Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/303/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605200224 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7605200224.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcu 1/ K.. K. N., bývajúcej C. J., K. X, 2/ K.. X. K., bývajúceho C. R., D. X, 3/ X.. K. K., bývajúceho C. N., I. XXX, Č. W., 4/ X.. O. N., bývajúcej C. J., C. X, 5/ X.. K. F., bývajúceho C. J., J. X, všetkých zastúpených JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, proti žalovanému Slovenskému zväzu záhradkárov, Základnej organizácii 38-50, Krompachy III, o zaplatenie 199.961,50 Sk (6.637,50 €) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. októbra 2010, č.k. 9C 2/2006-145, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj vo vzťahu k štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 20. októbra 2010, č.k. 9C 2/2006-145 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť - žalobkyni v 1. rade sumu 1.990,23 € s 8% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 až do zaplatenia, -žalobcovi v 2. rade sumu 995,53 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 až do zaplatenia, -žalobcovi v 3. rade sumu 995,53 € s 8% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 až do zaplatenia, -žalobkyni v 4. rade sumu 653,83 € s 8% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 až do zaplatenia, -žalobcovi v 5. rade sumu 730,12 € s 8% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 až do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a nepriznal účastníkom trovy konania. Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali proti žalovanému zaplatenia dlžného nájomného za pozemky, ktoré žalovaný užíval za obdobie rokov od 1.1.2002 do 31.12.2004. V predmetnom konaní bola medzi účastníkmi konania sporná výška nájmu za 1 m2 pozemku, lebo žalobcovia si uplatňovali z predmetného titulu náhradu v sume 3,-Sk za 1m2 a žalovaný súhlasil so sumou 0,30 Sk za 1m2. Sporná bola aj výmera, za ktorú žalobcovia požadovali nájomné. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Spišskej Novej Vsi č.j. 2002/05732-12 Da (ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.7.2004) prešlo vlastníctvo k jednotlivým častiam parciel v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. na žalovaného. S prihliadnutím na závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len ESĽP) z 27.11.2007 a právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.11.2008 sp.zn. 6 Co 322/2007 okresný súd za účelom zistenia skutočnej trhovej hodnoty pôdy nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností X.. I. Č.. Vzhľadom na to, že aj v ďalších sporoch vedených na okresnom súde, ako žalobcovia aj žalovaní súhlasili s ustálením trhovej hodnoty za prenájom pozemkov v predmetnej záhradkárskej osade vo výške 3,-Sk za 1 m2, a tak súd netrval na vypracovaní znaleckého posudku, aby nedošlo k ďalším trovám konania. Súd tak urobil so súhlasom žalovaného na pojednávaní dňa 27.9.2010, na ktorom predseda žalovaného Slovenského zväzu záhradkárov, Základnej organizácie 38-50 Krompachy III, súhlasil s určením trhovej hodnoty nájmu vo výške 3,-Sk za 1m2 prenajatej pôdy. Okresný súd pri rozhodovaní o nájomnom za predmetné obdobie zohľadnil zníženie výmery pozemkov, ku ktorej došlo u jednotlivých žalobcoch na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Spišskej Novej Vsi, č.j. 2002/05732-12 Da, a súd pristúpil k novému výpočtu dlžných súm u jednotlivých žalobcov pri rešpektovaní sumy 3,-Sk za 1m2. Žalobkyňa v 1. rade pred vyvlastnením podľa rozhodnutia pozemkového úradu právoplatného dňa 14.7.2004 (ďalej len „vyvlastnením“) vlastnila parcelu č. 2197/3 o výmere 8160,5 m2, a tak nájomné za roky 2002 a 2003 činilo (3,-Sk za 1m2) 48.963,-Sk. Predmetným rozhodnutím bola jej vyvlastnená plocha 5.491,5 m2 a zostala jej (len) výmera 2.669 m2. Nájomné od januára 2004 do júna 2004 činilo 14.316,60 Sk a od júla 2004 do 31.12.2004 činilo sumu 3.336,25 Sk. Žalobkyňa v 1. rade mala nárok na nájomné v sume 66.615,25 Sk, ale bola jej už právoplatne priznaná suma 6.657,50 Sk, a tak jej zostáva doplatiť rozdiel v sume 59.957,75 Sk, t.j. 1.990,23 €. Žalobcovia v 2. a 3. rade z parcely č. 2197/3 vlastnili plochu 4.080,25 m2, a tak mali nárok na nájomné (po 3,-Sk za 1m2) vo výške 24.481,50 Sk za roky 2002 až 2003 (12.240,75 Sk x 2 = 24.481,50 Sk). Bola im vyvlastnená plocha o výmere 2.745,75 m2, a tak im zostala plocha o výmere 1.344,5 m2. Od januára 2004 do júla 2004 majú nárok na nájomné vo výške 7.158,30 Sk a za obdobie od júla 2004 do 31.12.2004 vo výške 1.680,60 Sk. Spolu majú nárok na sumu 33.320,40 Sk, ale každému z nich súd odpočítal právoplatne priznanú sumu 3.329,-Sk, a tak výsledná suma činí 29.991,40 Sk, t.j. po 995,53 €. Žalovaná v 4. rade vlastnila parcelu č. 2199 o výmere 2790 m2, a tak nájomné za roky 2002 až 2003 činilo v sume 16.740,-Sk (8.320,-Sk x 2). Predmetným rozhodnutím jej bola vyvlastnená plocha 2670,3 m2, a tak jej zostala plocha 199,7 m2. Nájomné od januára 2004 do júla 2004 činilo 4.894,70 Sk a od júla 2004 do 31.12.2004 vo výške 249,60. Nájomné tak bolo reprezentované sumou 21.884,30 Sk, ale od uvedenej sumy súd odpočítal už právoplatne priznanú sumu 2.187,-Sk, a tak jej ostáva zaplatiť na nájomnom sumu 19.697,30 Sk, t.j. 653,83 €. Žalobca v 5. rade vlastnil parcelu č. 2201 o výmere 1471 m2 a parcelu č. 2202 o výmere 1673 m2. Za rok 2002 až 2003 mu vznikol nárok na nájomné za parcelu č. 2201 v sume 8.826,-Sk a za parcelu č. 2202 v sume 10.038,-Sk. Z parcely č. 2201 bola vyvlastnená plocha 1455 m2 a ostala mu tak plocha 16 m2 a z parcely č. 2202 mu bola vyvlastnená plocha 1644 m2 a ostala mu plocha 29 m2. Nájomné za rok 2004 od januára do júla činilo u parcely č. 2201 sumu 2.580,70 Sk a od júla 2004 do decembra 2004 v sume 20,-Sk, a u parcely č. 2202 za obdobie od januára 2004 do júla 2004 činí nájomné 2.935,- Sk a za obdobie od júla 2004 do decembra 2004 nájomné vo výške 36,25 Sk. Žalobca v 5. rade mal nárok na nájomné v sume 24.436,95 Sk a po odpočítaní už priznanej sumy vo výške 2.441,50 Sk má nárok na sumu 21.995,45 Sk, t.j. 730,12 €. S prihliadnutím na závery rozsudku ESĽP z 27.11.2007, berúc do úvahy výšku nájomného v predmetnej lokalite v kontexte trhových podmienok, ako aj na právoplatné rozhodnutia uvedeného okresného súdu, ktorými určil žalovanému povinnosť platiť nájomné za predmetné nehnuteľnosti po 3,-Sk za 1 m2 ročne a s prihliadnutím na súhlasné stanovisko štatutárneho zástupcu žalovaného, po vykonanom prepočte u jednotlivých žalobcov uložil žalovanému zaplatiť dlžné sumy tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, lebo priznaná suma je nižšia, než žalobcami uplatnená suma v žalobe. K rozdielu vo výpočte došlo v dôsledku zníženia výmery „prenajatých“ pozemkov od 15.7.2004. Žalobcom priznal aj požadovaný úrok z omeškania 8% ročne zo sumy, ktorá bola vypočítaná pri zohľadnení trhovej hodnoty 3,-Sk za 1 m2, lebo mal preukázané, že žalobcovia písomne žalovaného vyzvali k zaplateniu dlžného nájomného. Je pravdou, že žalovaný reagoval na výzvu žalobcov zaplatením súm po 0,30 Sk za 1 m2, ale z takto priznaných súm po 0,30 Sk za m2 súd úroky z omeškania nepriznal. Priznaný úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Výrok o trovách konania dôvodil súd aplikáciou § 150 O.s.p. Súd mal za to, že vzhľadom na charakter sporu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, a preto žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Súd vzal do úvahy, že ako žalobcovia, tak ani žalovaný v čase podania žaloby nemohli predpokladať závery predmetného rozsudku ESĽP zo dňa 27.11.2007, a práve tento rozsudok ovplyvnil rozhodnutia okresného súdu. Nepriznal ani trovy štátu dôvodiac, že žalovaný nedisponuje väčším majetkovým obnosom. Proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zmeniť rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a priznať žalobcom náhradu trov prvostupňového konania v sume 5.832,93 €, ako aj trovy odvolacieho konania za jeden úkon á 551,93 €, ako aj 7,21 € režijný paušál. Poukázali na to, že súd v rozpore so zásadou úspechu im nepriznal trovy, ktoré zapríčinil žalovaný. Žalobcovia už 13.12.2004, písomne oznámili žalovanému, že v prípade nevyplatenia nájomného po 3,-Sk za 1 m2 ročne uplatnia voči nemu nárok na zaplatenie dlžnej sumy na súde, čo aj urobili. Nesúhlasia s tvrdením súdu, že žalovaný nevedel o rozsudku ESĽP z roku 2007 pri podaní žaloby a len preto im nezaplatil adekvátne nájomné. Žalobcovia tvrdili, že trhová cena nehnuteľnosti bola žalovanému zrejmá, lebo bola vo vyššej sume než 30,-Sk za 1 m2 a pri podaní žaloby žalobcovia žiadali nájomné len v rozsahu 10% z tejto minimálnej sumy, t.j. 3,-Sk za 1 m2 ročne. Predmetné nehnuteľnosti už od roku 1987, kedy JRD v Spišskej Novej Vsi pridelilo Slovenskému zväzu záhradkárov, nevyužívalo na poľnohospodársku výrobu, ale zahradkárčenie a mnoho záhradkárov ich využíva na celoročné bývanie, lebo si tam postavili domy spojené so zemou pevným základom. Už v podaní zo dňa 25.5.2006 žalobcovia poukazovali na súdne konania voči Slovenskému zväzu záhradkárov, základnej organizácii II Krompachy, v ktorých znalecké posudky preukazovali trhovú hodnotu nehnuteľnosti, ktorej výška nájomného zodpovedala 10% z trhovej hodnoty a činila 3,-Sk za 1 m2 ročne. Počas konania v rokoch 2005-2006 žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že uplatňovaná výška nájomného je neoprávnená, lebo predchádzajúce výšky nájomného sa počítali podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb., ktorá už bola dávnejšie derogovaná. Od roku 2002 platila vyhláška č. 86/2002 Z.z. a od roku 2004 vyhláška č. 492/2004 Z.z., ktoré stanovili vyššiu úroveň nájomného i cien nehnuteľnosti vo všeobecnosti. Nestotožňujú sa ani s tvrdením súdu, že práve vyššie označený rozsudok ESĽP ovplyvňuje rozhodnutie súdu, lebo trhová cena nehnuteľnosti bola zistiteľne vyššia, a od toho sa odvíjalo aj nájomné. Naviac žalovaný mal možnosť už od oboznámenia sa s rozsudku ESĽP na odvolacom pojednávaní zaplatiť žalobcom reálne nájomné čo „dodnes“ neurobil. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v časti výroku o výške nájmu a určiť výšku nájmu podľa bonity pôdy a vyhlášky č. 38/2005 Z.z. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a to aplikácie záverov rozsudku ESĽP zo dňa 27.11.2007, a to určenia skutočnej trhovej hodnoty pôdy, keď vychádzal zo Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Krompachy, ktoré sa týka iba pozemkov vo vlastníctve mesta. Naviac na základe uvedeného rozsudku sa mali uskutočniť všeobecné opatrenia, ale v našom štáte sa neuskutočnili, a v platnosti je stále zákon č. 64/1997 Z.z. zo dňa 7.2.1997, a výška ročného nájomného za užívanie pozemkov sa určuje vyhláškou č. 38/2005 Z.z. platnou od 15.2.2005, a to na základe BPEJ poľnohospodárskej pôdy. V danej lokalite je výška ročného nájomného vo výške 0,30 Sk a nie 3,-Sk za 1 m2 - teda 0,0996 € za 1 m2. Naviac na danú vec sa rozhodnutie ESĽP nevzťahuje, lebo tento súd nespadá pod orgán Európskych spoločenstiev, ale je inštitútom Rady Európy, ktorá bola založená dňa 5.5.1949 za účelom rozvíjania všeobecne demokratických princípov v celej Európe. Žalobcovia v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhli potvrdiť rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti okrem výroku o trovách konania. Poukázali na to, že súd správne vzal do úvahy aj rozsudok ESĽP z roku 2007. Trhová cena nehnuteľnosti bola aj pre žalovaného jednoznačne zrejmá vo vyššej sume než 30,-Sk za 1 m2 už pri podaní žaloby, a tak nájomné 10% z tejto sumy (minimálnej sumy) mal uhradiť už na výzvu žalobcov. Nestotožňujú sa s tvrdením žalobcov (správne malo byť žalovaného), že rozsudok ESĽP sa týka len určitej kategórie obyvateľov. Reálne nájomné vychádza z trhovej hodnoty pozemkov a nie z BPEJ. Za „scestné“ pokladajú aj pochybovanie o autorite a pôsobnosti ESĽP. Žiadali priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 5.832,93 €, ako aj trov odvolacieho konania v sume 1.118,28 €, t.j. za dva úkony á 551,93 € a 2 x režijný paušál 7,21 €. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov i žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok potvrdil vo veci samej okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.3.2012 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Žalovaný v odvolaní neoznačil odvolací dôvod, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Právnym posúdením podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sa vyvodzujú právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Okresný súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z právneho názoru, ktorý vyslovil odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 4.11.2008, č.k. 6 Co 322/2007-112. V predmetnom rozhodnutí odvolací súd nielen vyslovil, ale podrobne vysvetlil aký dopad má judikatúra ESĽP na predmetný spor, osobitne rozsudok ESĽP zo dňa 27.11.2007 v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike, ktorý sa týkal pozemkových úprav podľa zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, prijatého s cieľom úpravy vzťahov k pôde, na ktorej boli zriadené záhradkové osady. Je nesporné, že výška nájomného sa v predmetnom prípade mala odvíjať od skutočnej trhovej hodnoty pôdy a trhových podmienok v predmetnej lokalite v rozhodnom období, t.j. v rokoch 2002-2004. Po tom, čo okresný súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia trhovej hodnoty pôdy, zástupca žalovaného uznal požadovaný nárok žalobcov, t.j. nájomné po 3,-Sk za 1 m2, a nežiadal pokračovať v znaleckom dokazovaní. Po tomto vyhlásení súd už netrval na znaleckom dokazovaní, aby nezvyšoval trovy konania účastníkom ale rozhodol vo veci vychádzajúc z toho, že v iných konaniach vedených na okresnom súde bola zistená trhová hodnota nájomného vo vyššej sume ako 3,-Sk za 1 m2. Žalobcovia si uplatnili nájomné len v tejto sume a tak ich návrhu vyhovel po odpočítaní súm, ktoré už boli žalobcom právoplatne priznané predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. Tento postup súdu prvého stupňa akceptuje odvolací súd, i keď je pravdou, že súd prvého stupňa nezistil presnú výšku trhového nájomného v danej lokalite v rozhodnom období, ktorá ako vyplýva z pripojených súdnych spisov prevyšuje uplatnenú sumu po 3,-Sk za 1 m2. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa pri určení skutočnej trhovej ceny pozemkov vychádzal zo všeobecne záväzného nariadenia Mesta Krompachy, týkajúceho sa pozemkov vo vlastníctve mesta, je nepatričná, lebo z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že súd v konaní zisťoval výšku nájomného v dotknutej lokalite v kontexte trhových podmienok, a v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z judikatúry ESĽP, aby za nájom pozemkov bolo platené nájomné, ktoré je primerané skutočnej hodnote pôdy. Ohľadom ďalšej námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z.z.) je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky (článok I odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky), preto je priamo aplikovateľný a má prednosť pred zákonmi, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd (článok 154 písm. c/ Ústavy Slovenskej republiky). Súd prvého stupňa preto správne na daný prípad aplikoval ustanovenie článku I Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (podľa ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok a nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva, čo nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút), ako aj Judikatúru ESĽP naň sa vzťahujúcu a závery vyplývajúce z rozsudku v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike z 27.11.2007, sťažnosť č. 74258/01, ktoré predstavujú pre súdy záväzné výkladové pravidlá pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy a v danom prípade - vzhľadom na požiadavku vyplývajúcu z citovaného rozsudku ESĽP, aby za nájom pozemkov v záhradkových osadách bolo platené nájomné vo výške, ktorá je primeraná skutočnej cene pôdy a ktorá zohľadňuje súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite - a tak zabezpečuje žalobcom ako vlastníkom pôdy ochranu ich vlastníckych práv vo väčšom rozsahu ako zákon č. 64/1997 Z.z. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že nemá dôvod odkloniť sa od právneho názoru, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.11.2008, č.k. 6 Co 322/2007-112. Za opodstatnené ale považuje odvolací súd odvolanie žalobcov čo do výroku o náhrade trov konania. Súd náhradu trov konania nepriznal úspešným žalobcom podľa § 150 O.s.p. dôvodiac, že charakter sporu zahŕňa dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd bral do úvahy (aj) tú skutočnosť, že ako žalobca (správne žalobcovia), tak ani žalovaný v čase podania žaloby nemohli predpokladať, aké budú závery predmetného rozsudku ESĽP zo dňa 27.11.2007, a práve tento rozsudok v konečnom dôsledku ovplyvnil rozhodnutie „tunajšieho“ súdu vo veci samej. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov konania. Z uvedeného výkladu § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že toto zákonné ustanovenie možno použiť iba výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi treba posudzovať komplexne zo všetkých „prichádzajúcich“ hľadísk (nie iba z jedného hľadiska). V posudzovanej veci nejde o prípad, kedy by bol dôvod hodný osobitného zreteľa daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nemá základ v skutočnostiach, ktoré boli predmetom konania vo veci samej a z vykonaného dokazovania v podstate nevyplývajú. Žalobcovia nielen v odvolaní, ale počas celého konania poukazovali na to, že trhová hodnota nájomného je minimálne 3,-Sk za 1 m2 ročne. Bol to práve žalovaný, ktorý nesúhlasil so žalobou, ktorou sa žalobcovia domáhali nájomného, minimálne vo výške 3,-Sk za 1m2 ročne, čo sa napokon premietlo aj do odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyhovel. Treba prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že žalobcovia pred podaním žaloby sa pokúsili so žalovaným mimosúdne dohodnúť na trhovej cene nájomného po 3,-Sk za 1 m2 ročne a bol to práve žalovaný, ktorý nebol prístupný k akejkoľvek dohode, a jediným spôsobom, ako sa mohli žalobcovia domôcť svojho práva bolo podanie žaloby o zaplatenie trhového nájomného. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania ako aj vo vzťahu k štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.). Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového konania, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania s tým, že súd prizná iba účelné trovy konania, ktoré žalobcom vznikli. Treba zdôrazniť, že povinnosťou súdu bude rozhodnúť aj o náhrade trov štátu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.