Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610210550 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610210550.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30807484, proti povinnému: INPEST spol. s r.o., Potočná 775/19, Levoča, IČO: 36856193, pre vymoženie 333,40 eura s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Júliusa Petíka, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Za stanicou 5, P.O.BOX 79, Bratislava, 7, pod sp. zn. Ex 480/10 o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 15.2.2012, č.k. 9 Er /462/10-25, takto r o z h o d o l : P o t v r d u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením : 1/ exekúciu zastavil a 2/ zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Petíkovi so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave , trovy exekúcie v sume 49,82 eura a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods.1, § 47 ods.3 Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov). Podľa ustanovenia § 197 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení , náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie , rozhodne aj o tom , kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Prvostupňový súd posúdil podanie povinného podľa obsahu a mal za to, že povinný sa svojím podaním domáhal zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ EP.V konaní bolo preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný súdnemu exekútorovi dňa 20.7.2010, teda týmto dňom začalo exekučné konanie. Ďalej bolo preukázané, že povinný dňa 29.7.2010 uhradil priamo oprávnenému sumu 100 eur a sumu 233,40 eur uhradil dňa 22.9.2010, priamo oprávnenému. Z oznámenia oprávneného zo dňa 6.10.2010 bolo preukázané, že oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi skutočnosť, že povinný uhradil celú vymáhanú sumu priamo oprávnenému. Nebolo však preukázané tvrdenie súdneho exekútora, že došlo k upusteniu od vykonania exekúcie, nakoľko takéto rozhodnutie súdneho exekútora sa v exekučnom spise EX 489/2010 nenachádzalo a upustenie od vykonania exekúcie podľa § 46 ods.3 EP je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pričom sem patrí aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Keďže povinný uhradil pohľadávku oprávneného po začatí exekučného konania, súd vychádzajúc z ustanovenia § 47 ods.3 EP mal za to, že súdnemu exekútorovi patrí odmena z vymáhanej istiny v rozsahu 10% , t.j. ako pri upustení od vykonania exekúcie, pretože táto v časti 233,40 eur bola uhradená po doručení poverenia súdnemu exekútorovi. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie vychádzal z ustanovenia § 197ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. a na ich úhradu zaviazal povinného, ktorý svojím konaním zapríčinil začatie exekučného konania. Súdny exekútor predložil vyúčtovanie v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 72,90eur v zmysle vyhlášky 288/1995 Z.z. spočívajúce z odmeny vo výške 33,50 eur a hotových výdavkov vo výške - poštovné 15,80 eur a telekomunikačných poplatkov, cestovné náhrady vo výške 20,28 eur. Prvostupňový súd určil výšku odmeny súdneho exekútora vo výške 33,50 eur v zmysle § 5 ods.2 vyhlášky č.288/1995 Z.z., nakoľko vymáhaná istina bola uhradená až po začatí exekučného konania v sume 333,40 eur. Hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky boli priznané vo výške 13 eur, pričom poštovné nebolo priznané vo výške 2,80 eur za vyhodnotenie exekučného konania pre povinného a oprávneného, pretože takého úkony neboli v exekútorskom spise. Prvostupňový súd nepriznal ani cestovné vo výške 20,28 eure, ktoré si súdny exekútor účtoval v súvislosti s doručovaním zásielok na poštu, pretože mal za to, že takéto hotové výdavky sú zhrnuté v samotnej odmene súdneho exekútora. Priznané boli telekomunikačné poplatky vo výške 3,32 eur. Trovy exekúcie boli priznané súdnemu exekútorovi vo výške 49,82 eur. Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal súdny exekútor. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie zrušiť a uložiť povinnému zaplatiť trovy exekútorovi vo výške 72,90eur. Uviedol, že súd pochybil pri vyčíslení trov exekúcie, ktorými zaviazal povinného nahradiť trovy vo výške 49,82 eur, kde v rozpore s ustanovením § 22 ods.1, 2 vyhlášky č.288/12995 Z.z. nepriznal exekútorovi cestovné náhrady , napriek tomu , že si ich riadne uplatnil a zdokladoval a ďalej nepriznal poštovné vo výške 2,80eur za vyhodnotenia exekučného konania pre povinného a oprávneného. Uviedol, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených a táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady popri odmene. Ďalej uviedol, že nakoľko exekútor vydáva vyhodnotenie exekučného konania vždy po skončení exekúcie a toto doručuje účastníkom konania je toto poštovné vo výške 2.80euro opodstatnené. Preto žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak ako je to vyššie uvedené. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu súdneho exekútora nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a konštatuje jeho správnosť. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie prvostupňový súd správne postupoval v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. ustanovenia § 5 ods.2 ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods.3 Exekučného poriadku patrí mu odmena 50% z odmeny vypočítanej podľa ods.1.V odseku 1 je odmena súdneho exekútora 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Správne preto súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia nepriznal poštovné vo výške 2,80eura („vyhodnotenie exekučného konania poštovné- 1,40 eur adresované povinnému 1x, vyhodnotenie exekučného konania - poštovné 1,40 eur -adresované oprávnenému v počte 1x), pretože takéto úkony sa v exekučnom spise nenachádzajú. Ďalej správne prvostupňový súd nepriznal ani cestovné vo výške 20,28 eur, pretože si ich súdny exekútor účtoval v súvislosti s doručovaním zásielok na poštu a takého výdavky už boli zahrnuté v samotnej odmene exekútora. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa a k dôvodom rozhodnutia nepovažuje za potrebné ďalej nič dodať, pretože sú správne a výstižné. Odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie potvrdil z vyššie citovaných dôvodov. V odvolacom konaní odvolateľ nebol úspešný a oprávnený a povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.