Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/533/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212499 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7512212499.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: Z.B. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, C. K. XXX, o vymoženie 2.283,83 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12Er/3329/2012-10 zo dňa 12.10.2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 8674/12. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom dňa 15.05.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 2.283,83 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 25.05.2011, sp. zn. SR 03618/11. Dňa 24.07.2012 doručil súdny exekútor prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasne citoval ustanovenie § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Súd mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 11.02.2010, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovským rozsudkom v predmetnej veci bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.283,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.283,83 Eur od 24.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.283,83 Eur od 10.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 422,02 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 11.02.2010, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. V zmenke v čase vystavenia absentoval udaj o zmenkovej sume a dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy. Nakoľko povinná riadne neplnila povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný celý dňa 24.01.2011. Žalobca vyplnil dňa 05.03.2011 blankozmenku v zmysle dohody o vyplnení zmenky, t.j. doplnil chýbajúce údaje: zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd mal za to, že žalovaný si v určenej lehote nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmenky. Predmetná zmluva je označená ako úverová zmluva uzavretá v zmysle § 497 a nasl. ObZ, a teda malo by sa jednať o absolútny obchod. Prvostupňový súd však posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovenia § 2 písm. a) a písm. b) § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2. zákona č. 40/1964 Zb.- Občianskeho zákonníka. Súd teda uviedol, že predmetná zmluva spadá pod právny režim zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Poukázal na to, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretou medzi oprávneným, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá má postavenie spotrebiteľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Uviedol, že v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa s poukazom na čl. 3 ods. 3 smernice. Uviedol, že v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Mal za preukázanú zo Zmluvy o úvere - v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - existenciu rozhodcovskej doložky. Táto rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a nemal možnosť obsah doložky ani zmluvy ovplyvniť. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celom odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná vo vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Súd na základe skutkového stavu posúdil daný exekučný titul a dospel k záveru, že v tomto prípade ide o výkon práv v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. V dôsledku existencie neprijateľnej podmienky, ktorú obsahuje predmetná zmluva, prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), pretože súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané splnenie podmienok na vznik spotrebiteľského právneho vzťahu (§ 52 OZ). V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k záveru o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, a citoval ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 cit. zákona) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšej odvolacej námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že podľa jeho názoru je prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní. Namietal, že súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, a tým pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonná sudkyňa nerozhodla a na predkladacej správe uviedla, že mu nemieni vyhovieť, preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 "O.s.p."), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať nasledovné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodrigues Nogueira). K odvolacím dôvodom odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá, exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany /napr. rozsudok zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL/ a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv oprávneného. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Pohotovosť, a.s., kde v bode 15 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/B. Za dôležitú odvolací súd považuje skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, takže je veľmi iluzórne, že povinná mala možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, čo samo o sebe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinná, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. Oprávnený, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich použitia, a teda musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinná bola zaviazaná k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené mal exekučný súd možnosť posúdiť po predložení predmetnej zmluvy oprávneným. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu č. 93/13/EHS, kde sa uvádza, že každá (akákoľvek) zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku. Za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi. Súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje za dôvodné a potvrdil ho ako vecne správne. V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.