Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511200972 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511200972.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky P. Ž. nar. X.X.R. bývajúcej v W. Č.. X zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 proti odporcovi Ľ. Ž.G. nar. XX.X.R. bývajúcom Q. W. Č.. X prechodne P. A. M. L. Č.. R. E. L. zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. Ž. nar. XX..X.R. bývajúcej u matky zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na čas po rozvode o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 28.10.2011 č.k. 8C 21/21011-98 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky s odporcom. Mal. Q. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. Q. 105,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred navrhovateľke od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného podal odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že určí výživné 70,- € mesačne, alternatívne zruší napadnutý výrok a vráti vec na nové konanie a rozhodnutie. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa pochybil a nesprávne posúdil skutkový stav a ním navrhnuté dôkazy. Konajúci súd pri určovaní výživného nebral do úvahy jeho výdavky, ktoré sú odôvodniteľné, ani skutočnosť, že nie je schopný platiť výživné 105,- € mesačne, pretože mu neostávajú finančné prostriedky na živobytie. Pri jeho príjme 580,- € mesačne platí podnájom, kde momentálne býva 116,17 €, benzín uhrádza mesačne 150,- €, keďže dochádza do práce, spláca dve splátky úveru 872,98 € na opravu auta, keďže mal haváriu a za telefón uhrádza 30,- € mesačne. Po uhradení všetkých výdavkov nevyhnutných na jeho živobytie mu ostáva len 30,- € mesačne. Uviedol, že bývanie musel riešiť podnájmom, pretože matka maloletej ho prinútila opustiť spoločnú domácnosť a jej ostali všetky veci nadobudnuté počas manželstva. Potvrdil, že na Okresnom súde Košice-okolie v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom sp.zn. 12P 38/2011 uzavrel rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí po 105,- € mesačne. Avšak až následne si uvedomil, že toto výživné nie je schopný platiť. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Vzhľadom na to, že konajúci súd sa podrobným spôsobom zaoberal možnosťami a schopnosťami odporcu, ako aj potrebami maloletej a vychádzal z priemerného zárobku odporcu 580,- € a z totožných potrieb a tvrdení odporcu, ktoré uviedol aj v konaní sp.zn. 12P 38/2011, kedy sa zaviazal prispievať na mal. Q. 105,- € mesačne. K tomuto rozhodnutiu súd dospel po predchádzajúcom výsluchu rodičov mal. Q. a z prehlásenia odporcu, ktorý sa vyjadril, že toto výživné je schopný platiť, pričom predchádzajúca úprava výživného nadobudla právoplatnosť 7.4.2011 a odporca sa voči tomuto rozhodnutiu súdu neodvolal. Od rozhodnutia súdu v predchádzajúcej opatrovníckej veci mal. Q. nedošlo k zmene pomerov, uplynula len krátka doba, pričom ona bola určité obdobie nezamestnaná a napriek tomu všetky náklady na výživu maloletých detí znášala sama, napriek podstatne nižšiemu príjmu ako má odporca a ona svoje výdavky sa snaží prispôsobiť svojmu príjmu. Uviedla, že odporca býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, teda obaja sa podieľajú na platení podnájmu a pokiaľ odporca využíva na dochádzku do práce motorové vozidlo, na nákladoch sa podieľal aj s ďalšími svojimi kolegami, pretože v aute s ním cestujú viacerí kolegovia, takže náklady na cestovné sú krátené o finančné príspevky jeho kolegov. Poukázala na to, že má vedomosť o tom, že odporca býva u svojej priateľky, ktorá vlastní rodinný dom, preto za podnájom neplatí, ale uznáva, že podieľa sa na nákladoch spojených s užívaním rodinného domu. Vyslovila názor, že nie je možné zohľadňovať úver, ktorý odporca zobral na opravu auta, pretože výživné má prednosť pred všetkými nákladmi, ktoré rodič znáša. Od rozhodnutia súdu v konaní sp.zn. 12P 38/2011 otec pravidelne mesačne uhrádza určené výživné, čo len potvrdzuje, že je schopný ho platiť a zaplatil aj zaostalé výživné v plnej výške. Poukázala na zvýšené náklady mal. Q. napriek tomu, že navštevuje základnú školu v Č., chce pokračovať v štúdiu na gymnáziu v O. a pripravuje sa na prijímacie pohovory. Má vedomosť o tom, že zamestnávateľ odporcu každoročne v závere roka poskytoval odmeny, ktoré súd môže zohľadniť čo do výšky príjmu a odporca 13. plat v r. 2010 dostal a bol mu vyplatený za mesiac november, čo súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Výroky napadnutého rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol a ktorým zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a úprave styku odporcu s mal. Q. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto nemohli byť v odvolacom konaní preskúmavané (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe podaného odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výživného dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje, že posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa na čas po rozvode správne zistil a následne správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako aj odôvodnené potreby mal. Q. aj s prihliadnutím na to, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o ňu. Vo vzťahu k napadnutému výroku odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného s prihliadnutím na jeho príjem po zohľadnení jeho nákladov na živobytie a najmä zdôraznil, že v danom prípade súd prvého stupňa správne porovnával pomery účastníkov v čase rozhodovania s pomermi existujúcimi v čase predrozvodovej úpravy výživného, ktorá nadobudla právoplatnosť 7.4.2011, pričom predchádzajúca úprava výživného bola určená na základe uzatvorenia rodičovskej dohody a v schopnostiach otca je prispievať na výživu mal. Q. výživným na základe predchádzajúcej úpravy výživného o čom svedčí aj skutočnosť, že odporca túto dohodu uzatváral za totožných majetkových pomerov ako sú v súčasnosti a odvolanie voči predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu nepodal. K odvolacej námietke odporcu odvolací súd poznamenáva, že táto je totožná s jeho obranou pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsahu vyporiadal aj s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov považuje za prvoradú zákonnú povinnosť a v odseku 5 tohto zák. ustanovenia je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia rodič je povinný plne rešpektoval svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťa plniť v najväčšom rozsahu. Finančné a majetkové pomery odporcu boli známe už v priebehu prvostupňového konania, pretože ich konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, aj na ne prihliadal, vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy so súčasnými pomermi a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. Veroniku na čas po rozvode. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného, preto z uvedených dôvodov napadnutý výrok o výživnom na čas po rozvode podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 tohto zák. ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.