KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice6. 6. 2012plný textcitované 4×

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/116/2012 z 6. 6. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 6. júna 2012, sp. zn. 15CoE/116/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7609216185.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/116/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609216185
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609216185.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/
A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený spoločnosťou Advokáti s.r.o., Advokátska kancelária
so sídlom v Bratislave, Klariská 7, IČO: 36 715 638, proti povinnej N. X., P.. XX.XX.XXXX, bytom H. Z.
XXX/XX, O., t.č. na neznámom mieste, o vymoženie 838,38 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Er/825/2009-39 zo dňa 11.11.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke
JUDr. Viere Uhríkovej trovy exekúcie vo výške 48,76 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Vierou
Uhríkovou pod sp. zn. EX 2342/2009 zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy
exekúcie vo výške 51,35 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že súdnej exekútorke bolo dňa 21.12.2009 udelené poverenie na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Rozhodcovského súdu sp. zn. B1208751 zo dňa 17.07.2009
s právoplatnosťou dňa 27.08.2009 a vykonateľnosťou dňa 31.08.2009, ktorým bola povinná zaviazaná
zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 869,08 eur, úrok vo výške 7,5 % ročne zo sumy 869,08 eur od
18.07.2007 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 869,08 eur od 18.07.2007
do zaplatenia istiny, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 38,50 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 202,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Súd mal preukázané, že právny predchodca oprávneného - E. Y. N..H.., Y. uzavrel dňa 09.09.2008 s
povinnou zmluvu o úvere č. 9709843405. E. Y. postúpila pohľadávku voči povinnej spoločnosti INVEST
- KAPITAL a.s., ktorá postúpila pohľadávku oprávnenému. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že
povinná s oprávneným uzavrela dňa 26.11.2008 dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, na základe ktorej
uznala svoj dlh v celom rozsahu čo do dôvodu aj do výšky 1.029,89 eur. Na základe zmluvy o úvere bol
povinnej poskytnutý úver vo výške 995,82 eur (30.000,-- Sk), ktorý sa povinná zaviazala splatiť v 60-
mesačných splátkach po 30,70 eur (925,-- Sk). Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“)
bola stanovená vo výške 11,18 %. V článku 9 bode 9.2 obchodných podmienok pre úver je zakotvená
rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú riešiť dohodu. V prípade
nedosiahnutia dohody budú spory riešené v rozhodcovskom konaní.



Následne súd citoval ustanovenie § 41 ods.1, 2, ustanovenie § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ustanovenie § 2 písm.a), § 3
ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), ustanovenie § 52, § 53 ods.1 a 5, § 54 ods.1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol,
že zmluva o úvere č. 9709843405 zo dňa 28.09.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, pretože oprávnený ako dodávateľ konal pri uzatváraní zmluvy v
rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a spotrebiteľom (povinnou), ktorý
je fyzickou osobou - nepodnikateľom a úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania,
zamestnania alebo povolania.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných obchodných
podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Rozhodcovskú doložku súd považoval za
neprijateľnú podmienku, pretože si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto
smere súd poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. apríla 1993, konkrétne na písm.q) prílohy smernice.

Z týchto dôvodov súd exekučné konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200 ods.2 a § 203 ods.1 Exekučného
poriadku a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie došlo jeho
zavinením. Súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie vo výške 51,35 eur. V zmysle ustanovenia
§ 14 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovaná
vyhláška“) priznal paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur, ktorú zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“), t.j. o sumu 6,64 eur. Náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 11,52 eur spolu s DPH.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 54 ods.4 písm.r) Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej je rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere v súlade so zákonom
a nebráni povinnej ako dlžníkovi, aby si svoje práva voči oprávnenému ako veriteľovi uplatnila na
príslušnom všeobecnom súde. Súčasne poukázal na ustanovenie 93b zákona č. 483/2001 Z.z. zákona
o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného (banky) predložiť povinnej
ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že slovenský preklad článku 3
ods.3, bodu 1 písm.q) smernice Rady 93/13/EHS je chybný. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 159
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 35 zákona o rozhodcovskom konaní má
právoplatný rozhodcovský rozsudok pre účastníkov konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu a predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci (res iudicata). Bol toho názoru, že súd
prvého stupňa je oprávnený skúmať len súlad plnenia, na ktoré zaviazal povinného rozhodcovský
súd so zákonom. Vo zvyšku, vrátane posúdenia obsahu zmluvy o úvere a všeobecných obchodných
podmienok je rozhodcovský rozsudok právoplatný. V tomto smere poukázal na bod 35, 37 rozsudku
Súdneho dvora vo veci C-40/08 zo dňa 29.01.2008 Asturcom. Napriek tomu, že zákon o rozhodcovskom
konaní oprávňuje povinného na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v danom prípade
ostala povinná nečinná a nevyvinula žiadnu aktivitu na ochranu svojich práv. Namietal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože súd neuviedol aké ustanovenia zákona ho
oprávňujú na skúmanie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere.

Exekučný súd je oprávnený skúmať len formálnu a materiálnu stránku exekučného titulu, nie jeho vecnú
správnosť, preto nie je exekučný súd oprávnený skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na
právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením



znemožnil oprávnenému uplatniť si svoje veriteľské práva v exekučnom konaní. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a zaviazať povinnú na náhradu trov exekúcie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania,
ktoré v odvolaní špecifikoval.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného bolo čiastočne dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z obsahu spisu odvolací súdu zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn.
B1208751 zo dňa 17.07.2009 (v spise na č. listu 3), ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 869,08 eur, úrok vo výške 7,5 % ročne zo sumy 869,08 eur od 18.07.2007 do
zaplatenia istiny, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 869,08 eur od 18.07.2007 do zaplatenia istiny,
náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 38,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 202,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.



Z predloženej zmluvy o úvere č. 9709843405 zo dňa 28.09.2005 (v spise na č. listu 9) uzavretej medzi
povinnou a právnym predchodcom oprávneného E. Y. N..H.., vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo
výške 995,82 eur (30.000,-- Sk), ktorý sa povinná zaviazala splácať v 60-mesačných splátkach po 30,70
eur (925,-- Sk). RPMN je 11,18 %. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú obchodné podmienky
pre úver, v ktorých článku 9 bode 9.2. je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory
vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy medzi stranami budú riešiť dohodou zmluvných strán. Ak
k takej dohode nedôjde, klient banky prijíma návrh E. Y. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich so zmluvou v rozhodcovskom konaní, pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Strany sa súčasne zaviazali
podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského orgánu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. V čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, t.j. dňa 28.09.2009 povinná uviedla údaj o zamestnávateľovi V. a.s., V.. Navyše povinná nie je
označená údajmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa (IČO). Nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou, ktorú právny predchodca
oprávneného dojednával vo viacerých prípadoch. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľského práva.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého táto rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods.3 Občianskeho
zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú
podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti
spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto
podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods.4 pod písm.r) Občianskeho
zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.

Odvolací súd dodáva, že uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa
považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka
upravená v písm.q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú
vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred
konkrétne určeným rozhodcovským súdom, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Odvolací súd zároveň upozorňuje, že slovenský preklad smernice v časti prílohy pod bodom q) je
nesprávny. V tejto časti je odvolacia námietka oprávneného správna, aj keď nemá vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov nie je síce až tak dôležité presné znenie smernice, ale pre vecnú správnosť
odvolací súd na to upozorňuje. Porovnanie s viacerými prekladmi smernice, najmä v anglickom a českom
jazyku, ukazuje, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa atribút
„neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom. Všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú,
že atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva
nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie
je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné
hmotné právo.



Znenie smernice má význam pre postup súdu pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly uvedenej v
ustanovení § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, pretože už len tým, že tvorca smernice osobitne v prílohe
poukázal na niektoré klauzuly, nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Tým, že je v rámci prílohy
smernice spomínaná aj arbitráž, je treba mať v aplikačnej praxi súdov osobitne na zreteli arbitráž, čo
prvostupňový súd ani najmenej nepodcenil, práve naopak.

Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený
len konkrétne určený rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v
súlade s ustanovením § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani v tejto časti
odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že
rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala, a teda sa nejedná o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“) a s poukazom
na povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup,
avšak takáto odvolacia námietka neobstojí a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu.
Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne
poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť
voľby. Oprávnený nedal povinnej na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a
konaním pred všeobecným súdom. Povinná mala len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať
so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinnú tak,
ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely
aplikácie ustanovenia § 93 ods.1 Zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia
rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť,
že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený
musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie
(ustanovenie § 57 ods.1 písm.g)) Exekučného poriadku).

Ani odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu právomoci exekučného súdu
preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri preskúmavaní žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola opodstatnená. Podľa ustanovenia
§ 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený posudzovať aj
materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky
v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ustanovenie § 45 ods.2 zákona
o rozhodcovskom konaní).

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor



prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom
na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011). Exekučný súd teda prelomuje materiálnu právoplatnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý je navyše súkromnoprávnym nejudikovaným titulom a zaniká zároveň
prekážka rozsúdenej veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 219
ods.1 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 14 ods.1 citovanej vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa ustanovenia § 22 ods.1 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd prvého stupňa správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle citovaného
ustanovenia § 203 ods.1 Exekučného poriadku, pretože sa domáhal vykonania exekúcie na základe
nespôsobilého exekučného titulu. Odvolací súd sa však nestotožňuje s výškou trov exekúcie, na
ktorých náhradu zaviazal súd prvého stupňa oprávneného. V zmysle ustanovenia § 14 ods.1 citovanej
vyhlášky patrí súdnej exekútorke paušálna odmena vo výške 33,19 eur ako správne uviedol súd prvého
stupňa. S výškou náhrady hotových výdavkov sa však nemožno stotožniť. Nie je totiž možné priznať
náhradu hotových výdavkov, ktoré budú vynaložené až v budúcnosti, preto odvolací súd nepriznal súdnej
exekútorke náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 4,08 eur. Odmena súdnej
exekútorky preto predstavuje celkom sumu 48,76 eur.

Na základe uvedeného odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávneného
zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie celkom vo výške 48,76 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 v spojení
s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej ani súdnej exekútorke žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0
(ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely
uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7609216185

  1. 11. 11. 2011Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Er/825/2009 z 11. 11. 2011zmenené
  2. 6. 6. 2012Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/116/2012 z 6. 6. 2012 (toto rozhodnutie)