Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/221/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510215810 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510215810.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky L.. G. Č. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. A. C. na G. ulici č. X proti odporcovi L.. S. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v G. D. C. na ulici O. G. č. X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej C. Č. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 30.3.2012 č.k. 15C 276/2010-63 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre maloletú C. na čas po rozvode. Z r u š u j e výrok rozsudku o úprave styku otca s maloletou. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril maloletú C. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na jej výživu 100 € mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku. Uviedol, že styk otca s maloletou je neobmedzený a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o výživnom pre maloleté dieťa na čas po rozvode a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal voči tomu, že styk s dcérou je neobmedzený. Uviedol, že navrhovateľka so svojimi priateľmi vymyla mozog jeho dcére tak, že dcéra sa s ním odmieta stretávať. Vo svojom vyjadrení z 22.11.2011 žiadal o vypočutie dcéry kolíznou opatrovníčkou ohľadom výroku navrhovateľky na pojednávaní 18.11.2011, že svoju dcéru mal údajne nechať samu opitú v Tescu. O výsledku vypočutia dcéry nebol na pojednávaní 30.3.2011 (správne 2012) informovaný. Naopak navrhovateľka zmenila výpoveď v tom zmysle, že dcéra sa vyjadrila, že ju údajne viezol domov opitý a mala hračky z Tesca a navrhovateľka sa z toho domnievala, že bol s ňou opitý v Tescu. Okrem toho navrhovateľka pred pojednávaním 30.3.2012 živo diskutovala v čakacej miestnosti s kolíznou opatrovníčkou dcéry, čo je podľa jeho názoru neprípustné. Žiada o uvedenie dôvodu, prečo sa kolízna opatrovníčka nezúčastnila na pojednávaní. Ďalej žiadal zdôvodnenie, prečo bola iba jemu položená otázka, či má inú známosť a prečo nie takisto navrhovateľke. Určite by to postavilo do inej roviny otázku príjmu jeho a navrhovateľky. Ako navrhovateľka uvádza, jeho dcéra navštevuje 4. ročník základnej školy a jej mesačné výdavky sú 33 €. Domnieva sa, že vzhľadom na príjem navrhovateľky 885 € jej tento bohato postačuje na pokrytie potrieb dcéry, s ktorou mu bráni sa stretávať. Ďalej uviedol, že žiadna lekárska správa ohľadom jeho práceneschopnosti nebola od neho vyžiadaná. Ďalej namietal nepríslušnosť súdu vo veci rozvodu manželstva, nakoľko ich posledné spoločné bydlisko bolo v G. na Ď. ulici č. XX, ktoré patrí do obvodu Okresného súdu Košice I. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a hlavne bránenie navrhovateľky stýkať sa s dcérou je ochotný prispievať na výživu dcéry čiastkou 30 € mesačne. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odporca na pojednávaní 30.3.2012 sa vyjadril, že nemá záujem stretávať sa s dcérou, nakoľko ani ona o tieto stretnutia nestojí. Z toho dôvodu bolo do rozsudku zaprotokolované, že styk s dieťaťom je neobmedzený. V súčasnej dobe však odporca zjavne už toto stanovisko zamieta. Nesúhlasí s jeho výrokom, že mu bráni v styku s dcérou. Hlavný problém je v tom, že odporca odmieta akúkoľvek komunikáciu. K výške výživného uviedla, že bolo stanovené primerane, aj keď sa to odporcovi nepáči. Býva s troma deťmi v obecnom nájomnom byte, kde má výdavky už len na nájom podstatne vyššie ako odporca, ktorý si kúpil (dostal darovacou zmluvou) dom, kde býva, v zime nekúri (keď bola dcéra v zime chorá, nemohol si ju vziať, lebo on nekúri). Uviedla, že nekládla dôraz na výšku výživného, teda ani výdavkov na dcéru, sústredila sa hlavne na styk s dieťaťom, nakoľko sa odporca už dlhodobo lieči na psychické problémy. Nachádzal si spoločníčky z neprispôsobivých vrstiev, preto mala strach o svoju dcéru, aby pobyt u odporcu nenarušil jej zdravý vývoj, ktorá je nadpriemerne inteligentná, šikovná, ale hlavne citlivá. Rovnako by chcela požiadať súd o lekársky posudok nezávislého psychiatra, nie O.. O., u ktorého sa odporca lieči, či je vôbec vhodné, aby súd nariadil styk odporcu s maloletou. Nakoľko odporca toho času hľadá akúkoľvek zámienku k pomste, pretože je práceneschopný, má času dosť, zaoberá sa len otázkou, aké trestné oznámenie by na ňu a jej synov podal aj napriek tomu, že už s ním takmer vôbec nekomunikujú. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného v plnom rozsahu potvrdiť. Vzhľadom na neschopnosť rodičov dohodnúť sa na úprave styku doporučil styk upraviť s ohľadom na záujem dieťaťa v obmedzenom rozsahu. Výroky rozsudku o rozvode manželstva a zverení maloletej C. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výroku o určení výživného pre maloleté dieťa na čas po rozvode dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania je toho názoru, že výživné určené súdom prvého stupňa je primerané odôvodneným potrebám maloletej a zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa možností a schopností otca, ktorý vychádzal z potencionálneho príjmu otca v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda z príjmu, ktorý dosahoval pred ukončením pracovného pomeru, nakoľko nepreukázal žiadne objektívne dôvody pre skončenie pracovného pomeru dohodou bez určenia dôvodu. V zmysle citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd zistí, že rodič opustil doterajšie zamestnanie, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu, ako sú zdravotné dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska, a ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. Vzhľadom na to, že otec ukončil pracovný pomer bez preukázania objektívnych dôvodov, za ktoré nie je možné považovať konfliktnú situáciu na pracovisku, ako uviedol vo svojej výpovedi s tým, že nepreukázal ani žiadne zdravotné dôvody, pričom na preukázanie týchto nepostačuje len aktuálna práceneschopnosť, súd prvého stupňa určil výživné pre maloletú v súlade so zákonnými kritériami určovania rozsahu výživného vyplývajúcimi z vyššie citovaných zákonných ustanovení, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcu odvolací súd dodáva, že na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti nemá vplyv údajné znemožňovanie styku otca s maloletou zo strany matky, pretože výživné je osobným právom dieťaťa, nie matky maloletého dieťaťa. Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Z citovaného ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine vyplýva, že súd je oprávnený upraviť styk dieťaťa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti v prípade, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku, to však neplatí, ak rodičia výslovne nežiadali styk upraviť. Zo zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa 30.3.2012 vyplýva, že účastníci výslovne žiadali, aby súd styk otca s dieťaťom neupravil. Vzhľadom na uvedené nemal súd o úprave styku otca s maloletým dieťaťom vôbec rozhodovať. Súd prvého stupňa v konečnom dôsledku uvedenú skutočnosť konštatoval aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak vo výroku rozsudku uviedol, že styk otca s maloletým dieťaťom je neobmedzený. Z uvedeného výroku rozsudku súdu prvého stupňa ani nie je možné zistiť pre jeho nejasnosť a neurčitosť, či ide o rozhodnutie súdu o úprave styku alebo o dohodu rodičov. S prihliadnutím na to, že rodičia v rámci konania o rozvod manželstva nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, a preto súd prvého stupňa v tomto smere nevykonával dokazovanie a nebol oprávnený o styku konať, je uvedený výrok rozsudku súdu prvého stupňa nadbytočný, preto ho odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcu odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave styku s maloletou, môže sa každý z nich domáhať rozhodnutia súdu o úprave styku návrhom na začatie konania na miestne príslušnom súde podľa obvyklého pobytu dieťaťa. K ďalším námietkam odporcu uvedeným v jeho odvolaní odvolací súd dodáva, že súd skúma miestnu príslušnosť na námietku účastníka len v prípade, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí (§ 105 ods. 1 O.s.p.). V tomto prejednávanom prípade je však potrebné zdôrazniť, že konajúci súd bol miestne príslušným v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko predpokladom pre založenie miestnej príslušnosti podľa posledného spoločného bydliska manželov je, že v obvode toho súdu býva aspoň jeden z manželov, pričom ani jeden z účastníkov konania v čase začatia konania nebýval v G. na Ď. ulici č. XX, preto bol príslušný všeobecný súd odporcu, teda Okresný súd Košice - okolie. Ostatnými skutočnosťami uvedenými v odvolaní odporcu sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko skutkovo nesúvisia s napadnutými výrokmi rozsudku súdu prvého stupňa a nevyplývajú ani z obsahu spisu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.