Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608216486 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608216486.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, so sídlom v Prešove, Štúrova 7, proti povinnému: T. P., M.. XX.XX.XXXX, W. U. Q. P. M. F., pre vymoženie 49,79 € (1.500,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5 Er 604/2008-10 zo dňa 9.1.2012 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,81 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd vydal dňa 4.12.2008 poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškovica na výkon exekúcie pre uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ vo Svite- blok na pokutu, nezaplatenú na mieste, číslo konania AA 667506 zo dňa 29.4.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.5.2007. Po citácii ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. (v znení účinnom do 31. augusta 2008) súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, lebo dňa 13.5.2010 uplynula 3 ročná prekluzívna lehota pre vymoženie pohľadávky. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie a podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku na ich náhradu zaviazal povinného. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995. Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 3,32 Eur (poštovné), 20 % DPH vo výške 7,20 Eur, spolu trovy exekúcie vo výške 43,81 Eur. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol zmeniť napadnutý výrok tak, aby bol na náhradu trov exekúcie v celom rozsahu zaviazaný oprávnený v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Namietal, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pretože nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie, pričom pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 zastavenie exekúcie. Oprávnený preto svojím konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 18 mesiacov. Oprávnený vo vyjadrením k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách exekučného konania v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na ich náhradu zaviazal povinného, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a ani exekúcia nie je zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu súdneho exekútora nie je možné vyhovieť. Výrok uznesenia, ktorým bola exekúcia zastavená, odvolaním nebol napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Uznesenie exekučného súdu je v napadnutom výroku o trovách exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a na tieto odkazuje. (§219 ods. 2 O. s. p.) K odvolacím námietkam súdneho exekútora odvolací súd uvádza nasledovné: V zmysle ust. § 203 ods.1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V zmysle ust. § 203 ods.2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. V zmysle ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. V zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom DPH podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o DPH. V zmysle ust. § 197 ods.1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. V zmysle ust. § 200 ods.1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. V zmysle ust. § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení § 196 a § 197 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva zásada, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný. Výnimkou je ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré stanovuje podmienky, kedy súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. V zmysle ust. § 203 ods.1 Exekučného poriadku však možno uložiť náhradu trov oprávnenému iba za predpokladu, že došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, ust. § 203 ods.2 Exekučného poriadku predpokladá zastavenie z dôvodu podľa ust. § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) a predpokladom použitia ust. § 203 ods. 3 je konkurz vyhlásený na majetok povinného. Pod zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods.1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a nie v ustanoveniach hmotného práva. Preto o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k preklúzii práva, nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie oprávneného, a to aj z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dostatočne včas dňa 6.11.2008 a prekluzívna lehota uplynula až dňa 13.5.2010. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Súdny exekútor bol v odvolaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, a ani si ich neuplatnil. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.