Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/60/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605206982 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7605206982.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom advokátskej kancelárie Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej U. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. P. XXX, o vymoženie 238,99 eur (7.200,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp.zn. EX/409/2005R, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25. januára 2011, č.k. 4Er/137/2005-24 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 65,64 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora. N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „prvého stupňa“) uznesením z 25. januára 2011, č.k. 4Er/137/2005-24 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vyhlásil exekúciu, vedenú súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom pod sp.zn. EX 409/05R, za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávneného zaviazal uhradiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,64 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodil tým, že exekučným titulom v exekučnom konaní je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača pod č. N 1154/2005, Nz 9741/2005 zo 6. marca 2005. Táto notárska zápisnica bola spísaná s Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim v mene povinnej osoby na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá je prílohou notárskej zápisnice. V bode 1. notárskej zápisnice sa konštatuje, že oprávnený uzavrel dňa 3. septembra 2004 s povinnou zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 5.000,- Sk. Podľa bodu 2. notárskej zápisnice povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jej mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným titulom pre exekúciu. Ďalší bod obsahuje vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, že uznáva v mene povinnej záväzok voči oprávnenému v celkovej výške 10.563,- Sk, z ktorej úver a poplatok predstavujú sumu 7.200,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 26.12.2004 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh bol v tomto bode uznaný v plnom rozsahu čo do základu aj čo do uvedenej výšky. Povinná osoba sa v bode 4. zápisnice zaviazala celý uvedený dlh, vrátane úrokov z omeškania, splatiť do 18. marca 2005 a v bode 5. prostredníctvom splnomocneného zástupcu prehlásila, že v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby predmetná notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul. Prílohou uvedenej notárskej zápisnice je Zmluva o úvere č. 7280210 z 3. septembra 2004. Z pripojenej zmluvy o úvere bolo zistené, že povinnej bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 5.000,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v období deviatich mesiacov v mesačných splátkach po 900,- Sk. Celkove sa zaviazala splatiť úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 4.000,- Sk, spolu 9.000,- Sk. Zmluvu uzatvorila povinná ako fyzická osoba, pričom v zmluve o úvere nie je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov. Zmluva obsahuje aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa stala notárska zápisnica vykonateľným titulom pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dôvodom, pre ktorý nie je možné uznať notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul je, že notárska zápisnica môže byť exekučným titulom, len ak sú jej účastníkmi obe strany, t.j. oprávnený aj povinný, ale v predmetnej veci bola spísaná len s povinnou, zastúpenou splnomocneným zástupcom. Notárska zápisnica neobsahuje záväzok, ale len prehlásenie povinnej a z uvedeného dôvodu nie je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia tiež konštatoval, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pretože povinnej bol poskytnutý úver do výšky 200,- eur a právny vzťah založený medzi účastníkmi konania je preto vzťahom občianskoprávnym. Z uvedeného dôvodu sú úroky z omeškania dohodnuté medzi účastníkmi v úverovej zmluve v rozpore so zákonom, a to s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Pokiaľ sa povinná zaviazala zaplatiť odplatu za poskytnutý úver vo výške 4.000,- Sk, súd prvého stupňa považoval túto za neprimerane vysokú, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení. Súd prvého stupňa žiadosť oprávneného na zmenu exekútora zamietol napriek tomu, že oprávnený v zmysle § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku môže kedykoľvek v priebehu konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, a to z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Výrok o trovách pôvodného exekútora odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal k úhrade trov exekúcie oprávneného z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením a priznal súdnemu exekútorovi len trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené v súlade s ust. § 14 a § 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z.. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal záver súdu prvého stupňa, že uzavretá zmluva medzi oprávneným a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože táto zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa ani v závere o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania. Dohodnutý úrok má iba sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípadoch, že poruší zmluvné podmienky. Poukazuje aj na to, že nie je možné pre obchodné záväzkové vzťahy obmedziť výšku úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie NS SR zo 16. mája 1996, sp.zn. 3Obdo 3/96). Oprávnený sa nestotožnil ani s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinnej pri jej spísaní a táto absencia spôsobila podľa názoru exekučného súdu materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Podľa oprávneného, žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice, ako spôsobilého exekučného titulu, je aj uvedenie právneho záväzku - teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. V prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov, ide v praxi o uznanie dlhu, resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto, hoci notárska zápisnica podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou, obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho, notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa názoru oprávneného boli obidve náležitosti splnené, navyše, náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok, a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Úplne stačí, aby bol v notárskej zápisnici záväzok špecifikovaný svojím obsahom a uvedením právneho dôvodu spolu s ďalšími náležitosťami, teda nie je potrebné, aby záväzok bol v tejto zápisnici aj súčasne dojednaný. Môže ísť aj o záväzok, ktorý bol uzavretý už skôr a teraz sa stáva iba exekučne vymáhateľným bez predchádzajúceho súdneho konania. Oprávnený síce uznáva, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu (ako ďalšieho exekučného titulu) prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia, napriek tomu táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní v exekučnej notárskej zápisnici, v porovnaní s jeho prístupom k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ zákonodarca sa rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Teda, pokiaľ zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmaval v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený sa z hore uvedených dôvodov nestotožňuje ani s priznanými trovami súdneho exekútora a s výrokom, ktorým súd zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a na tomto návrhu naďalej trvá, keďže súd prvého stupňa nesprávne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods,. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno teda vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas splnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Obsahom notárskej zápisnice sú teda náležitosti, ktoré musí mať každý exekučný titul, aby spĺňal predpoklady materiálnej vykonateľnosti, t.j. označenie účastníkov, právny záväzok, predmet a čas plnenia (lehotu na plnenie). Okrem týchto náležitostí sa vyžaduje navyše aj uvedenie právneho dôvodu, teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorej záväzok vznikol. Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Preto odvolací súd zastáva názor, že z dikcie ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nevyplýva nutnosť, aby účastníkom pri spísaní notárskej zápisnice bol aj oprávnený (veriteľ). Postačí, ak notár osvedčí samotné vyhlásenie povinného. Len vtedy, ak by súčasne obsahom notárskej zápisnice bolo aj spísanie právneho úkonu, súvisiaceho so súhlasom dlžníka s vykonateľnosťou určitého záväzku, je nutné, aby notárska zápisnica obsahovala dohodu oboch strán záväzkového právneho vzťahu. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2009, sp.zn 3Co 7/2007, v zmysle ktorého „zákon požiadavku, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený veriteľ, neustanovuje, a ani výkladom túto požiadavku nemožno doplniť do ustanovenia § 41 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku“. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z obsahu notárskej zápisnice JUDr. Ondreja Ďuriača pod č. N 1154/2005, Nz 9741/2005 zo 6. marca 2005 vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinnou, ale tento úkon vykonal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, so sídlom v Bratislave, Za Kasárňou 1. Za takejto situácie je pre posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu potrebné sa vyporiadať s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinnej. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri právnom úkone sa môže dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom uvedie rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve) podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu teda o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá i zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov. V predmetnom prípade bola povinná nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určil práve oprávnený, a v ktorom ho splnomocnila na spísanie (predmetnej) notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je tu jednoznačne preukázaný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom a povinnou, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Dôsledkom uvedených záverov o neplatnosti splnomocnenia je nespôsobilosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa síce stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ako aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nemožno na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ale jedná sa o občianskoprávny vzťah a na predmetnú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, avšak vzhľadom na skutočnosť, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, je už hodnotenie vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania, ako vzťahu spotrebiteľského, nadbytočné. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, zastavení exekúcie, ako aj o trovách exekúcie, potvrdil ako vecne správne. Odvolaním oprávnený napadol tiež výrok o trovách exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi. Odvolací súd má za to, že aj v tejto časti je odvolanie oprávneného nedôvodné, lebo exekučný súd správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, ktorý exekúciu zavinil (§ 203 Exekučného poriadku) tým, že predložil exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu. Trovy exekúcie boli priznané v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnou v čase začatia exekučného konania. Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa odvolanie (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolanie nie je výslovne prípustné ani proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora. Preto bolo odvolanie proti tomuto výroku odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnej, ani súčasnému súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.