Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/274/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511206172 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511206172.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky V. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na Š. ulici č. XX proti odporcovi Y. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v V. na Š. ulici č. XX v konaní o určenie výživného pre manželku o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 30.6.2011 č.k. 18C 114/2011-17 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odmietol návrh navrhovateľky na začatie konania a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 43 ods. 1, 2 O.s.p. a skonštatoval, že navrhovateľka napriek výzve súdu, aby v lehote 15 dní odstránila vady podania zo 4.5.2011 a po poučení ako má vady podania odstrániť a o následkoch ich neodstránenia, tak neurobila. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom žiadala, aby odvolací súd prehodnotil jej žiadosť o výživné na manželku podanú 10.5.2011, pretože jej príjem predstavuje iba 87 € mesačne, z čoho nie je možné zabezpečiť odôvodnené potreby trojčlennej rodiny. Uviedla, že žiada, aby jej odporca prispieval na výživu 70 € mesačne. K odvolaniu priložila potvrdenie o svojom mesačnom príjme, tiež kópiu rozhodnutia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie z 28.9.2010 a potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2011. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto spôsobom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Podľa § 43 ods. 1, 2 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a O.s.p. rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. Výklad a používanie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takýchto náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak sú súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, akými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky podaní (mutatis mutandis I. ÚS 139/02). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak odmietol podanie navrhovateľky, pretože nedoplnila svoje podanie zo 4.5.2011 o potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny preukazujúce skutočnosť, že je vedená v evidencii nezamestnaných o adresu zamestnávateľa odporcu a v akej sume žiada priznať výživné napriek tomu, že tieto skutočnosti boli zistiteľné na základe údajov uvedených navrhovateľkou v návrhu a tiež pri prvom výsluchu navrhovateľky vymedziť jej návrh a následne mohol a mal pokračovať v konaní o merite veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka akceptujúcim spôsobom uviedla, čo podaným návrhom sleduje, za tým účelom priložila sobášny list, z ktorého nepochybne vyplývajú generálie účastníkov konania a rozhodnutie sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva odkedy - dokedy mala nárok na dávky v hmotnej núdzi a tiež uviedla dôvody, na základe ktorých žiada priznať manželské výživné. Skutočnosť, že až dodatočne vyjadrila svoj návrh číselne, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre odmietnutie jej podania. Preto, ak súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľky a v konaní ďalej nepokračoval, napriek tomu, že nedostatok mohol odstrániť vlastnou činnosťou nevyžadujúcou značnú procesnú aktivitu brániacu efektívne konať a rozhodovať o veci samej, odňal jej tým možnosť konať pred súdom a porušil právo na spravodlivý proces v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. na základe tejto skutkovej situácie zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou konať o návrhu na určenie manželského výživného a za tým účelom vyššie naznačeným spôsobom zistiť všetky relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o veci samej. Podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil výrok o trovách konania ako nezákonný, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh a v tomto konaní súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.