Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/209/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610216963 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610216963.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: 1/ G. nar. XX.XX.XXXX, 2/ L. nar. XX.X.XXXX, 3/ M. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča detí rodičov: L. B.Í. nar. X.X.XXXX bývajúcej v G. č. XX a L. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. č. XX toho času D. č. XX zastúpeného JUDr. Matejom Sýkorom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Františkánskej ulici č. 5 v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 4.5.2012 č.k. 13P 89/2010-65 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie jeho návrhu na zníženie výživného na maloleté deti na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § §205 ods. 2 písm. f/ Zákona o rodine, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil názor, že v priebehu konania boli jednoznačne preukázané skutočnosti odôvodňujúce zníženie výživného na maloleté deti. Uviedol, že jeho jediný mesačný príjem predstavuje invalidný dôchodok 256 €, pričom po vykonaní zrážky z titulu vedenej exekúcie mu ostáva každý mesiac k dispozícii 200 € a jeho mesačné výdavky na stravu, ošatenie, bývanie predstavujú približne 265 €, preto je nepochybné, že jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť doposiaľ určeným výživným. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože je v záujme maloletých detí, aby pri určovaní výšky výživného boli zohľadnené ich odôvodnené potreby. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že aj pri rozhodovaní o znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, pretože tieto zodpovedajú vykonanému dokazovaniu po správnom porovnaní pomerov na strane účastníkov s pomermi, ktoré existovali v čase predchádzajúcej úpravy výživného, v priebehu ktorej nedošlo na strane otca k výrazným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného pre maloleté deti, nakoľko v čase rozvodového konania bol otec nezamestnaný a bez príjmu. Po rozvode manželstva bol otec krátky čas zamestnaný, avšak v dôsledku zdravotných problémov bol dlhodobo práceneschopný, poberal však pravidelný príjem titulom nemocenských dávok a v súčasnosti titulom priznaného invalidného dôchodku. Počet vyživovacích povinností u otca sa nezmenil. U maloletých detí došlo od rozvodu manželstva k zmenám pomerov najmä v tom, že sú staršie, čím prirodzene rastom ich náklady na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb výrazne narastajú. Na strane matky došlo k podstatným zmenám pomerov v tom, že v januári 2012 jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej X. a žije v spoločnej domácnosti so svojim súčasným partnerom. Príjem matky sa od predchádzajúcej úpravy výživného znížil, pretože v súčasnosti poberá materské dávky. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že v predmetnej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na schopnosti a možnosti otca a preto konajúci súd správne konštatoval, že výživné určené dohodou pri rozvode manželstva je primerané, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.