Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/227/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611201828 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611201828.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: ESSOX SK, sr.o., so sídlom v Bratislave, Cesta na Senec 2/A, IČO: 35 978 881, zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, IČO: 36 862 169, proti žalovanému: R. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., V. XXX/XX, v konaní o 824,73 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/32/2011-64 zo dňa 1.6.2011 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 824,73 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 745,68 € od 8.12.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku V prevyšujúcej časti, čo do uplatnených úrokov z omeškania nad 8,5 % ročne, súd návrh zamietol. Nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 824,73 € s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 745,68 € od 8.12.2007 do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.6.2007. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,89 €, ktorý sa zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 32,46 €. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal, v dôsledku čoho žalobca účinne odstúpil od zmluvy a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu. Tento predstavuje, vrátane zmluvných pokút, 824,73 € na zaplatenie ktorej sumy súd zaviazal žalovaného. Zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania, avšak iba vo výške 8,5 % ročne, ktorá zodpovedá nariadeniu vlády 87/1995 Zb. a v prevyšujúcej časti (žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania 36,5 % ročne - poznámka odvolacieho súdu), čo do uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že žalobca bol úspešný, čo do uplatnenej istiny a neúspech mal v časti uplatnených úrokoch z omeškania. Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve nemožno v odôvodnených prípadoch pri rozhodovaní o náhrade trov konania považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.4.2004 sp.zn. 1MCdo 1/2004. Kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorého sa žalobca žalobou domáhal, predstavoval ku dňu rozhodnutia súdu 948,50 € (36,5 % ročne zo sumy 745,68 € od 8.12.2007 do 1.6.2011) a tento úrok prevyšuje žalovanú istinu. Žalobcovi bol pritom priznaný len úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Z týchto dôvodov mal súd za to, že žalobca mal úspech len čiastočný, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o jeho trovách nerozhodoval. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 339,37 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v otázke rozsahu úspechu žalobcu, lebo žalobca bol úspešný v celom rozsahu istiny a skutočnosť, že súd sa nestotožnil s jeho nárokom v časti príslušenstva, nemá vplyv na trovy konania. Poukázal pritom aj na zákonnú úpravu vyrubovania výšky súdneho poplatku, podľa ktorej je výška súdneho poplatku závislá len od výšky istiny sporu a nie od výšky príslušenstva, a teda úspech účastníka konania čo do príslušenstva sa nezohľadňuje pri uplatňovaní trov konania. Naviac súdne konanie bolo zavinené výlučne konaním žalovaného, ktorý sa žiadnym spôsobom nesnažil alternatívne riešiť vysporiadanie svojho záväzku a žalobca nemal inú možnosť, ako domáhať sa svojho práva uplatnením žaloby na súde, pričom súdne konanie a s ním vynaložené trovy boli nevyhnutné pre dovolanie sa svojho práva žalobcom. Trval na priznaní plnej náhrady trov konania v zmysle ust. § 142 O.s.p.. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril (odvolanie mu bolo doručené dňa 18.8.2011 - poznámka odvolacieho súdu). Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolacieho prieskumu je iba výrok o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi, pretože v ostatnej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, keďže účastníci konania proti nemu nepodali odvolanie. Rozsudok je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho v tomto výroku odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti dáva odpoveď aj na odvolacie argumenty žalobcu ohľadne otázky posudzovania rozsahu jeho úspechu v konaní v súvislosti s priznaním príslušenstva istiny iba v časti. Súd prvého stupňa správne právne posudzoval vec podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a dospel k správnemu záveru, že výsledok konania nemožno hodnotiť inak, ako iba čiastočný úspech žalobcu v konaní z dôvodov, ako ich súd podrobne uvádza v odôvodnení napadnutého uznesenia. Správny bol postup súdu prvého stupňa ak vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004, ktorý upravuje skutkovo a právne obdobný prípad a závery tohto rozhodnutia sú preto aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Vo vyššie citovanom rozhodnutí sa dovolací súd zaoberal práve otázkou pomeru úspechu žalobcu v konaní v súvislosti s jeho úspechom v konaní ohľadne žalovanej pohľadávky a neúspechom v rozsahu príslušenstva žalovanej pohľadávky. Konštatoval, že základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá právo na náhradu nákladov konania. Žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit sa označuje to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu). Pokiaľ aj žalobný petit nepozostáva z dvoch samostatných nárokov, keďže žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať, právny názor, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný, má ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej istiny nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s následkami uvedenými v ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. V zmysle právnej teórie (Ján Mazák: Základy občianskeho procesného práva, vydavateľstvo Iura Edition, rok 2002, str. 323, 324) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Aj keď žalobca v prejednávanej veci žalobný petit v časti 36,5 % úroku z omeškania formuloval tak, že jeho začiatok určil konkrétnym dátumom a koniec viazal na zaplatenie žalovanej sumy, nie je v rozpore s ust. § 154 ods. 1 O.s.p., aby pre účely rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú výšku príslušenstva, k času svojho rozhodnutia a túto zohľadnil pri posúdení úspechu v konaní. Dôvodnosť tohto jeho postupu vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR. Za situácie, že žalobcovi bola priznaná žalovaná pohľadávka a uplatnené príslušenstvo mu bolo priznané čiastočne, pričom toto príslušenstvo v čase rozhodovania súdu prvého stupňa prevyšovalo žalovanú pohľadávku, postupoval súd prvého stupňa správne, ak pri posudzovaní úspechu vo veci na účely rozhodovania o trovách konania nepriznané príslušenstvo žalovanej pohľadávky nepovažoval za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ale výsledok konania, t.j. priznanie pohľadávky v celom rozsahu a časti príslušenstva považoval iba za čiastočný úspech podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Aj keď správne výrok rozhodnutia mal znieť: „Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“, keďže takto výslovne Občiansky súdny poriadok v ust. § 142 ods. 2 vymedzuje rozhodovanie o trovách konania pre tento prípad, rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi nemá za následok vecnú nesprávnosť rozsudku, pretože obsahovo ide o totožné rozhodnutie, ktorého dôsledkom je, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ teda súd postupoval pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nemožno mu v tomto smere vytýkať nesprávne právne posúdenie veci a keďže nebol naplnený ani ďalší žalobcom namietaný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm.d / O.s.p.), pretože súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, je odvolanie žalobcu z hľadísk ním uplatnených odvolacích dôvodov nedôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania účastníkov v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.