Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/207/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608205877 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608205877.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T. H., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, Q., proti povinnej: G. H., nar. XX.X.XXXX, S. XXX, Q., o vymoženie X XXX,XX eur (XXX XXX,XX Sk) s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora H.. H. T., P. úrad Y. Q. T., D. 6, Y. Q. T., pod č. EX X/XX, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Y. Q. T. č.k. XEr/XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že povinnej ukladá povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi H.. H. T. trovy exekúcie X XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal povinnú uhradiť súdnemu exekútorovu H.. H. T. trovy exekúcie X XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že skorším uznesením v prejednávanej veci zo dňa X.XX.XXXX zastavil exekúciu a povinnú zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie X XXX,XX eur. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, o ktorom rozhodol Krajský súd v X. ako odvolací súd uznesením č.k. XCoE/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX tak, že zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o trovách exekúcie. Odvolací súd v odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia uviedol, že súdny exekútor má nárok na odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pretože do zastavenia exekúcie vymohol v tomto konaní časť vymáhanej pohľadávky vo výške X XXX,XX eur. Preto úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách exekúcie podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške XX % zo základu vymoženej časti pohľadávky a taktiež priznať súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky, náhradu za stratu času podľa § 23 a odmenu za zriadenie exekučného záložného práva podľa § 6 citovanej vyhlášky. Súd prvého stupňa po zrušení uznesenia vo výroku o trovách exekúcie, opätovne rozhodol o trovách exekúcie týmto napadnutým uznesením a zaviazal povinnú uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie X XXX,XX eur podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a to vo výške XX % z vymoženej sumy X XXX,XX eur, vrátane XX % DPH, teda vo výške X XXX,XX eur, ďalej priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 6 citovanej vyhlášky za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Q. na piatich parcelách, teda X x XX,XX eur + XX % DPH, čo spolu predstavuje XXX,XX eur. Ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške XXX,XX eur, ktoré pozostáva z poštovného XX,XX eur, znalečného XXX,XX eur, telefónnych poplatkov X,XX eur, cestovného XX,XX eur a v súvislosti s cestovným aj náhradu za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky vo výške XX,XX eur. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie súdneho exekútora, že k uspokojeniu pohľadávky oprávneného došlo vzájomným vysporiadaním pohľadávok medzi oprávneným a povinnou a to vplyvom exekúcie. Je pravda, že na exekútorskom úrade H.. Jozefa T. bola vedená exekúcia proti povinnej z titulu záväzku voči oprávnenému so súdom schváleného zmieru o vyporiadaní U. a na inom exekútorskom úrade bola voči oprávnenému ako povinnému na návrh povinnej ako oprávnenej vedená exekúcia na vymoženie výživného. Povinná poukázala na ustanovenie § 76 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého proti pohľadávkam na výživné pre maloleté deti nie je možné započítanie vzájomných pohľadávok, preto oprávnená je toho názoru, že je sporné, či došlo k nejakému započítaniu a teda či došlo k vysporiadaniu pohľadávky medzi povinným a oprávnenou. Uviedla, že ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie neboli zo strany súdneho exekútora oprávnenému poukázané žiadne finančné prostriedky. Znamená to, že pohľadávka nebola vymožená v exekučnom konaní. Povinná uviedla, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie nemôže byť splnenie vymáhaného dlhu povinným, pretože v tomto prípade je exekúcia ukončená už vymožením a teda nie je možné ju zastaviť. V prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného, nesie procesné zavinenie na zastavenie exekúcie oprávnený, ktorý by mal byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Povinná navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konania, alebo aby zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že na náhradu trov súdneho exekútora zaviaže oprávneného. Oprávnený ani súdny exekútor sa k odvolaniu povinnej nevyjadrili, oprávnenému bolo odvolanie doručené XX.X.XXXX a súdny exekútor poštou zasielané odvolanie neprevzal, zásielka bola uložená XX.X.XXXX na pošte Y. Q. T. a súdu prvého stupňa bola vrátená XX.XX.XXXX ako adresátom nevyzdvihnutá. Odvolací súd prejednal odvolanie povinnej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že potom ako vo veci rozhodol zrušujúcim uznesením č.k. XCoE/ XX/XXXX zo XX.X.XXXX, súd prvého stupňa už vôbec nezisťoval dôvody zastavenia exekúcie a vydal napadnuté uznesenie, ktorým povinnú opäť zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, avšak už vo vyššej sume X XXX,XX eur oproti predtým priznaným trovám XXX,XX eur. Povinná pred vydaní predmetného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v X. nenamietala tvrdenie súdneho exekútora, že k zastaveniu exekúcie došlo z toho dôvodu, že bola vysporiadaná vymáhaná pohľadávka oprávneného pod vplyvom tohto exekučného konania. Odvolací súd preto v tomto odvolacom konaní zisťoval skutočné dôvody, pre ktoré bolo toto exekučné konanie zastavené. Vyzval preto súdneho exekútora - H.. H. T. výzvou z X.X.XXXX, aby oznámil súdu, či došlo súdnym exekútorom k vymoženiu pohľadávky oprávneného, alebo k vymoženiu jej časti. Ak došlo k vymoženiu pohľadávky od povinnej bol súdny exekútor vyzvaný, aby oznámil v akej výške a kedy tieto vymožené peňažné prostriedky vyplatil pre oprávneného T. H.. Súdny exekútor túto výzvu, ktorú odvolací súd zasielal na adresu sídla jeho Exekútorského úradu - D. 6, Y. Q. T., neprevzal. Dňa XX.X.XXXX bola táto výzva uložená na pošte Y. Q. T. a dňa XX.X.XXXX bola vrátená odvolaciemu súdu ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Odvolací súd preto opätovne zaslal túto výzvu súdnemu exekútori H.. H. T. na adresu D. 6, Y. Q. T., opäť bola uložená na pošte Y. Q. T. dňa XX.X.XXXX a vrátená odvolaciemu súdu dňa X.X.XXXX ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Odvolací súd zistil zo zoznamu súdnych exekútorov, vedeného X. súdnych exekútorov, že P. úrad H.. H. T. má sídlo na ul. D. 6, Y. Q. T., teda na adrese, na ktorú mu odvolací súd doručoval predmetné výzvy. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súdny exekútor, ktorý neprevzal tieto výzvy, nepreukázal svoje tvrdenie v konaní, že vymohol pohľadávku oprávneného a nepreukázal, že vymohol čo i len časť vymáhanej pohľadávky oprávneného od povinnej a že takto vymoženú pohľadávku vyplatil pre oprávneného. Súdny exekútor teda nepreukázal, že má nárok na odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Nepreukázal to ani po zrušení uznesenia súdu prvého stupňa ani v tomto odvolacom konaní. Za takejto dôkaznej situácie odvolací súd preto považoval odvolanie povinnej za čiastočne dôvodné v tom, že súdny exekútor nemá nárok na odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., pretože nepreukázal, že vymohol čo i len časť vymáhanej pohľadávky oprávneného od povinnej a že vymoženú pohľadávku vyplatil oprávnenému. Súdny exekútor má preto podľa § 5 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. nárok na odmenu XX % z odmeny určenej podľa § 5 ods. 1, 2 vyhlášky č 288/1995 Z.z., lebo upustil od vykonávania začatej exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, pretože povinná splnila počas vykonávania exekúcie to, čo jej ukladal exekučný titul a to formou dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok s oprávneným. Základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora je preto podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vymáhaná pohľadávka v tomto konaní X XXX,XX eur, z čoho XX % je X XXX,XX eur a XX % z tejto sumy X XXX,XX eur je XXX,XX eur, čo je odmena súdneho exekútora podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky, pretože upustil od vykonávania exekúcie potom, čo predmetná vymáhaná pohľadávka zanikla na základe vzájomnej dohody účastníkov konania uzatvorenej počas vykonávania exekúcie. Okrem tejto odmeny XXX,XX eur, zvýšenej o XX % DPH podľa § 196 Exekučného poriadku teda XXX,XX eur spolu vo výške XXX,XX eur, má súdny exekútor nárok podľa § 5 ods. 3 a § 22 vyhlášky 288/1995 Z.z. aj na náhradu hotových výdavkov, tak ako ich vyčíslil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení a to vo výške XXX,XX eur za zriadenie exekučného záložného práva na X nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Q. podľa § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (5 x XX,XX eur) + 19 % DPH vo výške XX,XX eur. Taktiež súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z poštovného XX,XX eur, znalčeného XXX,XX eur, telefónnych poplatkov X,XX eur, cestovného XX,XX eur a náhrady straty času XX,XX eur podľa § 23 citovanej vyhlášky. Spolu má teda súdny exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov a straty času vo výške X XXX,XX eur. Odvolací súd preto podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie X XXX,XX eur a na ich náhradu zaviazal povinnú. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie povinnej v tom, že ak tvrdila, že súd prvého stupňa nesprávne na náhradu trov exekúcie zaviazal povinnú, pretože mal na tieto trovy zaviazať oprávneného. Odvolací súd zistil, že skutočným dôvodom, pre ktorý bolo toto exekučné konanie zastavené bolo to, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo priznané exekučným titulom dobrovoľným splnením zo strany povinnej a to formou vzájomnej dohody, teda išlo o dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa XX.X.XXXX (teda po začatí exekučného konania dňa X.X.XXXX) dohodu o vzájomnom vysporiadaní pohľadávok a záväzkov. Po uzatvorení tejto dohody podal oprávnený hneď nasledujúci deň dňa XX.X.XXXX návrh na zastavenie exekúcie. Náklady exekučného konania - odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinný. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného vtedy náhradu trov exekúcie môže súd uložiť uhradiť oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V prejednávanej veci však k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného, pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, nenavrhol zastavenie exekúcie svojvoľne a bezdôvodne, ale na základe toho, že došlo k vzájomnej dohode účastníkov konania o vzájomnom vysporiadaní pohľadávok a záväzkov. Ak túto dohodu uzatvorili účastníci konania až po začatí exekučného konania, bola uzatvorená preto, aby sa povinná vyhla uskutočneniu exekúcie predajom svojho rodinného domu, keďže z obsahu spisu súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor nariadil vykonať exekúciu predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinnej. Povinná predišla vykonaniu takéhoto spôsobu exekúcie uzatvorením dohody s oprávneným a preto povinná zavinila zastavenie tohto exekučného konania a je preto povinná podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uhradiť trovy tohto exekučného konania. Súd prvého stupňa preto správne na náhradu trov exekúcie zaviazal povinnú. Tieto trovy exekúcie povinná má povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vo výške X XXX,XX eur, tak ako ich priznal v tomto uznesení odvolací súd. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a preukázateľné trovy odvolacieho konania jej nevznikli a súdnemu exekútorovi a oprávnenému preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania taktiež nevznikli, preto im neboli priznané. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.