Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/262/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510203014 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510203014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. S. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov U. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na ul. A.. Č.. J. XX zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a P. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. XXX zastúpeného JUDr. Mariánom Prievozníkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krmanovej ul. č. 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 7.2.2012 č.k. 9P 119/2010-103 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Odvolanie matky odmieta. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. U. S. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 3.11.2006 č.k. 16C 187/2006 za obdobie od 11.3.2010 do 31.5.2011 na 100 € mesačne, za obdobie od 1.6.2011 do 31.8.2011 na 80 € mesačne a od 1.9.2011 do budúcna na 100 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletej dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 11.3.2010 do 31.1.2012 v sume 682,32 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 113,72 € spolu s bežným výživným matke maloletej počnúc mesiacom marec 2012 až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podala po uplynutí odvolacej lehoty odvolanie matka spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. Súd prvého stupňa uznesením z 18.6.2012 č.k. 9P 119/2010-145, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.7.2012 návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania zamietol. Podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa matky prevzala rozsudok súdu prvého stupňa 22.2.2012, zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odvolania jej uplynula 8.3.2012 s tým, že odvolanie podala 26.3.2012 a jej žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty bola právoplatným uznesením zamietnutá, odvolací súd jej odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa § 205 písm.d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ho platiť výživné pre maloletú vo výške 80 € mesačne a v mesiacoch júl a august vo výške 60 € mesačne a primerane tomu zmenil aj výrok o dlžnom výživnom. Namietal, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nedostatočne zohľadnil najmä jeho výdavky, ktoré podstatne znižujú jeho disponibilné príjmy. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že od posledného rozhodnutia vo veci výživného došlo k nárastu oprávnených potrieb maloletej, ktorá je v súčasnosti žiačkou 4. ročníka základnej školy a s tým sú spojené aj zvýšené výdavky na jej ošatenie, stravovanie a podobne. Na druhej strane však u neho došlo k poklesu príjmov o 60 € mesačne z pôvodných 840 € na 780 € a zároveň došlo k zdraženiu snáď vo všetkých oblastiach elektriny, plynu, cien potravín. Jeho príjem z občasných dohôd o vykonaní práce vo výške zistenej súdom 14,63 € mesačne ani zďaleka nepokrýva výpadok na jeho zárobku v hlavnom zamestnaní, čo bolo aj dôvodom jeho ukončenia. Súd prvého stupňa ďalej nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že uzavrel ďalšie manželstvo a jeho manželka mala v čase rozhodovania mesačný príjem 62,50 €, ktorý však už v súčasnosti nemá, pretože rozhodnutím z 3.2.2012 jej boli úplne odňaté sociálne dávky s účinnosťou od 1.1.2012. Spoločný mesačný príjem ich dvojčlennej domácnosti tak predstavuje 780 €. Ich mesačné náklady spojené s bývaním sú 250 €, náklady na cestovné do práce a späť 150 €. Po odpočítaní týchto odôvodnených nákladov ostane pre celú domácnosť na stravu a iné potreby len suma 380 €, čo je 190 € na jedného. Súd prvého stupňa ďalej nezohľadnil jeho výdavky, ktoré priamo súvisia so zabezpečením stretávania sa s dcérou. V záujme toho, aby sa mohol stretnúť s dcérou absolvuje 4 cesty mesačne z Kysaku do Rozhanoviec a späť, čo je približne 240 km s nákladmi približne 50 € mesačne. Súd tiež nezohľadnil, že počas roka maloletá dcéra strávi približne pätinu času s ním, v čase prázdnin je to takmer celý mesiac. Minimálne počas letných mesiacov by bolo namieste zníženie výživného plateného aspoň na polovicu, pretože je nepochybné, že v tomto období má matka výrazne znížené náklady tak na školu, ako aj na stravovanie dcéry, ktoré v tomto období zabezpečuje on v rovnakom rozsahu ako matka. Nesúhlasí s tým, že neboli zohľadnené jeho výdavky na splácanie úverov a pôžičiek z času manželstva s odôvodnením, že sa jedná o uspokojovanie jeho vlastných potrieb, ktoré nemôžu mať prednosť pred výživným pre maloleté dieťa. Tieto výdavky na splácanie spoločných záväzkov z BSM v sume približne 11.000 € vznikli ešte za trvania manželstva a slúžili na uspokojenie potrieb obidvoch manželov nielen jeho, ako otca dieťaťa, ale aj matky maloletej. Po zániku manželstva boli len dve možnosti, buď by odporca tieto záväzky splatil alebo by nastúpil nútený výkon rozhodnutia a exekúcie, ktoré by výrazne poškodili aj maloletú. Je v záujme maloletej a zároveň aj v záujme normálneho zabezpečenia jeho základných životných potrieb, aby boli tieto záväzky splatené, čo sa dodnes negatívne prejavuje na jeho disponibilných príjmoch. Bez ohľadu na to, čie potreby boli týmito záväzkami uspokojované, splatenie spoločných úverov a pôžičiek je faktom, ktorý sa do dnešného dňa odzrkadľuje na tom, že musí mesačne splácať sumu približne 200 €. Po jej splatení a odpočítaní výživného 100 € je čistý príjem celej dvojčlennej domácnosti 80 €. Ak k tomu pripočíta splátky dlžného výživného 113,72 € je každý mesiac v mínuse. Aj z uvedeného je evidentné, že môže zo svojich príjmov platiť výživné maximálne vo výške 80 €. K odvolaniu pripojil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 3.2.2012 o odňatí a zastavení výplaty dávok a príspevkov I. S. v sume 62,50 € mesačne od 1.1.2012. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa správne porovnal pomery rodičov a maloletého dieťaťa v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu na zmenu výživného, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyhodnotil zmeny pomerov, ktoré nastali v rozhodnom období a primerane zisteným zmenám pomerov určil výživné diferencovane za jednotlivé obdobia. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca, správne určil počiatok plnenia zvýšeného výživného a diferencoval ho v dôsledku zmien pomerov, ktoré nastali po podaní návrhu na zvýšenie výživného, správne vypočítal dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. K odvolacím námietkam otca dodáva, že pre rozhodnutie o zmene výživného postačuje zmena pomerov len na jednej strane, t.j. buď oprávneného alebo povinného a teda jeho pokles príjmov vzhľadom na podstatný nárast odôvodnených potrieb maloletej a ním dosahovaný príjem, ktorý mu nepochybne umožňuje prispievať na výživu maloletej výživným stanoveným rozsudkom súdu prvého stupňa, nie je okolnosťou, ktorá by mala za následok iné rozhodnutie o výživnom. Otec má nepochybne potencionálne možnosti zvýšiť svoj príjem vykonávaním prác na dohodu, ktoré aj realizoval a v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné v rámci hodnotenia možností, schopností a majetkových pomerov povinného prihliadať aj na jeho potencionálne možnosti a schopnosti, ktoré sú dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred vyživovacou povinnosťou medzi manželmi, pretože dieťa nie je schopné samé sa živiť a je v celom rozsahu odkázané na výživu, ktorú mu poskytujú jeho rodičia, pričom manželka otca je dospelá a schopná živiť sa sama, pričom skutočnosť, že momentálne nie je zamestnaná a nebolo preukázané, že by jej v tom bránili zdravotné prekážky nemôže byť okolnosťou, ktorá by mala za následok zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o plnenie otca počas styku s maloletou, odvolací súd udáva, že sú nesporne prínosom pre maloleté dieťa, ale nespĺňajú charakter výživného rovnako ako výdavky otca súvisiace s cestovným pre dieťa a späť a tieto sa zásadne nezapočítavajú do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča a je na ne možné len prihliadnuť v prípade, ak by išlo o mimoriadne vysoké náklady (napríklad osobná starostlivosť rodičov v takmer rovnakom rozsahu počas celého roka, cestovanie za dieťaťom do zahraničia letecky a podobne). Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a jeho hodnotením vo vzťahu k odôvodnenosti výdavkov otca a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne využiť zostávajúce finančné prostriedky na úhradu dlhov s tým, že výživné je prednostnou pohľadávkou, úhrada ktorého má prednosť pred úhradou ďalších záväzkov povinného a to aj v rámci exekúcie. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.