Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/164/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606201072 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7606201072.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej C. E., R. X. Y., H. XXXX/X, o vykonanie exekúcie pre 360,48 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 10Er/50/2006-20 z 1.3.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Oprávnená nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej a exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju, návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves, Mlynská 2, IČO: 35 547 430 (ďalej len exekútor) trovy exekúcie 37,87 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávnenej a žiadosť exekútora vydal preň 14.2.2006 poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 10 860 Sk s prísl., že exekučným titulom (ďalej len titul) bola notárska zápisnica N4756/2005,Nz43295/2005 z 18.9.2005 (ďalej len NZ), spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača, že oprávnená podaním z 5.10.2010 žiadala o zmenu exekútora a navrhla poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, že v dôsledku podnetu exekútora na zastavenie exekúcie skúmal všetky zákonné podmienky preto, aby zistil, či exekúcia je vykonávaná v súlade so zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) a že z uvedeného titulu zistil, že NZ bola spísaná s Mgr. Tomášom Kušnírom, konajúcim v mene povinnej, na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá je prílohou tejto zápisnice. Uviedol ďalej, čo sa konštatuje (čo obsahuje) v bodoch 1.-5. NZ a čo zistil z pripojenej Zmluvy o úvere č.7160385 z 5.11.2004 (ďalej len Zmluva). Citujúc znenie § 57 ods.1 písm. g),ods.2,3,§ 58 ods.1 EP,§ 2 písm. a),§ 3 ods.1,2,§ 4 ods.2 písm. g) zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (platného v čase uzavretia Zmluvy),§ 517 ods.2 O. z. a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. (v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy) konštatoval, že súčasťou titulu - NZ je Zmluva, na základe ktorej mal splnomocnený zást. povinnej uznať jej záväzok voči oprávnenej, že úver poskytnutý povinnej na základe Zmluvy je spotrebiteľským úverom, že oprávnená jej poskytla dočasne finančné prostriedky vo forme úveru a konala tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra, že povinná je spotrebiteľom, keďže uzavrela Zmluvu ako fyzická osoba a zo Zmluvy nie je zrejme, žeby jej bol poskytnutý úver na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania, že to, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť, resp. ovplyvniť obsah takto navrhnutých zmlúv, že uvedené je zjavné aj v danej veci, že na Zmluvu sa vzťahujú ust. zák.č.258/01 Z. z., platného v čase jej uzavretia, keďže úver bol povinnej poskytnutý vo výške nad 200 €, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať náležitosti podľa § 4 zák.č.258/01 Z. z., že v Zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN), preto podľa cit. § 4 ods.2 písm. g) zák. o spotrebiteľských úveroch platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že povinná, vzhľadom na absenciu RPMN v Zmluve, bola povinná uhradiť oprávnenej len skutočne poskytnutý úver, t.j. úver vo výške 8 000 Sk, bez akýchkoľvek ďalších poplatkov za poskytnutie úveru a úrokov z úveru. Porovnaním údajov zo Zmluvy s výškou uznanej istiny podľa bodu 3. NZ zistil, že povinná do jej vyhotovenia nezaplatila oprávnenej žiadnu splátku, že z uvedeného bodu NZ vyplýva, že úver a poplatok za úver v čase jej spísania bol 10 860 Sk, že bližšia špecifikácia prevyšujúcej sumy (do 14 423 Sk), ktorú uznal za povinnú splnomocnený zást. v NZ chýba a že je uvedené len, že ide o poplatok z úveru, trovy právneho zast. a trovy za spísanie NZ. Už len dodal, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy, nemožno na daný vzťah aplikovať ust. Obch. zák., ale ide o občianskoprávny vzťah, z toho dôvodu aj úroky z omeškania účastníkmi dohodnuté v Zmluve v čl.6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a to vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy odo dňa kedy sa stane splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia sú v rozpore so zák. a to s § 517 ods.2 O. z. a § 3 nar.vl.č.97/95 Z. z. V súvislosti s už uvedeným poukázal na Smernicu Rady ES č.93/19/EHS a to na jej prílohu, podľa ktorej za nekalú podmienku možno považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú náhradu. Odhliadnuc od skutočnosti, že pre neuvedenie RPMN v Zmluve sa poskytnutý úver 8 000 Sk považuje za bezúročný a bez akýchkoľvek poplatkov, splnomocnený zást. povinnej uznal dlh v rozpore so zák. a už len suma 2 680 Sk, ako odmena za poskytnutie úveru, je neúnosne vysoká a jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej citujúc znenie § 41 ods.2 EP (platného v čase spísania NZ) uviedol, že titulom v danej veci je NZ, že podľa uvedeného ust. jednou z požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať exekúciu na základe NZ je, že táto obsahuje právny záväzok, musí teda ísť o povinnosť zo záväzkového právneho vzťahu. Vzhľadom na to, mal za to, že titulom nemôže byť NZ, ktorej účastníkom bola len jedna strana, v tomto prípade povinná, lebo NZ má obsahovať dohodu oboch strán záväzkového právneho vzťahu, v ktorej sú presne vymedzené ďalšie požiadavky uvedené v cit. ust., okrem súhlasu s vykonateľnosťou NZ, že zo znenia uvedeného ust. vyplýva, že prejav vôle len povinnej osoby je viazaný výlučne na súhlas s vykonateľnosťou NZ, že aj z toho je zrejmé, že čo sa týka ostatných náležitostí NZ, tie môžu byť vykonané len na základe zhodných údajov oprávnenej a povinnej osoby, preto mal za to, že NZ môže byť titulom, len ak sú jej účastníkmi obe strany, t. j. oprávnený aj povinný, okrem súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou NZ. Poukázal na to, že v predmetnej veci bola NZ spísaná len s povinnou, zast. splnomocneným zást. a že neobsahuje záväzok, ale len jej prehlásenie, preto uzavrel, že z uvedených dôvodov predmetná NZ nie je spôsobilým titulom. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemožno uznať predmetnú NZ za spôsobilý titul - uviedol ďalej - je neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v Zmluve, podľa ktorej dlžník - povinná splnomocnila advokáta Mgr. Kušníra na spísanie NZ za účelom uznania dlhu tak, aby sa táto NZ stala vykonateľným titulom pre exekúciu, že dlžník - vzhľadom na vopred predtlačenú Zmluvu (tlačivo používané pri uzatváraní množstva takýchto zmlúv, kde ako veriteľ vystupuje oprávnená) - nemohol ovplyvniť, koho splnomocní na spísanie NZ a uznanie dlhu a už vôbec nemohol ovplyvniť skutočnosť, žeby sa zastúpiť tak vôbec nedal, že advokáta jednoznačne na túto činnosť zabezpečila oprávnená, ktorá mu zrejme poskytovala aj odmenu za jeho úkony a preto videl rozpor záujmov zást. a zast. podľa § 22 ods.2 O. z. (jeho znenie citoval), že o tom, že záujmy zást. Mgr. Kušníra sú v rozpore svedčí aj skutočnosť, že tento advokát zastupoval žalobcu a poskytoval mu právne služby, o čom svedčí viacero exekučných konaní vedených uňho, kde oprávnenú zastupuje advokát Mgr. Kušnír. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Vychádzajúc z § 44 ods.8,9 EP (jeho znenie citoval) a zo skutočnosti, že oprávnená požiadala o zmenu exekútora, že exekútor nemal voči zmene žiadne námietky z dôvodu, že ide o dispozičné právo oprávnenej, jej žiadosť na zmenu exekútora napriek tomu zamietol a to z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia. Napokon, citujúc znenie § 200 ods.2,§ 196,§ 197 ods.1 a § 203 ods.1 EP, zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú, keďže k zastaveniu exekúcie došlo jej zavinením, vzhľadom na skutočnosť, že ňou predloženú NZ nemožno považovať za spôsobilý titul. Uviedol, že exekútor predložil vyčíslenie trov vo výške 59,10 €, že mu priznal trovy exekúcie 37,87 €, pozostávajúce z paušálnej odmeny 26,56 € za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie zamestnávateľa 3x, príkaz z účtu v banke a exekučný príkaz. Hotové výdavky priznal za poštovné 6 € a nepriznal náhradu za cestovné, a to z dôvodu, že v spise sa nenachádza záznam o vykonaní služobnej cesty a ani výpis z knihy jázd. Taktiež nepriznal náhradu za prevzatie návrhu, zápis návrhu, návrh na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie sú jednoduché administratívne úkony, a preto náhradu času za tento úkon nezahrnul v odmene aj s poukazom na § 25 vyhl.č.288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (jeho znenie citoval). Daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) priznal z odmeny, a to vo výške 5,31 €, nakoľko na náhradu hotových výdavkov sa nevzťahuje povinnosť odviesť DPH, lebo nemá povahu protihodnoty „za poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou“ podľa § 2 zák.č.222/04 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Oprávnená, na základe výroku uznesenia a doteraz súdom vykonané dokazovanie, podala proti uzneseniu v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie a uviedla, že sa s ním nestotožňuje. V prvom rade sa domnievala, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Poukážuc na dikciu obsiahnutú v § 44 ods.2 EP, k otázke udeleného poverenia uviedla, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie z jej strany, exekútor požiadal súd o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a NZ, ako titulu, udelené, že z uvedeného vyplýva, že NZ bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, že však súd v tomto konaní uznal titul za súladný, a preto mu následne poverenie na vykonanie exekúcie udelil. Na podporu toho uviedla, že plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní NZ a rovnako sa ním zaoberal aj súd pri posudzovaní súladu titulu so zák. pre účely vydania poverenia exekútorovi, že ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zák. a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. Rovnako namietala tvrdenia súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie NZ. S uvedeným tvrdením súdu nesúhlasila, nakoľko v danom prípade ide o hmotnoprávne zast. povinnej podľa § 22 v nadväznosti na § 31 a n. O. z., ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Kušnírovi. Citujúc znenie § 24 O. z. uviedla, že z neho vyplýva, že zák. zo zásady, že ďalšie zast. nie je možné, pripúšťa výnimku, umožňujúcu zást. dať sa zastúpiť ďalším zást., a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté, že takýmto právnym predpisom je napr. § 25 ods.3 O. s. p., podľa ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom, príp. koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho zast. vznikajú práva a povinnosti priamo zast. V súvislosti s plnomocenstvom poukázala na dôležitú skutočnosť, že povinná, ako dlžníčka, mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r.2004 udelené plnomocenstvo podľa § 33b O. z. v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Navyše poukázala na skutočnosť, že udelením plnomocenstva sa povinná, ako dlžníčka, nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za svoju osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta, platné právne predpisy povinnej, ako dlžníčke, nebránili v tom, aby dobrovoľne sama uznala záväzok zo Zmluvy, pričom výška záväzku jej bola, ako dlžníčke, známa a že ona, ako veriteľ, pravidelne ju vyzývala na úhradu jej záväzku a vždy špecifikovala aktuálnu výšku dlžnej sumy. Záverom zároveň poukázala na skutočnosť, že podľa § 392 ods.1 Obch. zák. v platnom znení, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa má záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti), takže z uvedeného vyplýva, že uznesením, ktorým sa exekúcia (prebiehajúca od r.2005) vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania (od okamihu udelenia poverenia až doteraz) k zmene skutkového, ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si už nebude môcť zabezpečiť iný titul, keďže jej pohľadávka už bude premlčaná, preto ostáva otázkou, čo viedlo súd k tomu, že o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej následnom zastavení rozhodol nie už pri udeľovaní poverenia, ale až po takej dlhej dobe, čo v prípade neúspechu tohto odvolania spôsobí, že jej pohľadávka sa už stane nevymožiteľnou. Z uvedených dôvodov bola toho názoru, že predmetná exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi žiadala, aby súd vyhovel jej návrhu na zmenu exekútora a nestotožnila sa ani s priznanými trovami exekúcie exekútora. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla uznesenie, podľa § 221 O. s. p. v platnom znení zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa jednak iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v napadnutom uznesení výstižne a presvedčivo vyrovnal a jednak sa uvádzajú skutočnosti nemajúce pre posúdenie veci nijaký právny význam. Tvrdenie oprávnenej, že ide o právoplatne rozhodnutú vec nie je pravdivé, lebo vydanie poverenia pre exekútora nie je rozhodnutím. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinná a exekútor si ich náhradu neuplatnili. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.