Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611200429 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611200429.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu: C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. N. S. XXX, zast. Q.. B. K., advokátkou so sídlom v R., Š. XX, proti žalovanému: Y. B. B. B., B..T..Y.., D. XX, B. N. M., J.: XXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou Q.. W. S., B..T..Y.., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, J.. K. X, v konaní o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/8/2011-150 zo dňa 17.januára 2012 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Silvie Kollárovej trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zo dňa 11.10.2010 daná žalovaným žalobcovi je neplatná. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne Q.. B. K. trovy konania vo výške 963,90 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede, danej mu žalovaným dňa 11.10.2010 v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktorej sa dopustil tým, že : 1/ dňa 25.8.2010 v priestoroch UniCreditBank, a.s. v Spišskej Novej Vsi oboznamoval pracovníčku banky so svojimi mzdovými a pracovnými záležitosťami a s postupom zamestnávateľa pri riešení mzdových záležitostí týkajúcich sa mesiaca apríl 2010, čím porušil bod 10 písm. f/ pracovnej zmluvy, 2/ dňa 8.9.2010 bol prichytený v objekte, v ktorom vykonáva strážnu službu, ako si na zariadení odberateľa - počítači prehráva film, čím porušil bod 10 písm.d/ pracovnej zmluvy a § 81 písm.b/ Zákonníka práce a 3/ dňa 3.10.2010 v čase, keď mal vykonávať obchôdzkovú činnosť, sa zdržiaval v kaviarni. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že výpoveď spĺňa všetky formálne podmienky, bola daná písomne, bola doručená žalobcovi do vlastných rúk, bola dodržaná dvojmesačná lehota na danie výpovede v zmysle § 63 ods.3 Zákonníka práce a sú v nej presne skutkovo vymedzené aj výpovedné dôvody. Aj keď upozornenia na druhý a tretí skutok, uvedený v písomnej výpovedi, boli doručované žalobcovi až spolu s výpoveďou, a teda žalobca nemal možnosť sa k nim vyjadriť, táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť výpovede. Prvé z upozornení bolo žalobcovi doručené pred daním výpovede, a to v lehote 6 mesiacov pred týmto úkonom. Keďže zamestnanci žalovaného nemali zvoleného zástupcu, výpoveď pre jej neprerokovanie nemôže byť neplatná, keďže ide o objektívne nemožnú podmienku z dôvodu, že u žalovaného zamestnanci svoje práva v uvedenom smere nevyužili. Konštatoval, že aj keď formálne podmienky dania výpovede boli dodržané, zo strany žalovaného nebolo preukázané, že ku skutkom, ktoré sú uvedené ako výpovedné dôvody, skutočne došlo tak, ako je to uvedené v písomnej výpovedi zo dňa 11.10.2010. Povinnosť preukázať porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca pritom zaťažuje zamestnávateľa a v prejednávanej veci žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu ani v jednom z výpovedných dôvodov. Práve z dôvodu nepreukázania porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu tak, ako je uvedené vo výpovedných dôvodoch, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. K jednotlivým skutkom vytýkaným vo výpovedi súd prvého uviedol nasledovné: Prvého porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť tým, že 25.8.2010 oboznamoval pracovníčku banky s jeho mzdovými a pracovnými záležitosťami a s postupom zamestnávateľa pri riešení mzdových záležitostí týkajúcich sa mesiaca apríl 2010. Tým z jeho strany malo dôjsť k porušeniu bodu 10 písm.f/ pracovnej zmluvy, podľa ktorého zamestnanec sa zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o pracovných postupoch zamestnávateľa, ako aj o svojich mzdových záležitostiach. Žalobca nepoprel svoju prítomnosť v uvedený deň v banke s tým, že pracovníčke banky uviedol len to, že nevie, prečo mal v mesiaci apríl 2010 u svojho zamestnávateľa nižší príjem. Túto skutočnosť uviedol banke z dôvodu, že má s ňou uzavretú úverovú zmluvu. Aj keď zo strany žalobcu nebolo preukázané, že počas trvania úverového vzťahu musí mať každý mesiac na účte vložený konkrétny obnos peňazí, ani zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby žalobca pracovníčky banky oboznamoval s konkrétnymi pracovnými postupmi zamestnávateľa alebo s jeho konkrétnymi mzdovými náležitosťami. Aj výsluchom svedkyne bolo preukázané len to, že žalobca uviedol v banke, že mal v danom mesiaci nižšiu mzdu a bude to riešiť súdnou cestou. Žalobca teda neuviedol, v akej výške mal alebo mal mať vyplatenú mzdu za daný mesiac, neuviedol dôvod zníženia mzdy, a teda neuviedol konkrétny pracovný postup zamestnávateľa, ani konkrétne svoje mzdové náležitosti, a preto nemožno konštatovať, že v tomto prípade došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, a tým k porušeniu bodu 10 písm. f/ pracovnej zmluvy. K druhému porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť dňa 8.9.2010, kedy žalobca mal byť pristihnutý, ako počas služby na zariadení odberateľa si prehráva film. Vypočutý svedok, ktorý mal žalobcu pritom pristihnúť, vo svojej výpovedi uviedol, že film mal byť prehrávaný na notebooku. Podľa vypočutých svedkov na notebooku, ktorý sa nachádza v služobnej miestnosti, sa filmy prehrávať nedajú a skutočnosť, že žalobca mal v zamestnaní svoj vlastný alebo iný notebook, v konaní preukázaná nebola. V neprospech žalovaného svedčí aj skutočnosť, že z uvedeného skutku bol najprv obvinený iný jeho zamestnanec a až následne žalobca. Naopak žalobca preukázal, že skutočne dva dni po tejto udalosti bol vypočutý políciou na okolnosti, ku ktorým došlo v stráženom objekte. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobca neporušil bod 10 písm.d/ pracovnej zmluvy, § 81 písm.b/ Zákonníka práce. Pokiaľ aj žalobca nemal oprávnenie prehrávať si záznamy zo služobných počítačov, toto nie je uvedené ako výpovedný dôvod, pričom výpovedné dôvody nemožno dodatočne meniť. K poslednému skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 3.10.2010, súd uviedol, že žalobca nepoprel, že v čase obchôdzkovej činnosti sedel v kaviarni, avšak uviedol, že to bolo v čase obedňajšej prestávky. V kaviarni bol videný o 14.40 hod. a podľa knihy služieb bol v čase od 14.15 do 14.45 hod. na obede. Uvedené nevylučuje to, že o 14.24 hod. čipoval kartu na poschodí objektu. Žalovaným nebolo v konaní preukázané, aby zamestnanci mali presne vymedzený čas na obedňajšiu prestávku, resp. aby žalobca bol okrem sedenia v kaviarni v uvedený deň na obed aj v inom čase. Pokiaľ zamestnanec čas obedňajšej prestávky využije inak, nemožno to bez ďalšieho považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ aj žalobca strávil v kaviarni viac času, ako je čas určený na obedňajšiu prestávku a ako to vyplýva aj z jeho výpovede, opäť to nie je uvedené vo výpovedi, pričom výpovedné dôvody nemožno dodatočne meniť. Keďže ani jeden z vyššie vytýkaných skutkov preukázaný nebol, súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov celého konania, alternatívne zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že výpoveď daná žalobcovi je odôvodnená troma skutkami, ktoré žalovaný preukázal. Ohľadne prvého dôvodu výpovede vypovedala svedkyňa S., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v banke žalobca presne vysvetľoval situáciu, ku ktorej došlo z dôvodu, že v konkrétnom období nemal vyplatenú mzdu za vykonanú prácu, uvádzal konkrétne, že sa jedná o mzdu za mesiac apríl, že ďalšie konkrétne sumy neregistrovala. Podľa jej výpovede žalobca hovoril, že si bude žiadať doplatok mzdy súdnou cestou a uvedené informácie dával trom pracovníčkam v banke. Podľa bodu 10 písm.f/ v pracovnej zmluve sa pritom zaviazal zachovávať mlčanlivosť aj o svojich mzdových náležitostiach. Z výpovede svedkyne vyplýva, že žalobca neuvádzal len to, že mal v danom mesiaci nižšiu mzdu a bude to riešiť súdnou cestou tak, ako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku, ale aj to, aká mzda mu bola vyplatená a aká mu mala byť vyplatená, vysvetľoval situáciu, ku ktorej došlo, že nemal vyplatenú mzdu, komentoval zrážky zo mzdy, dôvod zrážok atď., pričom konkrétne spomínal aj aprílovú mzdu. Ak sa zaviazal zachovávať mlčanlivosť o svojich mzdových záležitostiach, tak pod tento pojem je nutné zahrnúť aj výšku mzdy, dôvody zrážok, dôvody nevyplácania mzdy, lebo od mzdy sa odvíjajú aj pracovné postupy zamestnávateľa. Takto nepochybne žalobca porušil bod 10 písm.f/ pracovnej zmluvy. Ohľadne druhého skutku bolo konanie žalovaného preukázané výpoveďou svedka J.. C., ktorý nepochybne videl žalobcu pozerať film. Tento skutok následne bol aj hlásený a nepochybne ide o porušenie pracovnej disciplíny, pretože v monitorovacej miestnosti mal ako pracovník strážnej služby sledovať monitory, na ktorých je zobrazovaný aktuálny obraz z kamier. Pokiaľ ide o tretí skutok uvedený vo výpovedi, žalobca tvrdil, že mal obedňajšiu prestávku a druhý z kolegov čipoval svoju čipovú kartu, teda vykonával obchôdzku, je zrejmé, že žiaden z pracovníkov nebol v miestnosti určenej pre strážnu službu a nesledoval kamerový systém, čím došlo k porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom. Súd z vykonaných dôkazov teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.septembra 2012 o 8.45 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 10.septembra 2012 v zmysel ust. § 156 ods.1,3 O.s.p. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.). Správne, zákonu zodpovedajúce, presvedčivé a podrobné sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Predmetom konania v prejednávanej veci je neplatnosť výpovede danej žalobcovi žalovaným podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce listom zo dňa 11.10.2010, preto súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na preukázanie, či skutočne došlo k naplneniu uvedeného výpovedného dôvodu, teda k porušeniu pracovnej disciplíny, ktorá bola dôvodom tejto výpovede. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nenaplnení výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce z dôvodu, že porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktoré malo byť dôvodom výpovede, t.j. jednotlivé skutky tak, ako sú vymedzené vo výpovedi, preukázané neboli. Tento záver nepochybne vyplynul zo skutkových zistení, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a ktoré majú podklad vo vykonanom dokazovaní. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil konania, ktoré žalovaný kvalifikoval ako porušenie pracovnej disciplíny z dôvodov, ako sú veľmi podrobne a logicky uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto miestne ich neopakuje. Dôkazné bremeno na preukázanie výpovedného dôvodu, v danom prípade porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, zaťažuje žalovaného ako zamestnávateľa a v tomto smere žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Uplatnenie daného výpovedného dôvodu prichádza do úvahy len v prípade preukázaného konania zamestnanca, ktorým porušil pracovnú disciplínu spôsobom predpokladaným zákonom (či už závažne alebo menej závažne), inak je výpoveď neplatná. Súd v prejednávanej veci dôsledne posudzoval splnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok pre platnosť výpovede danej žalovaným žalobcovi, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo (§ 132 O.s.p.), v tomto hodnotení nebol zistený logický rozpor, svoje úvahy súd podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku a z vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Odvolanie z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. nie je preto opodstatnené. Na zistený skutkový stav súd zároveň aplikoval aj ustanovenia správneho právneho predpisu a tieto aj správne interpretoval, preto mu nemožno vytknúť ani nesprávne právne posúdenie veci a aj z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. nie je odvolanie opodstatnené. Pokiaľ súd žalobe vyhovel z dôvodu nenaplnenia uplatneného výpovedného dôvodu, hoci ostatné formálne náležitosti výpovede splnené boli, je jeho rozhodnutie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o náhrade trov konania účastníkov, preto odvolací súd rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. Tieto pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, t.j. vyjadrenie k odvolaniu vo výške 58,69 € podľa § 11 ods.1 písm.a) vyhl. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu vo výške 7,63 € podľa § 16 ods.3 cit. vyhl., spolu trovy odvolacieho konania žalobcu predstavujú 66,32 €. V zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný povinný tieto trovy zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalobcu Q.. B. K. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobcom uplatnené trovy odvolacieho konania považuje odvolací súd za neúčelné, z ktorého dôvodu ich náhradu nad sumu 66,32 € žalobcovi nepriznal. Vzhľadom na stručný obsah písomného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, v ktorom iba odkazuje na závery rozsudku súdu prvého stupňa, nemožno považovať rokovania právneho zástupcu so žalobcom dňa 22.2.2012 a 18.3.2012 za také úkony, ktoré boli nevyhnutné na účelné bránenia práva žalobcu (napísanie vyjadrenia k odvolaniu) v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. Vo vyjadrení k odvolaniu neargumentuje právny zástupca žalobu žiadnymi inými skutočnosťami, než v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto osobitné rokovania so žalobcom v trvaní 2x 75 minút za účelom vypracovania tohto vyjadrenia nemožno považovať za účelné. Z týchto dôvodov žalobcovi súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkony - rokovanie dňa 22.2.2012, týkajúce sa vysvetlenia obsahu písomného vyhotovenia rozsudku a rokovanie dňa 18.3.2012, týkajúce sa rozboru odvolania žalovaného. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.