Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/401/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511202774 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511202774.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. R. nar. XX.XX.XXXX a maloletého T. R. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: L. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo U. na L. ul. č. X a S. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v J. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 26.9.2011 č.k. 12P 90/2011-70 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 13C 316/2001 z 11.4.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 16Co 309/2002 z 31.2.2003 v časti týkajúcej sa výživného tak, že otca zaviazal prispievať na výživu mal. T. 80 € mesačne a mal. C. 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od 1.3.2011. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2011 do 30.9.2011 pre mal. T. 234,64 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 39,11 € a pre mal. C. 281,75 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 46,66 € matke spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 11.4.2002 sp.zn. 13C 316/2001 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do výchovy a osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. C. 59,75 € a na mal. T. 46,47 €. Uviedol, že od tejto úpravy výživného došlo u maloletých detí aj u oboch rodičov k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia. U matky došlo k zmene pomerov tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. L. a zvýšil sa jej príjem, pretože v čase posledného určenia výživného bol 90,58 € mesačne a u otca došlo k zmene pomerov tým, že sa mu zvýšil príjem z 345,21 € mesačne na 677,60 € mesačne. Družka otca pri poslednom určení výživného bola poberateľkou rodičovského príspevku spolu s rodinnými prídavkami v sume 153 € mesačne. U maloletých detí došlo k zmene pomerov tým, že mal. T. navštevuje 9. ročník ZŠ, pričom pri poslednom určení výživného navštevoval materskú škôlku a mal. C. nastúpila do 1. ročníka strednej školy, pričom v čase poslednej úpravy výživného navštevovala ZŠ. Pri určení výšky zvýšeného výživného vychádzal zo skutočného príjmu otca, t.j. nielen z jeho mesačnej mzdy, ale do príjmu otca započítal aj peňažné prostriedky vyplatené zamestnávateľom ako náhrady cestovného (diéty), keďže aj tento príjem sa zúčastňuje na vytváraní celkových majetkových pomerov otca. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, výšku príjmu otca a jeho výdavkov konajúci súd dospel k záveru, že otcov príjem po odpočítaní výdavkov, ktoré je nevyhnutné u otca vynaložiť je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu mal. C. a mal. T. zvýšeným výživným vo výške uvedenej vo výroku rozsudku a ktorú považoval za primeranú možnostiam, schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Zároveň zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorá svoj podiel na výžive maloletých detí plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere. Pri určení výšky zvýšeného výživného zohľadnil aj skutočnosť, že otec má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. N. a k mal. R. a matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L.. Počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti určil od 1.3.2011, t.j. odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Uviedol, že otec si plní vyživovaciu povinnosť na mal. C. v sume 59,75 € mesačne, vznikol otcovi dlh na výživnom za jeden mesiac v sume 40,25 €, čo za obdobie od 1.3.2011 do 30.9.2011 predstavuje dlžné výživné v sume 281,75 € (7 mesiacov x 40,25 €). Na výživu mal. T. otec prispieva sumou 46,48 € mesačne, vznikol otcovi dlh na výživnom za jeden mesiac v sume 33,52 €, čo za obdobie od 1.3.2011 do 30.9.2011 predstavuje dlžné výživné v sume 234,64 € (7 mesiacov x 33,52 €). Poukázal na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že dlžné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Rozsudok vo výroku o zvýšení výživného právne odôvodnil ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd zvýšil výživné o sumu cca 75 € od 1.3.2011 a dlžné výživné 516,39 € mu povolil splácať v mesačných splátkach po 85,77 €, čo spolu predstavuje čiastku 160 € mesačne viac ako doposiaľ. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky zvýšeného výživného, ale najmä výšky mesačných splátok dlžného výživného z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože nezohľadňoval rovnaké kritériá u oboch rodičov. Poukázal na to, že on musel preukazovať majetkové a zárobkové pomery aj jeho družky, avšak bývalá manželka nie napriek tomu, že aj ona žije s druhom, s ktorým má dieťa. Jej tvrdenie, že sa s ním teraz rozišla, je účelové a nepravdivé. Zdôraznil, že súd bez zdôvodnenia nebral do úvahy jeho výdavky, ktoré predložil a ani ďalšie relevantné náklady na doposiaľ trvajúce opravy domu po povodni, odvoz odpadu, vývoz žumpy, náklady na zdravotnú starostlivosť v dôsledku poškodenia jeho zraku, náklady na deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedla, že výživné uplatňuje z dôvodu, že sa zvýšili odôvodnené potreby na strane maloletých detí a sú opodstatnené. Vzhľadom k tomu, že od posledného určovania výživného uplynul značne dlhý čas, zmenili sa vo veľkej miere pomery na strane detí a zvýšili sa ich potreby. Cestovné do školského zariadenia a späť 40 € spolu na obe deti, hygienické potreby 40 € spolu na obe deti, doplnkové vitamíny a liečivá na posilnenie imunity v prechodových mesiacoch 15 € spolu na obe deti, kvartálne výdaje na oblečenie 250 € spoločne na obe deti, časopisy, knihy, knihy z anglického jazyka 20 € mesačne na obe deti, výdaje na stravu 300 € mesačne a 20 € na športové aktivity maloletého syna T., ktorý chodí na futbal. Jej tvrdenie, že s partnerom nežije v spoločnej domácnosti sa v čase návrhu na zvýšenie výživného zakladalo na pravde a toho času s partnerom zdieľa spoločnú domácnosť, avšak vzťah s partnerom nie je ustálený a nezdieľajú spoločné výdaje a príjmy. Uviedla, že partner prispieva na ich spoločného syna L. L. a polovicou na nájomné. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, nakoľko pri zvýšení výživného vychádzal súd zo zárobkových a majetkových pomerov otca, ktorého mesačný príjem je 680 €. Poukázal na to, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou R. F., ktorej mesačný príjem je 300 € a z tohto družobného pomeru pochádza mal. R. R. nar. XX.XX.XXXX. Družka otca má z predchádzajúceho vzťahu dcéru N. F., ktorá žije v spoločnej domácnosti s matkou a otec sa podieľa na výchove a výžive oboch maloletých detí. Uviedol, že matka maloletých detí pracuje ako upratovačka a jej mesačný príjem je 200 € a poberá peňažný príspevok na opatrovanie v sume 54,42 € mesačne a všetky náklady spojené s bývaním a s vedením domácnosti znáša matkin druh U. L., ktorý sa podieľa na výchove a výžive mal. T. a mal. C.. Vyslovil názor, že výška výživného pre maloleté deti T. a C. je primeraná schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a je nevyhnutná na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátene toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V danom prípade konajúci súd správne porovnával pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že pri predchádzajúcej úprave výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 11.4.2002 sp.zn. 13C 316/2001 bol priemerný príjem matky 90,58 € mesačne a otca 345,21 € mesačne. V čase rozhodovania súdu o zvýšení výživného výška mesačného príjmu matky predstavovala 220,75 € mesačne a zároveň poberala peňažný príspevok za opatrovanie svojej matky 54,42 € mesačne a príjem otca bol 677,60 € a zároveň mu zamestnávateľ vyplácal náhradu cestovného v priemere 160 € mesačne. Od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré sú staršie, pričom pri poslednom určení výživného mal. C. navštevovala ZŠ a v súčasnosti 1. ročník Strednej súkromnej odbornej školy v Košiciach, mal. T. navštevoval materskú škôlku a v súčasnosti 9. ročník ZŠ, s čím sú spojené zvýšené výdavky na ich štúdium, cestovné, stravu, ošatenie, ako aj ostatné výdavky spojené s ich záľubami a športovými aktivitami. Aj napriek skutočnosti, že z terajšieho vzťahu otca s družkou R. F. pochádza mal. R., vzhľadom na zvýšený príjem otca od poslednej úpravy z 345,21 € mesačne na 677,60 € a vyplácania náhrad cestovného 160 € mesačne, považuje odvolací súd zvýšené výživné na maloleté deti za primerané a zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že pokiaľ otec nemá preukázané otcovstvo k mal. N., ktorá pochádza z predchádzajúceho vzťahu družky otca, nie je možné na plnenie si takejto vyživovacej povinnosti zo strany otca prihliadať. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, že súd nezohľadňoval rovnaké kritériá u oboch rodičov, pričom on musel preukazovať majetkové a zárobkové pomery aj jeho družky, avšak bývalá manželka nie, ona si plní vyživovaciu povinnosť voči nim aj svojou osobnou starostlivosťou o ne a napriek tomu, že žije s druhom, s ktorým má dieťa odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery tak otca, ako aj matky a taktiež vyhodnotil aj odôvodnené potreby maloletých detí. Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ z družobného vzťahu matky s pánom L. pochádza mal. L. L., jeho otec si vyživovaciu povinnosť voči nemu plní a preto aj tieto tvrdenia otca, že sa matka so svojím druhom rozišla, sú vo vzťahu k napadnutému výroku právne irelevantné. Pretože súd prvého stupňa vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj k povahe prejednávanej veci a priznanému nároku správne rozhodol aj o výške a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania účastníkov nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.