Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/349/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611205445 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611205445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľky I. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N.N. J. I. na Y. X. S. XX/XX zastúpenej JUDr. Jánom Burocim advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Chrapčiakovej ul. č. 7 proti odporcovi M. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v J. na L. U. č. XXX/XX v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9.8.2011 č.k. 9C 59/2011-77 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Odporcu nezaviazal k úhrade súdneho poplatku z návrhu. Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľky. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa alebo aby rozsudok zmenil tak, že návrhu na začatie konania čo i len sčasti vyhovie. Uviedla, že súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav, avšak vyvodil zlý právny názor. Nepopiera, že zákonodarca určil rozdielny rozsah vyživovacích povinností medzi manželmi a rozvedenými manželmi, avšak systematickým a teleologickým výkladom Zákona o rodine možno spraviť záver, že odporcovi povinnosť uhrádzať navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela riadne vznikol. Zákon o rodine upravuje právne vzťahy blízkych príbuzných tak, že upravuje istú solidaritu voči ostatným príbuzným, ktorí sa z objektívnych dôvodov nemôžu sami živiť. Táto norma ďalej stanovuje povinnosť rozvedeného manžela prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu, pokiaľ nie je schopný sám sa živiť. Zákon v § 66 ods. 2 uvádza, že poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Je nutné však zobrať do úvahy, že deti sú povinné zabezpečiť svojim rodičom taktiež len primeranú výživu. Domnieva sa, že účelom Zákona o rodine a vyjadrenia zákonodarcu pojmom primeraná výživa je vyjadrenie solidarity rozvedenému manželovi na úhradu celkom najnevyhnutnejších životných nákladov. Uviedla, že napriek pomoci svojej dcéry nie je schopná pokryť ani tie, ako v konaní vyplynulo, tak je nútená si na nákup liekov a stravy požičiavať peniaze. Odporca ak sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh na určenie príspevku na výživu navrhovateľky zamietol. Vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie o návrhu, tieto v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 Zákona o rodine) je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že celkové majetkové pomery vrátane dosahovaných príjmov rozvedenému manželovi z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku neumožňujú pokryť jeho základné životné potreby. Pri určení príspevku na výživu rozvedeného manžela však nie je právny nárok na zásade rovnakú životnú úroveň ako v prípade výživného medzi manželmi. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel životnej úrovne bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľke klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a napokon ani to, že si nedokáže nájsť vhodné zamestnanie, zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb a zabezpečiť si tak životnú úroveň ako za trvania manželstva. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou vyžadujúcou kvalifikovanú mieru odkázanosti. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na príspevok, ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku. To znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného za predpokladu, že druhý manžel má možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ktoré mu umožňujú prispievať na primeranú výživu bývalého manžela. Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa vyplýva nesporný záver, že navrhovateľka spĺňa hmotnoprávnu podmienku pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, pretože v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu nie je schopná zabezpečovať si adekvátny príjem vlastnou prácou a jej príjem tvorí len invalidný dôchodok. Na druhej strane odporca je poberateľom len starobného dôchodku, má zvýšené výdavky s údržbou domu, ktorý zdedil po rodičoch, nevlastní žiaden iný majetok a má zvýšené náklady spojené so svojím zdravotným stavom. Z uvedeného vyplýva, že odporca nie je schopný prispievať na výživu rozvedenej manželky (navrhovateľky) bez ohrozenia vlastných nevyhnutných životných nákladov, tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a to aj v súvisiacich výrokoch o súdnom poplatku a trovách štátu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.