Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/97/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609206565 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609206565.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1/ Q. V. A., 2/ Q. V., Q. V. A., so sídlom v A., zast. H. V., bytom Ž., C. Č.. XX , proti žalovaným: 1/ Š. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, 2/. X. D., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, 3/ L. P., nar. X.X.XXXX, bytom N., Š. X/X, 4/ L. D., nar. X.XX.XXXX, bytom X. E., E. Č.. XX, žalovaní v 1.,2. a 4.rade zastúpení F.. R. Z., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Z., R. Č.. X, o vydanie veci a náhradu škody, o odvolaní žalobcu v 2.rade a žalovaných v 1.,2. a 4.rade proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.2.2012 č.k. 4C 109/2009-361 jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že žalobca v 2. rade Q. V. Q. V. A. je povinný nahradiť na trovách konania žalovaného v 1. rade 420,33 euro a žalovaných v 2. a 4. rade po 313,73 euro a tieto zaplatiť spolu v sume 1.047,79 euro advokátovi F.. R. Z. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobca v 2. rade je povinný nahradiť na trovách odvolacieho konania žalovaného v 1. rade 45,71 euro a žalovaných v 2. a 4. rade po 45.71 euro a tieto zaplatiť spolu v sume 137,13 euro advokátovi F.. R. Z. v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalobcu Q. V., Q. V. A. zaplatiť trovy konania vo výške 993,05 euro na účet právneho zástupcu žalovaných v 1.,2. a 4.rade F.. R. Z. do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že rozsudkom zo dňa 2.9.2010 bolo konanie vo veci o žalobe Q. V. A. a konanie o nároku žalobcu v 2.rade Q. V., Q. V. so sídlom A. právoplatne zastavené. Zároveň bolo rozhodnuté, že žalovaná v 3. rade nemá právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v 2. rade. Výrok o trovách konania medzi žalobcom v 2.rade a žalovanými v 1., 2. a 4.rade bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.3.2011 pod číslom konania 1 Co 314/2010-344 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa na základe toho v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu znovu rozhodol o trovách konania a toto rozhodnutie založil na ustanovení § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. Uzavrel, že žalobca späťvzatím svojho návrhu procesne zavinil zastavenie konania, a preto ho súd zaviazal na náhradu trov žalovaným v 1., 2. a 4. rade, a keďže títo boli v konaní zastúpení advokátom, uložil žalobcovi povinnosť trovy konania nahradiť advokátovi. V súvislosti so zastupovaním žalovaného v 1. rade - Š. V. vychádzal súd pre účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty sporu o 56.200,- Sk (1.865,50 euro), pretože voči tomuto žalovanému bola žaloba o vydanie veci zamietnutá. Vzhľadom na spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb došlo k zníženiu určenej základnej sadzby tarifnej odmeny. V zmysle uvedeného tak bola tarifná odmena určená nasledovne: - za úkony vykonané dňa 12.1.2004 (prevzatie a príprava veci) a dňa 14.1.2004 (spísanie a podanie odvolania ) podľa § 13 ods. 1 s použitím § 17 od. 2 vyhlášky MS SR č. 163/02 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej do 31.12.2004, t.j. v sume 1.868,80 Sk za jeden úkon právnej služby, - za úkony právnych služieb spočívajúce v účasti na súdnom pojednávaní dňa 15.12.2005 a 28.9.2006 podľa § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase realizácie týchto úkonov, t.j. v sume 1.960,- Sk za jeden úkon právnej služby, - za úkon právnej služby spočívajúci v účasti na pojednávaní, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia dňa 16.4.2009 podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 a § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom k uvedenému dátumu, t.j. v sume 32,53 euro, - za úkon vykonaný dňa 27.10.2010 (písomné vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom k uvedenému dátumu, t.j. v sume 40,66 euro. K jednotlivým úkonom právnych služieb súd priznal aj režijný paušál vo výške určenej v závislosti od dátumu vykonania úkonov. Súhrn priznaných režijných paušálov predstavuje sumu 33,15 euro. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného sa stal platcom DPH odo dňa 1.6.2005 (č. l. 252 spisu), zvýšil súd odmenu priznanú za úkony vykonané po tomto dátume o DPH v zmysle § 18 ods. 3, čo predstavuje zvýšenie o sumu 38,63 euro. Naopak v súvislosti s úkonmi vykonanými pred registráciou advokáta na dani z pridanej hodnoty súd odmenu o túto daň nezvyšoval. Súd l. stupňa priznal uplatnenú 19 % DPH vo výške 1,37 euro aj z režijnému paušálu vo výške 7,21 euro účtovaného k právnemu úkonu zo dňa 27.10.2010 a nepriznal uplatnenú DPH k ostatným režijným paušálom uplatňovaným do 31.5.2009, z dôvodu, že v zmysle 22 ods. 3 vyhl. 163/2002 Z. z, resp. § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z,, v znení účinnom do 31.5.2009 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR uverejneným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 15/2008, z náhrad hotových výdavkov, ako napr. režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času, nebolo možné si do 31.5.2009 uplatňovať daň z pridanej hodnoty, lebo uvedená vyhláška obsahovala presný enumerát úkonov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty, medzi ktoré tieto náhrady nepatrili. Celkové trovy právneho zastupovania v prípade žalovaného v 1. rade tak predstavovali sumu 400,50 euro. Za úkony advokáta za zastupovanie pôvodného žalovaného v 2. rade L. D. V. vychádzal súd pre účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby zo spojenia dvoch vecí (zaplatenia 56.200,- Sk a vydania dokladov), pričom prihliadol na to, že išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb. V zmysle uvedeného tak bola tarifná odmena za úkony vykonané dňa 12.1.2004 (prevzatie a príprava veci) a dňa 14.1.2004 (spísanie a podanie odvolania ) určená podľa § 13 ods. 1 a 6 s použitím § 17 ods. 2 a 4 Vyhlášky MS SR č. 163/02 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej do 31.12.2004, t.j. v sume 1.886,80 Sk za jeden úkon právnej služby. K týmto dvom úkonom súd priznal aj režijný paušál 2 x 136,- Sk. Z už vyššie uvedených dôvodov súd nepriznal uplatňovanú DPH z odmeny a režijného paušálu. Súd nepriznal uplatňovanú odmenu za úkon právnej služby vykonaný v mene pôvodne žalovaného v 2. rade spočívajúci v účasti na súdnom pojednávaní dňa 15.12.2005, a to z dôvodu úmrtia tohto žalovaného dňom 3.10.2004, t.j. pred vykonaním uvedeného úkonu. Celkové trovy právneho zastupovania tak v prípade pôvodne žalovaného v 2. rade, L. D. V. predstavujú sumu 134,30 euro. Za úkony advokáta za zastupovanie žalovanej v 2. R. X. D., nar. X.X.XXXX a žalovaného v 4. rade L. D., nar. X.XX.XXXX, súd rovnako, ako aj v predchádzajúcom prípade, pri určení odmeny vychádzal zo spojenia vecí a zo zastupovania viacerých osôb. Tarifnú odmenu tak u oboch týchto žalovaných určil nasledovne: - za úkon právnej služby spočívajúcej v účasti na súdnom pojednávaní dňa 28.9.2006 podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 a § 13 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase realizácie tohto úkonu, t.j. v sume 2.464,- Sk za jeden úkon právnej služby bez DPH, - za úkon právnej služby spočívajúci v účasti na pojednávaní, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia dňa 16.4.2009 podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom k uvedenému dátumu, t.j. v sume 43,23 eura bez DPH, - za úkon vykonaný dňa 27.10.2010 (písomné vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom k uvedenému dátumu, t.j. v sume 49,90 euro bez DPH . K jednotlivým úkonom právnych služieb súd priznal aj režijný paušál vo výške určenej v závislosti od dátumu vykonania úkonov. Súhrn priznaných režijných paušálov u žalovaných v 2. a 4. rade predstavuje sumu 39,20 euro. Z dôvodov uvádzaných v súvislosti s výpočtom trov pri zastupovaní žalovaného v 1. rade súd priznal uplatňovanú DPH k odmene vzniknutej z dôvodu zastupovania žalovaných v 2. a 4. rade za úkony realizované po júni 2005 (t.j. DPH v celkovej sume 66,47 euro z odmeny vo výške 349,84 euro) a tiež uplatňovanú DPH v sume 2,74 euro k režijnému paušálu uplatňovanému po 31.5.2009 v celkovej výške 14,42 euro. Celkové trovy právneho zastupovania tak v prípade žalovaných v 2. rade 4. rade predstavujú sumu 458,25 euro. Súd nepriznal požadovanú odmenu za úkon právnej pomoci - vypracovanie vyjadrenia vo veci zo dňa 15.6.2009 z dôvodu, že takéto vyjadrenie sa v súdnom spise nenachádza a nenachádza sa ani v spise sp. zn 3C/488/1994 tak, ako to predpokladajú žalovaní v 1., 2. a 4. rade. Skutočnosť, že zástupca týchto žalovaných súdu predložil vo fotokópii predmetné vyjadrenie a poštový podací hárok o tom, že tunajšiemu súdu dňa 15.6.2009 adresoval zásielku (ktorá nie je bližšie spresnená), nepovažoval súd za preukázanie tej skutočnosti, že takéto podanie (vyjadrenie) bolo súdu zaslané a aj skutočne doručené. Spolu takto priznal náhradu trov prvostupňového konania všetkým žalovaným spolu v sume 993,05 euro. Proti uzneseniu podali včas odvolanie tak žalobca v 2. rade, ako žalovaní v 1., 2. a 4. rade. Žalobca žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a žalovaným náhradu trov konania nepriznať, alternatívne túto úmerne znížiť. V odvolaní uviedol, že žalovaní vlastným zavinením spôsobili vznik tohto sporu, ako aj prieťahy v konaní, a teda má za to, že zobral žalobu späť pre ich správanie. Títo ignorovali všetky výzvy na vydanie vecí aj po smrti žalovaného Q..D.. Rovnako jeho dedičia neboli schopní sa vyjadriť k výzvam žalobcu na vydanie vecí. Takéto konanie považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, za ktoré žalobca nenesie vinu. Trovy právneho zástupcu žalovaných sa zvýšili z dôvodu rozšírenia okruhu žalovaných v dôsledku úmrtia pôvodného žalovaného L. D.. Žalovaní v 1., 2. a 4. rade žiadali napadnuté uznesenie zmeniť a na trovách konania priznať žalovanému v 1. rade sumu 420,33 euro z titulu trov právneho zastúpenia nebohého L. D. sumu 169,21 euro a u žalovaných v 2. a 4. rade spolu 458,25 euro. V odvolaní uviedli, že súd prvého stupňa sa dopustil nesprávnych postupov pri vyčíslovaní trov právneho zastúpenia u jednotlivých žalovaných. V prípade ustálenia výšky odmeny za zastupovanie žalovaného v 1. rade Š. V., tento nesprávne aplikoval, a to za úkon vykonaný dňa 15.12.2005 (účasť na pojednávaní) ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., teda neodôvodnene krátil odmenu za tento úkon s poukazom na to, že advokát zastupoval dvoch účastníkov. Poukázal na to, že pôvodný žalovaný L. D. zomrel dňa X.XX.XXXX, čím došlo k zániku plnomocenstva tejto osoby, a preto právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 15.12.2005 zastupoval výlučne iba žalovaného v 1. rade. Nebolo preto dôvodné zníženie odmeny za tento úkon podľa § 13 ods. 3 vyhlášky. Za tento úkon teda mala byť správne účtovná suma 2.450,- Sk (81,33 euro) a nie suma 1.960,- Sk. Ďalej uviedli, že súd sa dopustil aj chyby pri spočítavaní hodnoty režijných paušálov, keďže ich sumár nie je vo výške 33,15 euro, ale vo výške 33,60 euro. Na základe toho trovy u žalovaného v 2. rade nepredstavujú sumu 400,50 euro, ale sumu 420,33 euro. Ďalej poukázali na to, že pri výpočte odmeny advokáta za zastupovanie pôvodného žalovaného v 2. rade L. D., tento síce správne konštatoval, že tarifná odmena za úkony vykonané v dňoch 12.1.2004 (prevzatie a príprava) a dňa 14.1.2004 (podanie odvolania) mala byť podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a 6 s použitím § 17 ods. 2 a 4 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., avšak pri samotnom výpočte odmeny už v zmysle uvedených v ustanovení nepostupoval, keď opomenul, že ide o spojenie veci a v dôsledku toho dospel k nesprávnemu výpočtu odmeny advokáta. Uviedli, že tarifná odmena má byť určená podľa § 17 ods. 4 vyhlášky pri spojení dvoch vecí (zaplatenie sumy 56.200,- Sk a vydanie dokladov), teda základná sadzba vo veci s najvyššou hodnotou (2.336,- Sk) sa má zvýšiť o 50 % základnej sadzby v druhej veci (1.360 : 2 = 680,- Sk). Výsledná tarifná odmena 3.016,- Sk sa podľa § 17 ods. 2 vyhlášky má následne znížiť o 20 % (spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb). Výsledná tarifná odmena za jeden právny úkon má predstavovať teda sumu 2.412,80 Sk. Advokátovi zároveň patrí režijný paušál v sume 136,- Sk za jeden úkon právnej pomoci. Spolu teda má odmena za zatupovanie L. D. staršieho predstavovať sumu 5.097,60 Sk (2 x 2.412,80 + 2 x 136,- Sk). Na základe toho trovy právneho zastúpenia L. D. nemajú predstavovať sumu 134,30 euro tak, ako ich uviedol súd prvého stupňa, ale sumu 169,21 euro. Spolu teda trovy prvostupňového konania všetkých žalovaných dosahujú výšku 1.047,79 euro a nie 993,05 euro, ako to nesprávne ustálil súd prvého stupňa. Zároveň sa žalovaní vyjadrili aj k odvolaniu žalobcu v 2. rade a uviedli, že toto nepovažujú za dôvodné. Majú za to, že konanie bolo zastavené výlučne z vôle žalobcu, ktorý už nemal záujem na jeho pokračovaní, keďže v ňom už nevidel zmysel a nie z dôvodu správania sa žalovaných. Uplatnili si aj náhradu trov odvolacieho konania, ktorú vyčíslili na sumu 174,21 euro. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaných je dôvodné. Súd prvého stupňa rozhodol správne o trovách prvostupňového konania pokiaľ toto rozhodnutie založil na zásade vyplývajúcej z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., teda na zásade, že za trovy konania v prípade v jeho zastavenia zodpovedá ten z účastníkov, ktorý zavinil jeho zastavenie. Správne sa aj vyporiadal s dôvodmi, ktoré žalobca v späťvzatí uviedol, keď mal za to, že pokiaľ tento zobral žalobu späť s poukazom na to, že už nemá ďalší záujem na pokračovaní konania, ktoré trvá od roku 1994, ako aj s poukazom na to, že jeden z pôvodných žalovaných zomrel v priebehu konania a aj druhý žalovaný Š. V. má 90 rokov a trpí silnou sklerózou. Počas konania sa jeho podmienky zmenili natoľko, že žalobca už nevidí zmysel v pokračovaní v konaní. Z takto vyšpecifikovaných dôvodov nemôže vyvodiť záver o tom, že by k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovaných. Tí počas celej doby nárok žalobcov považovali za nedôvodný a svoje stanovisko nezmenili. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že konanie vo veci bolo zavinené žalobcom, ktorý zobral žalobu späť a tento zodpovedá za trovy konania žalovaných. Na takomto závere nemení nič ani dĺžka trvania súdneho sporu a rovnako ani skutočnosť, že počas konania došlo ku skutočnosti, ktorú žiaden z účastníkov nemohol ovplyvniť, a to k úmrtiu pôvodného žalovaného Antona Fridmanského st.. Pokračovanie v konaní s jeho právnymi nástupcami je procesnou povinnosťou súdu (§ 107 ods. 3 O.s.p.) a táto skutočnosť nemôže byť zohľadnená v neprospech týchto právnych nástupcov pri rozhodovaní o trovách konania. Správne preto súd prvého stupňa zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaným. Pri ustaľovaní výšky odmeny jednotlivých žalovaných sa súd prvého stupňa dopustil nesprávnosti tak, ako ich žalovaní konkretizovalo vo svojom odvolaní. Z tohto odvolací súd považuje za dôvodné odvolanie žalovaných v celom rozsahu, a preto vo svojich dôvodoch poukazuje na obsah podaného odvolania. Správne teda sú trovy konania žalovaného v 1. rade Š. V. vyčíslené na sumu 420,33 euro a trovy právneho zastúpenia v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, teraz už nebohému L. D., predstavuje sumu 169,21 euro. V dôsledku jeho úmrtia a pokračovania v konaní s jeho právnymi nástupcami, títo ako účastníci vstúpili do všetkých jeho procesných práv a povinností, a preto aj trovy konania, na ktorých náhradu by mal nárok, patria žalovaným v 2. a 4. rade ako jeho právnym nástupcom, a to v rovnakom rozsahu vychádzajúc zo sumy 169,21 euro. Trovy žalovaných v 2. a 4. rade tak predstavujú sumu 458,25 euro a s pripočítaním trov, ktoré im patria po L. D., to predstavuje sumu 627,46 euro. Každému z nich preto patrí náhrada trov konania do výšky 1/2 z tejto sumy, teda po 313,73 euro. Takto vyčíslené trovy konania predstavujú trovy, ktoré patria samotným účastníkom konania a adresa ich právneho zástupcu - advokáta je iba platobným miestom, preto odvolací súd povinnosť žalobcu upravil v súlade s uvedenou zásadou tak, že trovy konania zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným v konkrétnych sumách s tým, že platobným miestom, na ktoré je žalobca povinný uvedenú sumu uhradiť, je advokát - právny zástupca žalovaných. Vzhľadom na úspech žalovaných v odvolacom konaní priznal odvolací súd týmto aj náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to podľa § 10 ods. 1 vychádzajúc z toho, že tarifnou hodnotou v odvolacom konaní bola iba výška trov konania, teda suma 1.047,79 euro a odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sume 60,92 euro. A táto odmena sa znižuje na 1/2, teda na sumu 30,46 euro podľa § 14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky z dôvodu, že odvolanie nebolo podané proti rozhodnutiu vo veci samej, ale iba proti rozhodnutiu o trovách konania. Takto vyčíslenú sumu je potrebné ďalej znížiť na 1/2 podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky, teda na sumu 15,23 euro z dôvodu, že ide o spoločný úkon pri zastupovaní viacerých osôb. U každého za žalovaných teda predstavuje odmena za jeden úkon právnej pomoci sumu 38,09 euro (15,23 x 2 + režijný paušál 7,63 euro), čo s pripočítaním DPH predstavuje sumu 45,71 euro. Spolu takto predstavujú trovy právneho zastúpenia všetkých žalovaných v odvolacom konaní sumu 137,13 euro a bude povinnosťou žalobcu túto sumu zaplatiť advokátovi F.. R. Z.. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.