Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/324/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611202114 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611202114.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves na návrh matky V. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. I. O. na G.. X. W. XX zastúpenej JUDr. Matejom Okálym advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. Hviezdoslavovej č. 7 za účasti otca G. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. I. O. na G.. X. W. č. XX zastúpeného JUDr. Romanom Škerlíkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. Letnej č. 49 o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9.8.2011 č.k. 13P 67/2011-57 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. W. z 90 € na 110 € mesačne od 1.8.2011, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Upravil styk otca s maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatku 17,00 hod. do nedele 17,00 hod., každé letné prázdniny od júla 15. dňa 17,00 hod. do 31. dňa 17,00 hod., v auguste od 15. dňa 17,00 hod. do 31. dňa 17,00 hod. s tým, že k prevzatiu a odovzdaniu maloletého v stanovenom čase dôjde v mieste bydliska matky, ktorá je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a otec je povinný dieťa v stanovenom čase vrátiť. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku proti výroku o zvýšení výživného podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd ho zamietol. Citoval ust. § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vytkol, že konajúci súd nesprávne vyčíslil jeho príjem, pretože tento nie je 559,56 € ale 529 €, ako to vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa. Keďže konajúci súd nesprávne zistil príjem otca, nesprávne aj posúdil zmenu jeho majetkových pomerov s predchádzajúcou úpravou výživného, kedy bol jeho príjem zistený v sume 384,75 €. Poukázal na to, že pri určovaní výživného sa súd nevysporiadal so zmenou úpravy a osobnou starostlivosťou o mal. W., keďže nezohľadnil rozšírený styk pri určovaní vyživovacej povinnosti, pretože v čase letných prázdnin počas určeného styku bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať on a taktiež aj plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť v naturálnej forme, tým otcovi vzniknú ďalšie náklady. Namietal aj ďalšie vady napadnutého rozsudku, pretože v konaní nebolo preukázané, že by došlo k zmenám pomerov na strane mal. W., nakoľko sa súd obmedzil len na konštatovanie, že mal. W. je o dva roky starší a samotný názor súdu o zmene pomerov nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, keďže dokazovaním nebola zistená zmena pomerov. Vyslovil názor, že jeho majetkové pomery sa nezmenili tak, aby odôvodňovali zvýšenie výživného na 110 € mesačne, pretože na jeho strane nedošlo k zvýšeniu príjmu a na druhej strane bol rozšírený jeho styk s mal. W. aj počas letných prázdnin. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zvýšení výživného. Poukázala na to, že otec sám dobrovoľne v mesiaci august prispel na výživu maloletého sumou 90 € a neskôr 20 € s poznámkou, že je to doplatok na výživné za mesiac august, čo dokazuje, že zvýšené výživné je schopný platiť. Poukázala na to, že prvostupňový súd rozhodol v súlade so skutkovým a právnym stavom a pred vydaním rozhodnutia zohľadnil majetkové pomery účastníkov, maloletého, jeho potreby a ďalšie výdavky. Súd správne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine a zistil, že návrh čo do výšky 110 € mesačne na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože došlo k zmene pomerov od predchádzajúcej úpravy. Na dôkaz správnosti záverov konajúceho súdu svedčí samotná účastnícka výpoveď otca na pojednávaní 14.6.2011, keď na otázky jej právneho zástupcu uviedol, že zo svojho príjmu je schopný hradiť aj výdavky nie jeho detí žijúcich s ním v spoločnej domácnosti aj s prihliadnutím na to, že v minulosti býval v garsónke. Dodal, že hradí celú úhradu za byt, v ktorom býva v súčasnosti s novou rodinou a keďže výživné je prednostnou pohľadávkou, považuje rozsudok za správny. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o styku odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne zistil rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, ako aj počiatok plnenia zvýšeného výživného, odvolací súd rozsudok v tomto napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a dodáva, že súd prvého stupňa správne porovnal pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu na zvýšenie výživného (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a podľa zákonných kritérií určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom dospel k záveru, že došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom za situácie, že príjem otca sa oproti predchádzajúcej úprave výživného zvýšil z 384,75 € na 559,56 € a k odvolacím námietkam otca dodáva, že jeho príjem bol hodnoverným spôsobom preukázaný odpisom mzdového listu (č.l. 15 spisu), o vierohodnosti ktorého súd nemal dôvod pochybovať a navyše aj v prípade zvýšenia jeho príjmu podľa ním tvrdenej výšky v sume 529 € by boli splnené všetky zákonné podmienky na zvýšenie výživného v sume určenej súdom prvého stupňa. Vykonaným dokazovaním boli zistené aj zvýšené odôvodnené potreby mal. W., ktorý v čase predchádzajúcej úpravy navštevoval materskú školu a v súčasnosti je žiak 3. ročníka základnej školy, preto je tento odvolací dôvod otca irelevantný. V konaní bolo nesporne preukázané, že u maloletého dieťaťa došlo k podstatným a trvalým zmenám v dôsledku povinnej školskej dochádzky s tým, že u detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú špeciálne zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo špeciálnej školskej prípravy, teda ide o skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe a preto nie je potrebné ich dokazovať. Odvolací súd tiež poznamenáva, že výživné 110 € mesačne predstavuje výživné na jeden deň 3,66 €, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb detí vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a zvýšenie odôvodnených potrieb mal. W., ktorý navštevuje 3. ročník základnej školy by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale na druhej strane možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí, preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti matky v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku, je jej podiel na výživnom porovnateľný s podielom otca pri plnení vyživovacej povinnosti a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Odvolací súd dodáva, že osobná starostlivosť otca o maloletého v čase styku s maloletým sa zásadne nezapočítava do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a iba doplnil dôvody na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutom výroku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.