Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611209510 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611209510.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa J.. V. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. na ul. A. č. XX prechodne na ul. C.. M. č. XX v D. B. proti odporkyni J.. V. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. na ul. A. č. XX zastúpenej JUDr. Oľgou Šompľákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom na Námestí slobody č. 19 o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 8.11.2011 č.k. 10C 51/2011-28 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a manželstvo rozviedol. Nestotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, pretože vzťahy medzi ním a odporkyňou podľa jeho názoru sú preukázateľne a vážne narušené a teda sú splnené predpoklady pre rozvod manželstva. Manželstvo neplní dlhodobo svoj účel a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Potvrdil, že trávili Vianoce a Nový rok 2010 spoločne, avšak táto skutočnosť nepreukazuje funkčnosť a harmonickosť manželského spolužitia, nakoľko už v tom čase boli vzťahy medzi manželmi vážne narušené. V tom čase mal nový vzťah a jediným dôvodom, prečo strávil sviatky s odporkyňou boli ich spoločné deti a snaha, aby boli čo najmenej dotknuté manželskými nezhodami a uznáva, že samotná skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti je dôkazom o tom, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu. Uviedol, že viac ako štyri roky pracuje v Bratislave a návštevy spoločného bydliska sa postupne začali stávať skôr sporadické, čo bolo spôsobené aj skutočnosťou, že v Bratislave si vybudoval nový vzťah, ktorý trvá približne rok a z ktorého sa mu narodilo dieťa. Má záujem vytvoriť s novou partnerkou harmonické prostredie pre riadnu výchovu maloletého dieťaťa. Vyslovil názor, že už ten fakt, že on trvá na návrhu na rozvod a nemá záujem zotrvať v manželskom zväzku s odporkyňou, pričom ona s rozvodom nesúhlasí a je ochotná mu neveru odpustiť, nepredstavuje dôvod, pre ktorý by mohlo byť manželstvo považované za fungujúce a že by bolo schopné plniť svoj účel. Poukázal na povinnosť súdu pred rozhodnutím o rozvode skúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených v ust. § 23 Zákona o rodine. Citoval ust. § 18 Zákona o rodine a aj Zbierku súdnych rozhodnutí a stanovísk R IV/1966 a zhodne s návrhom poukazoval na to, že manželstvo neplní svoj účel a jeho obnovenie je vzhľadom na jeho súčasný stav absolútne nemožné. Poukázal na stupeň rozporov a nesúlad medzi nimi v dôsledku častých hádok a odcudzeniu a trvalému rozvratu vzťahov, ktoré už nie je možné napraviť, čím nie je naplnená sociálna, ekonomická či biologická funkcia manželstva ako trvalého zväzku muža a ženy. Vzhľadom na dlhoročnú odluku a založenie novej rodiny s inou partnerkou neexistuje predpoklad obnovenia manželského spolužitia a preto navrhol vyhovieť jeho návrhu a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poprela, že by viac ako štyri roky nežili v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľ žije a pracuje v Bratislave a v tejto súvislosti poukázala už na svoje písomné vyjadrenie z 25.7.2011, v ktorom poukázala na to, že skutočnosť, že navrhovateľ pracoval mimo ich trvalého bydliska nie je definovateľné termínom opustenia spoločnej domácnosti, pretože pravidelne prichádzal domov a následne sa vracal do sídla svojho pôsobenia. V Bratislave je od 11.7.2008 a skutočnosť, že odišiel pracovať do Bratislavy bola jej ústretovosť v tom, že akceptovala skutočnosť, že si nevedel nájsť prácu v mieste trvalého bydliska. Poprela pravdivosť tvrdenia navrhovateľa ohľadne údajných sporadických návštev, pretože tieto boli pravidelné a po januári 2011 jedenkrát mesačne a nepravidelné boli až po máji 2011 čomu svedčí aj to, že o svojom vzťahu jej navrhovateľ povedal 23.5.2011. V dôsledku tejto skutočnosti nepovažuje ako vážne narušenie 27-ročného manželstva v súlade so stanoviskom navrhovateľa, pretože k takému záveru dospel po niekoľkých mesiacoch nového vzťahu, ktoré hodnotí ako harmonické rodinné prostredie. Poukázala na to, že priateľka navrhovateľa, s ktorou má dieťa udržiavala počas známosti s ním aj kontakt s otcom jej prvého dieťaťa a doposiaľ fungujúci styk s otcom jej prvého dieťaťa bol dovtedy bezproblémový. Návrh na úpravu styku bol podaný až 3.3.211, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté 15.10.2011 sp.zn. 5P 213/2011 Okresným súdom vo Zvolene. Poukázala na to, že navrhovateľ v mieste svojho súčasného bydliska sa prezentuje, že už viac ako osem rokov je rozvedený muž a jeho priateľka je 40-ročná žena, ktorá okrem dieťaťa s navrhovateľom má staršieho syna s iným mužom a položila otázku, ako sa dá vymeniť jedna rodina za druhú. Konanie navrhovateľa vníma ako konanie skratové a neuvážené a preto z dôvodu udržania ich 27-ročného harmonického manželstva je ochotná navrhovateľovi odpustiť v záujme záchrany manželstva. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátene toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že nebola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že manželstvo účastníkov konania nie je dlhodobo trvalo a vážne narušené, pretože nebolo preukázané, že by do 23.5.2011 nebolo funkčné, pretože navrhovateľ chodil pravidelne domov, zúčastňoval sa rodinných akcií a dokonca strávil spoločne s rodinou Vianoce a Nový rok 2010. Skutočnosť, že navrhovateľka sa o jeho nevere dozvedela až z podaného návrhu na rozvod manželstva vzhľadom na to, že ide o veľmi krátku dobu na posúdenie, či vzťah je trvalo a vážne narušený v dôsledku jednoznačného stanoviska odporkyne, že je ochotná navrhovateľovi neveru odpustiť najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o 27-ročné manželstvo, preto prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by mal súd povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny, kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Akékoľvek uľahčovanie alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť iba vtedy, ak tento postup má svoje opodstatnenie. Odvolací súd konštatuje, že konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré prevažne tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že vzhľadom na nepreukázaný dlhodobý rozvrat, ktorý nemožno považovať za trvalé rozvrátenie, čoho dôkazom je aj výpoveď navrhovateľa, ktorý sám vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že manželke oznámil ukončenie manželstva 23.5.2011 a v odvolaní sám uvádza, že jeho nový vzťah trvá približne rok, čo nemožno kvalifikovať ako dlhodobý rozvrat vzťahov medzi manželmi. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 144 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.