. 437/2009 Z.z., ktorou sa stanovujú kvalifikačné predpoklady pre pedagogických zamestnancov umožňovala absolvovať toto štúdium len do 31.8.2010. Ak sa porovnáva odborná pripravenosť P.. O. P. a navrhovateľky, treba s určitosťou konštatovať, že pri výbere by každý riaditeľ uprednostnil P.. P.. Vznikla tu otázka, či by bolo v súlade s dobrými mravmi, ak by ukončili pracovný pomer s vysoko kvalifikovanou a osvedčenou angličtinárkou len preto, aby ponúkli inú vhodnú prácu navrhovateľke. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka navrhla potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov konania v sume 79,58 € ( za jeden úkon - vyjadrenie) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzala z vykonaného dokazovania a poukázala, že so skutkovými zisteniami a vyslovenými právnymi názormi prvostupňového súdu sa stotožňuje v celom rozsahu. Súd správne zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a zaujal správne právne závery, lebo jeho rozhodnutie je presvedčivé aj v tom ohľade, že navrhovateľka bola prijatá ako zamestnankyňa do pozície „učiteľ (09458)“ (a nie učiteľ techniky administratívy), pre údaj o mieste výkonu práce je uvedené „predmetová skupina komunikácie odboru riadenia, kontroly a metodiky policajnej prípravy SOŠ PZ Košice“. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo 3.1.2005 s účinnosťou od 1.1.2005 k zmene pracovnej zmluvy v časti dohody o mieste výkonu práce z „predmetovej skupiny komunikácie odboru riadenia“ na „predmetová skupina policajnej komunikácie školského odboru SOŠ PZ Košice“, potom odporca vyhotovil dňa 27.4.2001 a následne dňa 22.4.2002 navrhovateľke pracovnú náplň, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žiadne z vyššie uvedených pracovných náplní neobsahovala adresne vo vzťahu ku konkrétnemu vyučovaciemu predmetu či predmetovej skupine aj podrobnejšie vymedzenie prác. Do predmetovej skupiny Policajnej komunikácie školského odboru SOŠ PZ Košice v čase uplatnenia výpovede boli zaradené predmety ako práca s informáciami, anglický jazyk, nemecký jazyk, etika, psychológia. Tieto skutočnosti boli bezpečne preukázané listinnými dôkazmi vykonanými pred súdom a svedčia o skutočnosti zaradenia navrhovateľky do tejto skupiny predmetov pre výkon prác učiteľky. Výpovedný dôvod neobstojí, lebo navrhovateľka spĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi a nie tak ako je vo výpovedi, že by nespĺňala. V čase uplatnenia výpovede spĺňala kvalifikačné predpoklady na vyúčbu predmetu predmetovej skupiny policajnej komunikácie a to anglického jazyka. Odporcom uplatnený dôvod spočívajúci v nesplnení predpokladov ustanovenými právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce v prípade navrhovateľky daný nebol, mohol odporca teda prideľovať navrhovateľke práce učiteľky anglického jazyka, na výkon ktorých navrhovateľka kvalifikačné predpoklady spĺňala, okrem toho bez konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevznikajú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov (rozsudok Naj.súdu SR sp.zn. 1 M Cdo2/2008, z 28.júla 2008) ako aj rozsudok 3Cdo/33/2008 z 29.1.2009). Týmto druhým rozsudkom dokumentuje, že ak odporca nepotreboval prácu vykonávané zamestnancom a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu, musí uvedený stav zamestnancov byť daný vnútornými organizačnými zmenami, z tohto dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva, čo sa nestalo u navrhovateľky. Uplatneným výpovedným dôvodom zo strany odporcu došlo k zastretiu skutočného dôvodu, pre ktorý sa odporca rozhodol skončiť s navrhovateľkou pracovný pomer - t.j. nadbytočnosť navrhovateľky vyvolanú zmenami vo výučbe predmetov technika administratívy. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne aj právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní. Odporca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods.1 O.s.p., v dôsledku ktorej by bolo potrebné rozsudok zrušiť, keďže rozsudok splnil náležitosti riadne a presvedčivého odôvodnenia rozsudku, pričom nebolo zistené, aby odporkyne bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, t.j. že procesný postup súdu alebo jeho rozhodnutie by boli také, že v ich dôsledku by ona nemohla uplatniť svoje konkrétne procesné práva priznané jej Občianskym súdnym poriadkom. Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p., preto ani tento odvolací dôvod nie je daný. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací dôvod nie je daný. Je treba súhlasiť s presvedčivou argumentáciou súdu prvého stupňa v rozhodnutí. Len pre zvýraznenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa je treba doplniť, že nie je vylúčené, aby z hľadiska pedagogickej aprobácie u navrhovateľky - ona mohla vyučovať všetky predmety „predmetovej skupiny policajnej komunikácie školského odboru SOŠ PZ Košice“, bol vyhotovený rozvrh, ktorý platil na škole, ten neodporuje jej pracovnej náplni. Podrobnejšie vymedzenie prác podľa pracovnej náplne neobsahovalo konkrétny učebný predmet, ku ktorému ona mala vymedzený okruh prác v rámci dohodnutého druhu prác. Preto súd správne žalobe vyhovel a rozhodol, že o náhrade mzdy a o trovách prvostupňového konania rozhodne vo vylúčenej časti v osobitnom konaní. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. a stotožňuje sa v plnom rozsahu s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä o. i. odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech ,súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný ju zaplatiť advokátovi. Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods.5 prvá veta cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 11 ods.1 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa § 14 ods.1 písm. c),d) vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej a za konanie pred súdom, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na cestovné a telekomunikačné výdavky. Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa § 17 ods.1 vyhl. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Podľa § 18 ods.3 vyhl. (v znení účinnom od 1.6.2009) ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Odvolací súd priznal podľa §§ 9, 10, 11 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. zástupcovi navrhovateľky za 1 úkon 79,58 €, ktoré budú vyplatené právnemu zástupcovi. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.