Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609200121 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609200121.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: GE K., a.s., D. 7, D., X. XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou K. legal, s.r.o., N. 2, D., proti povinnému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom K.. K. J., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu W., v konaní o vymoženie XXX,XX eura s prísl. vedenom súdnym exekútorom K.. J. Q., E. úrad D., N. 2, D. pod č. k. EX XXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu V. súdu Spišská R. C., zo dňa X.X.XXXX č. k. XEr/X/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu čiastočne zastavil čo do úroku z omeškania nad X,X% ročne zo sumy XX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia, nad X,X% ročne zo sumy XX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia, nad X,X% ročne zo sumy XX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia a nad X,X % ročne zo sumy XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa XX.X.XXXX poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora K.. J. Q. pre vymoženie pohľadávky oprávneného podľa rozhodcovského rozsudku zo dňa X.XX.XXXX, podľa ktorého mal povinný zaplatiť oprávnenému sumu XX.XXX,- Sk, úrok z omeškania vo výške X,X% denne zo sumy X.XXX,- Sk od X.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy X.XXX,- Sk od X.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy X.XXX,- Sk od X.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX.XXX,- Sk od X.X.XXXX do zaplatenia, zmluvnú pokutu X.XXX,- Sk, trovy rozhodcovského konania X.XXX,- Sk a trovy konania X.XXX,- Sk. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, na úhradu ktorého povinní nezaplatil žiadnu splátku. Súdny exekútor oznámil, že od povinného vymohol počas vykonávania exekúcie XX,- eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zmluvný úrok z omeškania dohodnutý v zmluve medzi účastníkmi predstavuje po prepočte ročne XX,X% z dlžnej sumy, čo je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. Uzavrel, že rozsudok vydaný rozhodcom neprihliadol na požiadavku ochrany spotrebiteľa uvedenú v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a teda zaväzuje povinného čiastočne na plnenie, ktoré je právom nedovolené, preto exekúciu v časti úroku z omeškania zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Citoval ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 159 ods. 1 až 3 a § 161 ods. 1 O. s. p., § 38 ods. 1 a 2, § 39 ods. 1 a 2 prvej vety, § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a z Komentára k Exekučnému poriadku S. K. k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Tvrdil, že exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie môže skúmať len formálnu stránku rozsudku, nemá však právomoc skúmať obsahovú stránku rozsudku a už vôbec nemá exekučný súd právomoc vydať poverenie čiastočne a v časti žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, pretože by tým došlo fakticky k zmene povinnosti uloženej právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Zdôraznil, že to by v podstate viedlo k rozhodnutiu súdu vo veci, ktorú už právoplatne rozhodol iný súd, v danom prípade by teda boli rozhodcovské rozsudky preskúmavané exekučnými súdmi, hoci podľa zákona o rozhodcovskom konaní má účastník rozhodcovského konania právo požiadať príslušný súd v stanovenej lehote o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že účastníci konania uzatvárali zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá je založená na dohode zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy, pričom s poukazom na právnu teóriu konštatoval, že aj v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, ak úprava nie je obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch, čo platí aj na dohodu o výške úrokov z omeškania. Oprávnený vyslovil názor, že právny vzťah účastníkov konania je vzťahom obchodnoprávnym, ktorý sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom vrátane dohody o výške úrokov z omeškania. V tejto súvislosti citoval z rozhodnutí súdov I. republiky, ktoré sa okrem iného zaoberali posudzovaním primeranosti výšky úrokov z omeškania zmluvnej pokuty v obchodných vzťahoch. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. S právnym posúdením a odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje a poukazuje naň (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné: Oprávnený v odvolaní namietal predovšetkým prekročenie rozsahu preskúmavacej činnosti súdu prvého stupňa ako súdu exekučného. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje. Podľa tohto zákonného ustanovenia má exekučný súd nielen možnosť, ale i povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. S poukazom na uvedené oprávneným namietané obmedzené právo exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok nezodpovedá existujúcej právnej úprave. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní obsahuje totiž osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 citovaného ustanovenia). Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní teda dáva exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je preto nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere dňa XX.X.XXXX, ktorá je nepochybne absolútnym obchodom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súčasne však zmluva účastníkov konania spĺňa zákonné podmienky pre jej právne posúdenie ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý platil v čase uzavretia zmluvy účastníkov konania. Podľa § 2 písm. a/ a c/ citovaného zákona sa účely tohto zákona rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (! 3 ods. 2 citovaného zákona). Podľa výpisu z obchodného registra oprávneného v predmete činnosti má okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov (nebankovým spôsobom), úver teda poskytol povinnému v rámci svojho podnikania. Vzhľadom na to, že zo zmluvy nevyplýva, že úver bol poskytnutý povinnému v súvislosti s jeho podnikaním alebo zamestnaním a túto skutočnosť oprávnený ani netvrdil, treba zmluvu účastníkov konania posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. I keď úverová zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ktorý tento typ zmluvy aj upravuje, skutočnosť, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou znamená, že na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich sa použije aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnému ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá mu z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva. Z predložených listín nepochybne vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť aj náklady spojené s týmto úverom. Súd prvého stupňa preto správne zmluvu účastníkov konania posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľské zmluvy sú inštitútom občianskeho práva, to platí aj pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To znamená, že účastníci zmluvy o úvere si nemohli od X.X.XXXX, kedy bola do Občianskeho zákonníka zaradená úprava spotrebiteľských zmlúv, dohodnúť úroky z omeškania v inej výške, ako je stanovená predpismi občianskeho práva, t. j. Občianskym zákonníkom a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Vyšší, ako občianskoprávnymi predpismi dohodnutý úrok z omeškania je potrebné považovať za neprimeranú sankciu, ktorú je povinný dlžník zaplatiť, a z tohto dôvodu za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Takáto neprijateľná podmienka je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, preto vymáhanie vyšších ako zákonom stanovených úrokov z omeškania treba považovať za právom nedovolené. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do X.X.XXXX výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Je nepochybné, že oprávnenému ako veriteľovi patria úroky z omeškania, pretože povinný nesplnil riadne a včas svoj peňažný záväzok. Na úroky z omeškania z omeškania má však oprávnený nárok len vo výške stanovenej predpismi občianskeho práva. Oprávnený žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy XX,XX eura od X.X.XXXX, ktorý je prvým dňom omeškania povinného so zaplatením prvej splátky. K tomuto dňu bola diskontná (základná) sadzba R. vo výške X%, súd prvého stupňa preto správne zastavil exekúciu do úroku z meškania nad sadzbu 8% ročne. So zaplatením druhej splátky v sume XX,XX eura sa povinný dostal do omeškania dňom X.X.XXXX, kedy bola základná sadzba R. X,X%, preto oprávnený nemôže vymáhať vyššie úroky ako 9% ročne. Rovnaká základná sadzba R. pre úroky z omeškania, t. j. X,X% ročne bola aj v prvý deň omeškania tretej splátky, t. j. dňa X.X.XXXX a ostatných splátok, ktoré sa stali splatnými nezaplatením prvých troch splátok a omeškanie nastalo ku dňu nasledujúcom po dni, kedy mali byť zaplatené (bod X.XX a/ zmluvy) teda dňa X.X.XXXX. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.