Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210030 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611210030.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému: E. Č., H.. XX.X.XXXX, C. O. XXXX/XX, K. H. N., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, pod sp. zn. EX 822/11, o vymoženie 7819,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.10.2011, č. k. 2Er/435/2011-12, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že dňa 6.7.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 7819,91 eur s prísl. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom podal návrh na vymoženie istiny 7819,91 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 7919,91 eur od 31.12.2009 do 2.9.2010, zo sumy 7859,91eur od 3.9.2010 do 20.10.2010, zo sumy 7879,91 eur od 21.10.2010 do 29.11.2010, zo sumy 7859,91 eur od 30.11.2010 do 26.12.2010, zo sumy 7849,91 eur od 27.12.2010 do 17.1.2011, zo sumy 7839,91 eur od 18.1.2011 do 27.2.2011 zo sumy 7829,91 eur od 28.2.2011 do 22.3.2011, zo sumy 7819,91 eur od 23.3.2011 do zaplatenia, trovy konania 49,79 eur, súdny poplatok 16,50 eur. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu č. RK-445/2010-EK zo dňa 24.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2010 a vykonateľnosť dňa 13.10.2010.Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2007, pričom právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci úverovej zmluvy v ustanovení článku 18 Zmluvy. Na základe tejto zmluvy súd zistil, že povinnému bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eur (100 000,-Sk), pričom povinný sa zaviazal splatiť úver za obdobie 18 mesiacov v mesačných splátkach po 292,73 eur (8819,-Sk) , teda povinný sa zaviazal celkovo vrátiť poskytnutý úver vo výške 5269,26 eur (158 742,-Sk). Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu je 1545, 64 eur(46564,-Sk) a zmluva obsahuje údaj o RPMN vo výške 84,75 %. Súd po preskúmaní podmienok na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 41 ods. 1 a 2 a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 19.12.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní (§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Ak tento zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Pre takéto posúdenie však musí mať súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami a listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu, budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenú v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvných dojednaní spoločnosti PROFI REAL Slovakia, s.r.o. zistil, že v bode 18 Zmluvných dojednaní Riešenie sporov - rozhodcovská doložka je ustanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Ďalej platí, že pokiaľ sa žalobca rozhodne pre alternatívu rozhodcovského konania, akékoľvek spory súvisiace so Zmluvou o úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté pred jedným z rozhodcov uvedených v zmluve. Ďalej súd citoval ustanovenia § 52 ods.1,2 a 3, § 53 ods. 1, 4 písm. r) a ods. 5 a § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník). Z rozhodcovského rozsudku je zrejme, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba, a z predložených listín súdu nie je zrejmé, aby bol úver poskytnutý na účely povolania, zamestnania alebo podnikania respektíve, aby povinný konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že sa v danej veci jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj zo skutočnosti, že tieto zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť úverových podmienok súd uviedol, že povinný ju nemohol ovplyvniť, nakoľko tvorí súčasť formulárovej zmluvy. Osobitné si ich nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Naviac doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je plnením v rozpore s dobrými mravmi. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V konkrétnej veci rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a naviac sa prieči dobrým mravom. Ďalej súd poukazuje na súčasné znenie ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom vo výpočte účinnom od 1.3.2010 je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka a to požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Preto súd podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 302,58 eur. Oprávnený v podanom odvolaní namietal postup súdu, ktorý sa zaoberal zmluvou o úvere a posudzoval jej podmienky za účelom posúdenia súladu plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý týmto prekročil rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Takýto postup považuje za rozporný so zákonom, resp. za jeho obchádzanie, nakoľko exekučný súd nie je oprávnený o tejto otázke konať a rozhodovať (jedinou procesne relevantnou možnosťou preskúmania rozhodcovského rozsudku je jeho preskúmanie rozhodcom alebo všeobecným súdom na základe návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporové konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť, vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Poukázal na znenie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného mal zato, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva. Ochrana spotrebiteľa, na ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúsil zaviesť napadnutým uznesením nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku (v zmysle zásady právo nemožno dosahovať neprávom). Ďalej poukázal na body č. 37, 40 a 47 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti L. Q. Nogueira a uviedol, že z týchto bodov vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom, akou je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorú je možné o. i. uplatniť z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej doložky, a pri ktorej sú zákonom stanovené lehoty na jej podanie. Dôsledkom postupu súdu je, že opomenutie alebo zmeškanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku povinným nahradí exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani ustanovenia Exekučného poriadku ho k tomu neoprávňujú. Takýto postup považuje za postup bez zákonnej opory a v rozpore s právom EÚ. Exekučný súd v tomto konaní nevystupuje v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní ani v pozícií súdu konajúceho o zrušení rozsudku, ale má konať v rámci právomoci, ktoré mu § 44 Exekučného poriadku určuje. Konaním nad uvedený rámec súd porušil ústavné pravidlá zakotvené v čl. 2 ods.2 Ústavy SR. Je právne neakceptovateľné, kedy súd nielenže bez zákonnej opory, ale v rozpore s ňou zavádza procesný stav, akoby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná. Ďalej uviedol, že za neopodstatnené považuje aj závery súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Z dohodnutej rozhodcovskej doložky, a to z bodov 18. 1 a 18.2 vyplýva, že osoba podávajúca žalobu / žalobca/, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť riešenia sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, ale je len alternatívou, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ ani dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. V ďalšom poukázal na § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu. Ohľadne určenia rozhodcov uviedol, že podľa zmluvnej dohody je výber rozhodcu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorej voľba je v súlade so zákonom. Tvrdenie súdu o neúčasti spotrebiteľa na výbere rozhodcov sa nezakladá na žiadnych dôvodoch relevantných pre toto konanie. Z výkladu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodcovská doložka môže byť súčasťou aj tzv. adhéznej zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá strana ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu uzavrieť sám a to samo o sebe neznamená, že sa týmto konaním vzdáva nejakého práva a zhoršuje si svoje postavenie. Za podstatnú a oprávnenú považoval aj skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený namieta postup súdu v ním uvedenej výhrade o nedostatočnej bdelosti spotrebiteľa, keďže súd uvádza len domnienku a neurčitý predpoklad bez toho, aby konkretizoval konkrétny skutkový základ, z ktorého také tvrdenie odvodzuje. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu oprávnený považuje všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky v uvedenej zmluve za dohodnuté v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a Občianskym zákonníkom. K svojej argumentácii odkazuje aj na rozsudok a postup Okresného súdu Žilina č. k. 14C/166/2008-82, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníkov konania a neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom konajúci súd v tomto prípade nedospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie n i e j e dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza (§ 219 ods. 2 O.s.p): Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2007, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozhodnutí vo veci C-40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že "Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný." Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. K oprávneným namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR odvolací súd uvádza, že viaceré okresné a krajské súdy Slovenskej republiky pristúpili v obdobných prípadoch, podobne ako súd prvého stupňa, k prelomeniu materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a k preskúmavaniu platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Ústavný súd SR posúdil súlad takéhoto postupu s Ústavou Slovenskej republiky a nezistil porušenie zákona či ústavy všeobecnými súdmi, čo uviedol v uznesení zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19 "Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska, tak ako to tvrdí sťažovateľka. ... Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné na posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné." Na základe uvedeného považuje odvolací súd oprávneným namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v článku 18 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej "Zmluvy o RÚ") spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. Podľa bodu 18.1 týchto dojednaní akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. Ďalej v bode 18.2.1 je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov tam uvedených. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 a v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. K námietke oprávneného týkajúcej sa rozsudku resp. postupu Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn 14C/166/2008 odvolací súd uvádza, že v danej veci bola prejednávaná konkrétna rozhodcovská doložka, ktorá nie je predmetom súdneho prieskumu v rámci tohto konania. Zároveň v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom, a teda rozhodnutie Okresného súdu Žilina nie je pre tunajší súd právne záväzné. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v Úverovej zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané. Toto rozhodnutie senát prijal jednohlasne (§3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.