Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609217397 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609217397.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická č. 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova č. 12, Bratislava, proti povinným 1.) V. K., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. Č.. XXX, 2.) O. K., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. Č.. XXX, 3.) S. G.-V., I.. X.X.XXXX, Z. M. V. Č.. XX, M. B., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka č. 62, Bratislava pod sp. zn. EX 12465/09, o vymoženie 37,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Er/889/2009-37 zo dňa 25.11.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu proti povinnej v 3. rade. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie na vymoženie istiny 37,84 eur s príslušenstvom JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučným titulom v predmetnej veci bol právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. RO 5546/97 zo dňa 17.11.1997. V priebehu konania povinná v 3. rade vzniesla námietku premlčania voči pohľadávke oprávneného, nakoľko uplynula 10 ročná lehota odo dňa, keď sa na základe súdneho rozhodnutia malo plniť. Súd prvého stupňa preskúmal vznesenú námietku premlčania v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že v predmetnej veci je námietka premlčania dôvodná. Platobný rozkaz, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.1998 a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora až dňa 25.11.2009, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty určenej na vymáhanie súdom priznanej pohľadávky. Vzhľadom na to, že povinný vzniesol námietku premlčania, súd je ex offo povinný túto skutočnosť zohľadniť, preto exekúciu proti povinnej v 3. rade zastavil. Zároveň poukázal na skutočnosť, že vymáhaný nárok oprávneného je celý, pretože úroky sú príslušenstvom pohľadávky a znášajú osud pohľadávky. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený poukázal na znenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004, podľa ktorých pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Citoval časť vyššie uvedeného rozhodnutia, v zmysle ktorého "Správny nie je záver súdu, podľa ktorého úroky ako príslušenstvo pohľadávky sledujú osud pohľadávky, a teda, ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané aj právo na zaplatenie príslušenstva". Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.05.2000 sp.zn. 4 Obo 319/99, podľa ktorého sú úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne, na rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach zo dňa 03.03.2005 sp.zn. 5 Co/49/2005, podľa ktorého je premlčanie príslušenstva pohľadávky potrebné posudzovať nezávisle na premlčaní istiny, na uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 13.9.2010 č.k. 9 Er/534/2009-52, ktorým bola exekúcia vyhlásená len za čiastočne neprípustnú a čiastočne zastavená s výnimkou časti zodpovedajúcej 23% úroku z omeškania od 20.11.2006 do zaplatenia, ktorý nie je premlčaný, na uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 12.07.2011 č.k. 23 Er/1049/2010-67, ktorým boli zamietnuté námietky povinného v časti vymoženia úrokov z omeškania 13 % ročne zo sumy 432,85 € od 25.05.2007 a napokon na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.02.2011 č.k. 5 CoE/91/2010-51, ktorým bolo zmenené uznesenie tak, že sa nevyhovuje návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie ohľadne úrokov z omeškania 12 % z istiny 521,81 € od 06.11.2006 do zaplatenia. V súvislosti s uvedenou rozhodovacou činnosťou súdov poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zaoberajúce sa predvídateľnosťou súdnych rozhodnutí a princípom, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď. Na základe vyššie uvedených skutočností sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že vymáhaný nárok je celý premlčaný, pretože úroky sú príslušenstvom pohľadávky a znášajú osud pohľadávky, nakoľko premlčanie práva na zaplatenie úrokov je potrebné posudzovať samostatne, ak toto právo vzniklo pred premlčaním istiny. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že vymáhaná pohľadávka nie je premlčaná v časti 12 % úrokov ročne zo sumy 37,84 eur od 25.11.2006 do zaplatenia, pretože sa tento úrok nestal zročným vzhľadom k tomu, že podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 25.11.2009, kedy došlo k uplatneniu práva a k spočívaniu premlčacej doby. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K odvolacej námietke oprávneného, podľa ktorej 12 % ročný úrok z omeškania nie je premlčaný od 25.11.2006 do zaplatenia, odvolací súd uvádza, že v dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004). Najneskôr sa premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2008 sp.zn. 4Cdo/222/2005). Pri inom výklade (oprávneného) by oprávnený mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný, ako na to už poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že sa právo priznané exekučným titulom premlčalo (čo v podanom odvolaní oprávnený nespochybnil), rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, preto nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 25.11.2006 do zaplatenia, ako sa domáha oprávnený. V súvislosti s odvolaním oprávneného odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 sp.zn. 1Cdo/157/2009, podľa ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, z čoho vyplýva, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by za každý deň omeškania malo vznikať veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch by bolo v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu, a že by povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne, nanovo za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.