Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/163/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511207510 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511207510.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobkyne: N. Č., B.. XX.X.XXXX, X. P. W. Č.. XXX, zast. Y.. W. L., advokátkou so sídlom v Košiciach, Š. Č.. XX, proti žalovanej: C. X., zast. JUDr. Y. K., advokátom so sídlom v W., W. XX, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie č.k. 18C/130/2011-177 zo dňa 15.marca 2012 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 66,19 € na účet jej právneho zástupcu Y.. Y. K. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 23.3.2011, o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá a o náhradu mzdy. Zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania v sume 940,96 € na účet jej právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede, danej jej žalovanou listom zo dňa 23.3.2011 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že: 1/ dňa 30.9.2010 v poobedňajšej zmene v čase o 15.10 hod. v prítomnosti hrajúcich sa detí sledovala televíziu s kriminálnou tematikou, 2/ osobne zaútočila na riaditeľku materskej školy, keď jej dňa 12.10.2010 o 14.15 hod. na jej otázku odpovedala: „Vás je prd po tom, čo som ja na obecnom úrade robila“, 3/ dňa 15.10.2010 v rozpore so správaním pedagóga na pracovisku počas olovrantu použila nevhodnú vetu na dieťa, kedy ho osočila slovami „ješ ako prasa“, 4/ dňa 7.2.2011 osočila nadriadenú, že prijala dieťa bez lekárskeho potvrdenia po chorobe a trvala na tom, aby zavolala rodičom, aby si dieťa vyzdvihli, lebo ona sa o dieťa nebude starať, aj napriek tomu, že ho prijala práve ona, 5/ dňa 7.2.2011 poslala deti v rámci hygieny po dvoch - troch na jednu toaletu, čo je v hrubom rozpore s etikou a pracovnými postupmi, nakoľko jej povinnosťou bolo dbať na dodržiavanie hygienických predpisov a viesť deti k správnym hygienickým návykom, 6/ dňa 7.2.2011 zanedbala svoje pracovné úlohy, keď jedno z detí nebolo primerane oblečené k chladnému počasiu a následne neprimerane reagovala na sťažnosť matky tohto dieťaťa, 7/ pri výkone svojich pracovných úloh zaťažovala jedno z detí otázkami o súkromnom živote rodiny, ohovárala matku dieťaťa a osočovala starších synov matky dieťaťa. Žalobkyňa tvrdila, že vyššie uvedené konania sa buď nestali, alebo nemajú takú intenzitu a charakter, aby sa mohlo jednať o porušenie pracovnej disciplíny, čo i len menej závažným spôsobom. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že žalobkyni bola doručená výpoveď zo dňa 23.3.2011 podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce na pracovisku dňa 25.3.2011, pričom dňa 24.3.2011 bola výpoveď prerokovaná s odborovou organizáciou. Pred doručením výpovede bola žalobkyňa opakovane písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede, a to listami zo dňa 13.10.2010, 21.10.2010 a 8.2.2011. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že tri zo skutkov uvedených vo výpovedi sú menej závažným porušením pracovnej disciplíny, žalobkyňa v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred daním výpovede bola písomne upozornená na možnosť výpovede, a preto žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer trvá, ako nedôvodnú zamietol. Keďže predpokladom úspešnosti žaloby o náhradu mzdy je úspech v časti určenia neplatnosti výpovede, súd zamietol žalobu aj v časti o náhradu mzdy. Právne pritom posudzoval vec podľa ust. § 59 ods.1 písm.b/, § 61 ods.1, 2, § 62 ods.1 a § 63 ods.1 písm.c/ Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobkyni (23.3.2011). Za porušenie pracovnej disciplíny považoval súd skutky vytýkané vo výpovedi pod bodmi 2/, 3/ a 5/. Ku skutku uvedenému vo výpovedi pod bodom 2/ súd uviedol, že žalobkyňa potvrdila, že povedala riaditeľke vetu: „Vás je prd po tom, čo som ja na obecnom úrade robila“, pričom sa bránila tým, že na obecnom úrade bola v čase svojho voľna a riaditeľka nemala dôvod sa na to vypytovať. Riaditeľka poprela, že by žalobkyňa bola na obecnom úrade v čase svojho voľna, avšak súd konštatoval, že táto otázka nie je podstatná, pretože dôvodom výpovede bolo použitie uvedeného slovného spojenia žalobkyňou vo vzťahu k nadriadenej na pracovisku v pracovnej dobe a nie skutočnosť, kedy bola žalobkyňa na obecnom úrade. Súd uzavrel, že mohla a mala použiť vhodnejšie slovné spojenie a slušnejšie výrazy vo vzťahu k nadriadenej, a to aj za situácie, že mala byť riaditeľkou vyprovokovaná. Túto vetu žalobkyňa vyslovila v spálni detí, o čom sama vypovedala, a to v čase medzi 14.10 - 14.15 hod., kedy sa deti zdržiavajú v spálni, lebo majú odpočinok do 14.30 hod. a je vysoko pravdepodobné, že nie všetky deti v tom čase už spali, a preto mohli počuť, čo povedala žalobkyňa (ich učiteľka) riaditeľke. Zdôraznil, že žalobkyňa vykonávala prácu s deťmi predškolského veku, kedy je mimoriadne dôležité pred nimi vystupovať a správať sa ako určitý vzor, primerane reagovať na vzniknuté situácie, zachovať určitý štandard v správaní, nenechať sa vyprovokovať ani deťmi ani dospelými na pracovisku, a to práve vzhľadom na vnímavosť detí v tomto veku a snahu napodobňovať správanie dospelých. Na prácu žalobkyne boli vzhľadom na uvedené kladené zvýšené požiadavky z hľadiska správania sa a verbálneho prejavu na pracovisku, či už k samotným deťom, ich rodičom, ale aj k nadriadeným. Nemožno preto akceptovať konanie žalobkyne, ktorá svojej nadriadenej povedala vetu uvádzanú vo výpovedi. Nemožno dôvodne očakávať od nadriadenej, že takéto ústne prednesy vyslovené pred maloletými deťmi bude na pracovisku tolerovať. Z týchto dôvodov uzavrel, že uvedeným skutkom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou. Pokiaľ ide o skutok 3/ uvedený vo výpovedi, súd konštatoval, že na tento skutok sa vzťahujú skutočnosti, ktoré uviedol v súvislosti so skutkom 2/. Nie je možné pokladať za primerané a tolerovateľné, aby učiteľka v materskej škole vo vzťahu k maloletému žiakovi, za prítomnosti ostatných maloletých žiakov použila slová „ješ ako prasa“. Ide o nevhodné, urážlivé spojenie, nedávajúce deťom predškolského veku dobrý príklad. Konanie žalobkyne nebolo v súlade ani so Školským poriadkom materskej školy. Aj ohľadne tohto skutku uzavrel súd, že ním došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Ku skutku 5/ výpovede súd uviedol, že pracovná činnosť žalobkyne sa týka nielen dozoru nad deťmi, ale aj vedenia dieťaťa a vštepovania mu správnych a v spoločnosti fungujúcich, rešpektovaných a aj vyžadovaných hygienických a sociálnych návykov a zásad a jej povinnosťou je smerovať dieťa k základným pravidlám kultúrneho správania vo všetkých smeroch života a k dodržiavaniu hygienických pravidiel. S poukazom na skutočnosť, že ide o deti predškolského veku, súd uzavrel, že nemožno akceptovať a nechať bez povšimnutia správanie žalobkyne ako učiteľky, ktorá nezakročila a tolerovala, aby viacero detí bolo naraz na jednej toalete. Porušila tým aj pokyn nadriadenej a konala v rozpore aj so Školským poriadkom materskej školy. Pokiaľ ide o ostatné skutky uvádzané vo výpovedi pod bodmi 1/, 4/, 6/ a 7/, u týchto uzavrel, že tieto skutky nie sú porušením pracovnej disciplíny, pretože buď nebolo jednoznačne preukázané, že sa tieto skutky stali (skutok 1/ a 7/) alebo vzhľadom na okolnosti, za ktorých ku týmto skutkom došlo, nie je ich možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny (skutok 4/ a 6/). Keďže však na naplnenie výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zák. práce postačí aj preukázanie len jedného porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, pred ktorým bol zamestnanec v období posledných šiestich mesiacov písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, nepreukázanie vyššie uvedených skutkov nemá vplyv na platnosť výpovede danej žalobkyni. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods.1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej žalovanej proti neúspešnej žalobkyni. Keďže žalobkyňa bola oslobodená v konaní od súdneho poplatku a súd jej žalobe nevyhovel, nevznikla poplatková povinnosť ani žalovanej, z ktorého dôvodu súd rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd vyhovie jej žalobe a alternatívne navrhla zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietala, že sa nedopustila konania, ktoré možno hodnotiť ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a pracovnú disciplínu neporušila ani v troch bodoch, ako ich uviedol súd prvého stupňa. K bodu 2/ výpovede uviedla, že súd z vykonaných dôkazov vyvodil také skutkové zistenia, ktoré z nich nevyšli najavo. Spornú vetu povedala riaditeľke na chodbe a nie v spálni, a to za zavretými dverami. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa I., kde sama vypovedala, že pri tejto konverzácii nebol nikto a ona si ju zavolala na chodbu. V triede s deťmi zostala pani P., ktorá potvrdila vo svojej výpovedi, že túto vetu nepočula, z čoho je zrejmé, že ju nemohli počuť ani deti. Práve pre neprofesionálny prístup riaditeľky, krik a hlasný hovor sa deti zobudili. K bodu 3/ výpovede uviedla, že podľa jej názoru sa jedná o legálny výraz a legálne použitie metódy trestu slovným dohovorom - pokarhaním. Súčasne v spoločnosti sa tieto výrazy bežne používajú (aj oveľa hrubšie), možno ich počuť a sú bežné v rodinách aj na ulici. Rovnako ich možno čítať v médiách a denno-denne ich počuť v elektronických médiách. Aj pre deti v materskej škôlke sa jedná o bežný výraz, nad ktorým sa nepozastavujú a bežne ho používajú. Použitie výrazu, ktorého používanie nie je zakázané, ale bežné, nemôže byť porušením pracovnej disciplíny. Použitím tohto slovného spojenia sa snažila dieťaťu vysvetliť rozdiel medzi jedením stravy človeka a zvieraťa. Hodnotenie súdu, že sa jedná o nevhodné, urážlivé spojenie, považuje za nesprávne. K bodu 5/ výpovede uviedla, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by dňa 7.2.2011 poslala po dve - tri deti na jednu toaletu. Toto tvrdila iba svedkyňa I., ktorá je zaujatá. Spôsob používania hygienických zariadení v materskej škôlke vyplývala z technických možností a žalovaný nezabezpečil dostatočný počet toaliet. Spravidla fungujú len dve toalety, jedna dievčenská, jedna chlapčenská a od istého času aj jedna rómska bez dverí. Tento rasistický spôsob rozdelenia toaliet ostro kritizovala, ale k náprave nedošlo a žalovaný nezabezpečil ani dvere na tzv. rómsku toaletu. Na záver odvolania uviedla, že ako učiteľka v materskej škôlke pracovala 28 rokov, z toho 8 rokov ako riaditeľka, bez akýchkoľvek sťažností a upozornení na nedostatky v práci zo strany zamestnávateľa a rodičov. Je pozoruhodné, že po nástupe riaditeľky pani I. za pol roka obdŕžala tri upozornenia a nakoniec aj dostala výpoveď. Riaditeľka ju v zamestnaní jeden a pol roka šikanovala, cielene napádala s cieľom pracovne aj spoločensky ju znemožniť, aby zo zamestnania odišla dobrovoľne, k čomu nedošlo. Má za to, že ani jeden bod výpovede nebol preukázaný ako porušenie pracovnej disciplíny, žiadneho porušenia sa nedopustila, a preto navrhla svojej žalobe vyhovieť. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,19 €, pozostávajúcich z odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu a z režijného paušálu za tento úkon. Ohľadne skutku 2/ uviedla, že spálňa je od chodby vzdialená sotva 2 metre, takže bez ohľadu na to, či incident sa odohral v spálni alebo na chodbe pri otvorených dverách, deti tento incident mohli počuť. Sama žalobkyňa vypovedala, že incident sa odohral v spálni detí a taktiež v liste starostovi zo dňa 2.11.2010 uviedla, že svedkami celej udalosti boli deti. Fakt, že daná veta odznela, pritom žalobkyňa nepopiera. Ohľadne skutku 3/ uviedla, že žalobkyňa aj ďalej považuje za bežné oslovovanie výrazom „prasa“ odhliadnuc od skutočnosti, že by mala byť vzorom pre deti v predškolskom veku a pre ich mravný vývoj. Ohľadne skutku 5/ uviedla, že žalobkyňa považovala za normálny stav, keď na toalety chodievali viaceré deti naraz, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Podľa názoru žalovanej, žalobkyňa v celom odvolaní neuvádza okrem ďalších jednostranných tvrdení žiadne ďalšie skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by opodstatňovali podanie odvolania, a preto nie je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. Rovnako pokiaľ aj namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., neuvádza žiadne právne normy, ktoré boli súdom nesprávne aplikované, preto aj tento odvolací dôvod nebol naplnený. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,2 písm.b/, ods.3 O.s.p., a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výroku (vo všetkých výrokoch) vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.októbra 2012 o 8.55 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 22.októbra 2012 v zmysle ust. § 156 ods.1,3 O.s.p. Žalobkyňa namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.). Správne, zákonu zodpovedajúce, presvedčivé a podrobné sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci, a preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Predmetom konania v prejednávanej veci je neplatnosť výpovede danej žalobkyni žalovanou podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce listom zo dňa 23.3.2011, preto súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na preukázanie, či došlo k naplneniu uvedeného výpovedného dôvodu, teda k porušeniu pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, ktorá bola dôvodom tejto výpovede. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, vychádzajúcom z výsledkov vykonaného dokazovania o platnosti výpovede danej žalobkyni žalovanou listom zo dňa 23.3.2011, doručenou žalobkyni dňa 25.3.2011, podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce, keďže táto výpoveď spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru, adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisu formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru medzi iným musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v nej musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V čase dania výpovede v prejednávanej veci bolo povinnosťou zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.11.2011), a to pod následkom neplatnosti výpovede v zmysle ust. § 17 ods.2 Zákonníka práce. Dôvod výpovede z pracovného pomeru musí byť v písomnej výpovedi uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru, je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy však Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konaním zamestnanca spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. V prejednávanej veci výpoveď bola uskutočnená v písomnej forme, žalobkyni bola doručená dňa 25.3.2011, bola daná v lehote podľa ust. § 63 ods.4 Zákonníka práce (v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode výpovede dozvedel) a uplatnený výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce bol skutkovo vymedzený tak, že nie je možné ho zameniť s iným dôvodom. Výpoveď bola vopred prerokovaná v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce účinného v čase dania výpovede so zástupcami zamestnancov a vykonaným dokazovaním bola preukázaná aj existencia uplatneného výpovedného dôvodu, t.j. porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou menej závažným spôsobom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý nepochybne vyplynul zo skutkových zistení, ako sú podrobne vedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, že žalobkyňa sa dopustila skutkov uvedených pod bodom 2/, 3/ a 5/ výpovede, ako aj so záverom, že týmto konaním porušila pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, čím bol naplnený výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce. V tejto časti odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a na tomto mieste dôvody neopakuje. Dôkazné bremeno na preukázanie výpovedného dôvodu zaťažuje žalovanú ako zamestnávateľa. V tomto smere žalovaná dôkazné bremeno uniesla, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom konaním žalobkyne, pokiaľ ide o skutky 2/, 3/ a 5/ uvádzané vo výpovedi. Súd v prejednávanej veci pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadol na hodnotiace hľadiská tak, ako ich uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia a dôsledne posudzoval splnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok pre platnosť výpovede danej žalovanou žalobkyni, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo (§ 132 O.s.p.), v tomto hodnotení nebol zistený logický rozpor, svoje úvahy súd podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku a z vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Odvolanie z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. nie je preto opodstatnené. Na zistený skutkový stav súd zároveň aplikoval aj ustanovenia správneho právneho predpisu a tieto aj správne interpretoval, preto mu nemožno vytknúť ani nesprávne právne posúdenie veci a aj z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. nie je odvolanie opodstatnené. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že výpoveď daná žalovanou žalobkyni je platná, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu o určenie neplatnosti výpovede, určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy titulom neplatného rozviazania pracovného pomeru zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o náhrade trov konania účastníkov a štátu, preto odvolací súd rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Výrok o trovách konania štátu odvolací súd preskúmal v zmysle ust. § 212 ods.1 písm.b/ O.s.p., pretože tento výrok je závislý od ostatných napadnutých výrokov, kedy odvolací súd rozsahom odvolania nie je viazaný. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej. Tieto pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, t.j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 31.5.2012 vo výške 58,69 € podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu vo výške 7,63 € podľa § 16 ods.3 cit.vyhl., spolu trovy odvolacieho konania žalovanej predstavujú 66,32 €. Keďže si však žalovaná uplatnila náhradu trov odvolacieho konania (iba) vo výške 66,19 € a o náhrade trov rozhoduje súd na návrh, priznal odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v ňou požadovanej výške 66,19 €. V zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. je žalobkyňa povinná tieto trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej Y.. Y. K. tak, ako je tento uvedený vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.