Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/110/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207950 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611207950.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: E.. J. E., bytom J. XXX, proti žalovanej: W. Š. J., J. XX, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.500 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 8C/86/2011-117 zo dňa 16. 2. 2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.250 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrok o trovách konania odôvodnil vo svojom rozsudku súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa žiadala zaviazať žalovanú k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 2.500 eur. Súd uložil žalovanej zaplatiť navrhovateľke sumu 1.250 eur a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Na základe priznanej sumy sa jedná o úspech len čiastočný, a to v pomere 1. Súd preto o trovách konania rozhodol v zmysle vyššie citovaného zák. ust. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V čas podanom odvolaní žiadala žalobkyňa napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť a priznať trovy konania vo výške 1.758,60 eur, a to za zaplatený súdny poplatok 141 eur, náklady žalobkyne 221,36 eur a právne zastúpenie vo výške 1.396,24 eur, to všetko uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorý je vedený v Tatrabanke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní namietala, že nesprávne súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania, pretože toto rozhodnutie, ktorým bola v časti úspešná vo veci samej, záviselo od znaleckého posudku. Ak by žalobu nepodala, nikdy by sa nedomohla zaplatenia nemajetkovej ujmy. Žalovaná strana bola v predsporovom konaní upozornená na otázku náhrady trov konania. Suma, ktorá bola v konaní žalobkyni priznaná v plnom rozsahu, závisela od úvahy súdu, a teda aplikácia § 142 ods. 3 O.s.p. je v danom prípade úplne správna. Aplikácia postupu podľa § 136 O.s.p. prichádza do úvahy pri nárokoch na náhradu škody, alebo pri nároku na primerané zadosťučinenie podľa § 13 Obč. zák., čo je presne prejednávaný prípad (aj pri ust. § 142 ods. 3 O.s.p.). V zmysle § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo veciach ochrany osobnosti podľa Obč. zák., je tarifnou hodnotou 1.000 eur ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a 2.000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy, uvedené ust. je podľa jej názoru kogentné. Pritom vyrátala odvolateľka, že podľa tarify trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v roku 2011 bola 98,70 eur, vykonal právny zástupca šesť úkonov a ďalej v roku 2012 taktiež za jeden právny úkon v roku 98,92 eur a tam boli vykonané štyri úkony, spolu 592,20 eur + 296,76 eur a za odvolanie ešte 53,28 eur, čo predstavuje spolu 1.396,24 eur. Aj spolu so stratou času právneho zástupcu za cestu z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť, za štyri cesty spolu 300,84 eur (tri hodiny, t.j. šesť zmeškaných polhodín x 12,72 eur). Okrem toho patrí jej aj náhrada za cestovné spolu 153,16 eur. Ušla mzda spolu predstavuje 141,52 eur, celkové cestovné náhrady žalobkyne 79,84 eur (cestovné príkazy za dni 5. 12. 2011 a 26. 1. 2012, ako aj 16. 2. 2012). Súdny poplatok predstavuje 141 eur. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná Základná škola navrhla potvrdiť rozsudok vo výroku o trovách konania a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,70 eur v prospech účtu právneho zástupcu žalovanej. Vo vyjadrení uviedla, že predpoklady úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti boli v tomto konaní naplnené len čiastočne, a preto súd správne nepriznal žalobkyni nemajetkovú ujmu v plnej uplatnenej výške. Išlo neprimeranosť výšky požadovanej nemajetkovej ujmy a nešlo o neúspech žalobkyne v tom, žeby bola neprimeraná výška požadovanej nemajetkovej ujmy a táto bola krátená, ale fakt, že objektívna závažnosť následku zásahu zo strany žalovanej, bola nižšia ako to vnímala žalobkyňa. Žalovaná následne zásah odstránila a ospravedlnila sa. Tento zásah bol zdôvodnený najmä tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že závažnosť následkov zásahu, ako ich žalovaná subjektívne vnímala, nebola preukázaná. Žalobkyňa totiž naďalej vykonáva svoje povolanie a nikto z rodičov detí, ani z pracovného kolektívu žalobkyne nespochybňoval pred jej zamestnávateľom spôsobilosť na výkon povolania žalobkyňou, ona nebola schopná ani približne preukázať koľko ľudí navštívilo webovú stránku žalovanej a oboznámilo sa s obsahom faktúry, z výpovedí svedkov vyplynulo, že o vyšetrení žalobkyne, títo nemajú žiadnu vedomosť. Žalobkyňa by efektívnejšie dosiahla kompenzáciu nemajetkovej ujmy, ktorú pociťuje zverejnením ospravedlnenia zo strany žalovanej. K tomuto kroku však nedošlo, pretože to žalobkyňa nikdy nepožadovala a pristúpila priamo k vyčísleniu nemajetkovej ujmy a jej uplatneniu cestou súdu. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že aj úvaha súdu pri rozhodnutí má svoje limity, do rozhodnutia o trovách konania nemohol premietnuť súd ani výrazný neúspech žalobkyne majúci pôvod v tom, že ona uplatňovala plnenie v neprimeranej a zjavne nadsadenej výške. Pri výške odmeny advokáta, ktorú náhradu môže súd účastníkovi priznať, totiž zákon ukladá súdu povinnosť priznať ju iba vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta podľa § 9 a nasledujúcich vyhl. č. 655/2004 Z. z. Bolo by nespravodlivé, ak by žalobkyni bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z. V danom prípade, by bolo namieste aj aplikácia ust. § 150 0.s.p., lebo sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, išlo o okolnosti, za ktorých k zásadu do práv žalobkyne došlo a treba prihliadnuť na majetkové pomery žalovanej, ktoré neumožňujú hradiť trovy konania súdneho sporu, žalovaná je právnická osoba, ktorá nepodniká a netvorí zisk a disponuje aj finančnými prostriedkami viazanými na iné účely, než trovy súdneho konania. V ďalšom vyjadrení poukazuje na nesprávne vyčíslenie trov konania, a to tak D.. R., ako aj D.. I.. Okrem toho žalobkyňa v rozpore s § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. nesprávne vyčíslila v plnej výške úkon právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 25. 8. 2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Vidí pochybnosti aj vo výške trov cestovných výdavkov, ako aj k účelnému použitiu dopravného prostriedku, lebo zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti nebol účelný, keďže si žalobkyňa mala uplatniť náhradu cestovného autobusom na trase Spišská Nová Ves - Slovinky a späť za 2,30 eur jedna cesta. Krajský súd v Košiciach prejednal vec v rozsahu odvolania (t.j. len vo výroku o náhrade trov konania) podľa § 212 ods. 1, 3 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že výrok o náhrade trov konania je treba potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti, ktorým odôvodnil výrok o trovách konania. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu, v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. So zreteľom na citované zák. ust. a ak podľa žaloby žalobkyňa žiadala z titulu náhrady za vzniknutú nemajetkovú ujmu sumu 100.000,- Sk, súd prvého stupňa skúmajúc závažnosť spomínanej okolnosti, za ktorej došlo k porušeniu jej práv na ochranu osobnosti zistil, že zverejnením článku žalobkyni vznikli značné problémy s vysvetľovaním a popisovaním pravdivosti článku v rodinnom prostredí, aj v širokom okolí, článok mal totiž značnú publicitu a presiahol rámec bydliska žalobkyne, morálna satisfakcia bola nutná a žalobkyňa nie je osobou verejného a spoločenského života zvyknutou na záujem médií o jej osobu, a preto sa oprávnene cítila byť dotknutá. Nemajetková ujma vyjadrená v peniazoch je postačujúca pre zadosťučinenie žalobkyne, bola priznaná v sume 1.250 eur a táto suma bola pre žalobkyňu primeraná a bude mať spôsobilosť vyvážiť a zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu a tým bude realizovaná satisfakčná funkcia uplatneného práva na ochranu osobnosti podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, keď v prevyšujúcej časti žalobný návrh bol zamietnutý. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa čiastočne vyhovel návrhu, avšak nemožno uzavrieť, aby tento čiastočný úspech vo veci a zároveň neúspech žalobkyne vo väčšej časti mohol spôsobiť aplikáciu ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Správne rozhodol súd prvého stupňa, ktorý použil ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Napokon je treba prisvedčiť aj tvrdeniu žalovanej školy pri výklade ust. § 142 ods. 3 O.s.p., lebo nie v každom prípade a úplne bezbreho môže účastníkovi, ktorý mal úspech len čiastočný vo veci, priznať plnú náhradu trov konania, pretože by bolo nespravodlivé, ak by sa nezohľadnil neúspech žalobkyne vo veci samej. Žalobkyňa žiadala priznať nemajetkovú ujmu vo výške 2.500 eur a pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa vychádzal zo závažnosti ujmy vzniknutej žalobkyni, ako aj z okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti, ale na druhej strane bolo treba zohľadniť aj to, že žalovaná sa za pochybenie ospravedlnila a svoje pochybenie napravila tým, že údaje o žalobkyni anonymizovala, údaje o žalobkyni boli zverejnené na webovej stránke žalovaného od 9. 3. do 14. 4. 2011, pričom webová stránka žalovanej existuje už asi 7 rokov a nedá sa jednoznačne zistiť počet ľudí, ktorí túto stránku navštívili a konkrétne s faktúrou sa oboznámili, pretože stránka nie je fixovaná na IP adresu. Počet návštevníkov nemusí teda zodpovedať počtu ľudí, ktorí stránku videli, pretože ten istý návštevník mohol stránku vidieť opakovane, pričom každé nahliadnutie do stránky sa automaticky započítavalo. Odvolací súd dodáva, že ust. § 142 O.s.p. je koncipované tak, že určuje aj poradie pri aplikácii jednotlivých odsekov, zásadne nemohol byť aplikovaný pri náhrade trov konania v riešenej veci ods. 1 ust. § 142, ale správne súd prvého stupňa použil nasledujúci ods. 2 (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Rozhodovanie podľa § 142 je založené na zásade, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, za ďalšie, účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech súd prizná pomernú časť náhrady trov konania proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažne neúspech a za ďalšie, ak by úspech a neúspech obidvoch účastníkov bol rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, okrem toho účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej výške, alebo ak rozhodnutie záviselo na znaleckom posudku alebo na úvahe súdu pri výške plnenia. Tým, že v ust. § 142 v odsekoch 1, 2, 3 zákon stanovil poradie, ktoré má súd použiť pri prípadnom čiastočnom úspechu a neúspechu toho - ktorého účastníka, zároveň vymedzil aj poradie, ktoré je treba použiť a až následne, napr. ust. § 142 ods. 3 O.s.p. možno aplikovať, avšak z dikcie ust. „môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania“ znamená, že súd môže a nemusí priznať túto náhradu. Odvolací súd uzatvára, že k zníženiu plnenia, teda k čiastočnému úspechu vo veci samej došlo z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala všetky tvrdené skutočnosti a neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd vyhovel jej nároku v plnej výške, preto podľa ustálenej súdnej praxe nebola možná aplikácia ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania, ale správne súd prvého stupňa aplikoval § 142 ods. 2, teda podľa poradia stanoveného v zákone, lebo žalobkyňa jednoznačne mala vo veci úspech len čiastočný a zároveň treba konštatovať, že išlo o neúspech vo väčšej časti. Bolo to konanie o náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré predstavuje vždy pri uplatnení nárokov citlivé dokazovanie a zároveň ťažké osobné a citlivé okolnosti toho - ktorého prípadu, ktoré spôsobujú, že v riešenej veci mohlo byť použité aj ust. § 150 O.s.p. pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Odvolací súd sa nevyjadroval k výške náhrady trov konania vzhľadom na neúspech žalobkyne v odvolacom konaní pri náhrade trov konania a úspech žalovanej, čo sa týka výroku o trovách konania, ale podľa § 224 ods. 1 a § 142 a § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aj keď si uplatnil zástupca žalovanej Základnej školy trovy odvolacieho konania, tieto mu neboli priznané z dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhľadom na citlivé konanie o náhradu nemajetkovej ujmy a čiastočne preukázaný nárok žalobkyne, pričom na druhej strane je treba zvýrazniť aj to, že pri citlivosti tejto kauzy v žiadnom prípade nebude spôsobená majetková ujma právnemu zástupcovi žalovanej so zreteľom na to, že ide o školské zariadenie a aj bez vyjadrenia žalovanej v odvolacom konaní, by odvolací súd dospel k takému istému záveru ako rozhodol o trovách prvostupňového konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa pri aplikácii ust. § 150 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. museli byť použité aj so zreteľom na zásah žalovanej do citlivej oblasti občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena, ako aj súkromia žalobkyne. Senát rozhodol pri pomere hlasov: 3 :0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.