Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoE/32/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511208024 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511208024.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: A. Y. Z., Z..F..P.., so sídlom v N. D. X. O. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M.. V. Y., Z..F..P.., so sídlom v N. D. X. G. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, za ktorú koná advokátka M.. V. Y., proti povinnej: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. D. N. D. X. Z. Č.. X, pre vymoženie 1 713,33 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom M.. M. P. pod sp. zn. Ex 1315/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 17Er/2046/2011-19 z 20. júla 2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa, ktorý koná ako exekučný súd, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom M.. I. G. sp. zn. RK-197/11-EK z 24. februára 2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8000074259 z 5. apríla 2007, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej čiastku vo výške 30 006,- Sk s tým, že celkové náklady povinnej ako spotrebiteľa predstavovali sumu 60 012,- Sk, ktorú sa táto zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 1 667,- Sk. RPMN bola dohodnutá vo výške 69,11 % ročne. Súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a/ a b/ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), ktoré citoval. Daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení ZoSÚ, a to ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, kde veriteľom je právnická osoba, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ktorá sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Konštatoval, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od kogentnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v Občianskom zákonníku, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zdôraznil, že najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov podstatnou pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní je okrem zmluvy aj rozhodcovská doložka a že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd prvého stupňa po preskúmaní týchto listín dospel k záveru, že predmetná zmluva v zmluvných dojednaniach obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Konkrétne podľa bodu 18 „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy majú byť riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov zo zmluvy spočíva na žalobcovi. Súd prvého stupňa preto takto formulovanú rozhodcovskú doložku považoval za doložku, v zmysle ktorej sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo v konkrétnom prípade znamená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km) pred súkromnou osobou, ktorú si veriteľ už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť a ktorá má z takejto aktivity veriteľa majetkový prospech. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora, že o takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu a že povinnosťou súdu pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, je skúmať všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, pričom za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Takto formulovanú doložku považoval za doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ako takú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ju považoval za neplatnú, priečiacu sa dobrým mravom, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Považoval ju za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Skonštatoval, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP, v spojení s § 45 ZoRK). Proti tomuto uzneseniu oprávnený včas podal odvolanie, ktoré odôvodňuje ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predovšetkým poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08, v zmysle ktorého vnútroštátny súd nemôže naprávať opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a nemôže ani úplne nahrádzať celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa. Takou je aj pasívny prístup povinnej ako spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, ktorá sa nezúčastnila na rozhodcovskom konaní ani nepodala žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora vyvodzuje, že exekučný súd môže zasahovať do právoplatne skončenej veci až po zhodnotení, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom, teda či podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZoRK. Namieta, že v posudzovanej veci exekučný súd svojím postupom prekročil svoju právomoc, pretože povinná ani nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ani nepopiera platnosť rozhodcovskej doložky a ani ju nepovažuje za nekalú. Toto opomenutie, či zmeškanie lehoty povinnou exekučný súd svojím postupom ex offo nahradil, hoci podľa oprávneného ani ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať takéto konanie a posudzovanie dôvodov. Postup exekučného súdu preto považuje za postup bez zákonnej opory, a teda v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s právom EÚ. Odhliadnuc od zásadného nedostatku právomoci exekučného súdu pokladal jeho závery o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky za právne neopodstatnené. S poukazom na formuláciu článku 18 ods. 18.1 zmluvy zdôraznil, že osobou podávajúcou žalobu (žalobcom) môže byť tak dodávateľ ako aj spotrebiteľ, ktorý sa tak môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, a teda rozhodcovská doložka nevyžaduje riešenie sporov zo zmluvy výlučne rozhodcovským konaním, ale výber spôsobu riešenia sporov a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcovi. To znamená, že ak žalobu bude podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, a teda sám môže žalobou na základe vlastnej voľby, či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí, uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Namieta, že ak spotrebiteľ má postavenie žalovaného v konaní pred štátnym súdom, ani tam si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude podaná žaloba alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Závery súdu o sťažení prístupu k súdu považoval za nedôvodné, nakoľko rozhodcovské konanie je ex lege písomné, pričom písomná forma nie je zásahom do práv účastníka, pretože svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne. Poukazuje aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Povinná ani exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (účastník konania) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného dopĺňa nasledovné. Námietku oprávneného, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, nemožno akceptovať. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone ustanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je § 45 ZoRK zakotvujúci osobitný prieskumný inštitút. Ide o prieskumnú právomoc exekučného súdu a v rámci nej o tomuto súdu danú možnosť zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK (súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (§ 268 O.s.p., § 57 EP), b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok vykazuje niektorú z vád zakotvených v tomto zákonnom ustanovení, je jeho povinnosťou aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť, a to v ktoromkoľvek jeho štádiu. Súd môže teda skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo či odporuje dobrým mravom a či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, ďalej z hľadiska či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu SR k zásadnej otázke v uznesení č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. februára 2011). Pokiaľ exekučný súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Ak sú totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto preskúmavaciemu postupu exekučného súdu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla bez účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 ZoRK, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje vyššie spomínaný osobitný prieskumný inštitút, prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Správne preto súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predložený ako exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak ako bolo už vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná (za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah - § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj také ustanovenie, ktoré v rámci dojednania rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom o neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, keď podľa nej spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka v posudzovanej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ide o spor vyvolaný dodávateľom a pre takýto prípad mu neumožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, a teda v zmysle vyššie uvedeného je neprijateľnou podmienkou zmluvy. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami nemal na výber. Rozhodcovia vybratí oprávneným boli paušálnym spôsobom zakotvení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy medzi účastníkmi konania, a teda je zrejmé, že povinná na ich výber nemala žiaden dosah. Povinná mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Reálne teda dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (povinnej). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka totiž vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo z nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú písm. q/ bodu 1) prílohy Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 a v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože oprávnený nebol úspešný a úspešná povinná ani exekútor nenavrhli rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.