Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoE/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611212809 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611212809.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, proti povinnému: N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v Ž.Q. XXX, okres W., o vymoženie 2 411,26 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom pod. sp. zn. Ex 2733/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30. novembra 2011 č. k. 15Er/562/2011-28, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“, „exekučný súd“ alebo aj len „súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo 17. mája 2011, sp zn. ISA0410024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 24.6.2011 a vykonateľným sa stal 28.6.2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“). Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 2 411,26 € s úrokmi, dlžnými úrokmi a úrokmi z omeškania vo výške presne špecifikovanej v enunciáte exekučného titulu, dlžné poplatky v sume 38,17 € a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 133,70 €. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o úvere č. 8364655606 z 11.9.2006 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., ďalej aj len „banka“) povinnému poskytol úver v sume 100 000,- Sk, povinný ako dlžník sa zaviazal tento úver splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 2 611,- Sk; celková výška nákladov za poskytnutý úver bola 56 584,06 Sk, RPMN bola 20,73 %. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 41 ods. 1,2 a 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj len „EP“), § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo aj len „ZoRK“), § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 ods. 1, 2, 3, 53 ods. 1, 3, 4 a 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Daný právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného - bankou ako veriteľom a povinným ako dlžníkom posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve a zákona o spotrebiteľskom úvere, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovskú doložku upravenú v rámci prechodných a záverečných ustanovení obchodných podmienok pre úver (ďalej aj len „OP pre úver“), v ich článku 9, bod 9.2. exekučný súd považoval za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle § 53 ods. 4 Obč. z. preto ju považoval za neplatnú. Vychádzal pri tom zo zistenia, že vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými úverovými podmienkami spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky, text OP pre úver (a v rámci neho aj rozhodcovskú doložku) vzhľadom na veľkosť a hustotu písma hodnotil ako nečitateľný a neprehľadný, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke, ktorá ho núti v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a odoberá mu teda možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Exekučný súd mal tiež za to, že posudzovaná doložka je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Obč. z., pretože právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy), ako aj v rozpore s právom na spravodlivý proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Po takomto posúdení exekučný súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol, vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený uznesenie napadol včas podaným odvolaním. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel, alebo aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Exekučnému súdu oprávnený vytýka, že nemal zákonné oprávnenie hmotnoprávne posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, teda posudzovať právny titul (úverovú zmluvu), na základe ktorého exekučným titulom bol priznaný nárok a pokiaľ tak postupoval, konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. Taký výklad § 44 ods. 2 EP, aký použil exekučný súd, oprávnený považuje za nezákonný a protiústavný, pretože má za to, že exekučný súd preskúmavaním exekučného titulu prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci daný a vymedzený exekučným poriadkom vzhľadom na to, že je oprávnený len na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Vytýkal mu tiež, že svojím postupom neopodstatnene nahrádzal aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý ani jediným úkonom nevyužil svoje procesné práva, pričom ani pozícia spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne ako svojprávna dospelá osoba spôsobilá na právne úkony. Poukazuje na bod 47 odôvodnenia rozhodnutia vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL, v zmysle ktorého nie je možné, aby vnútroštátny (národný) súd naprával opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a nie je taktiež možné, aby úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Odhliadnuc od vyššie uvedeného závery exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky považuje za právne neopodstatnené. Obchodné podmienky považuje za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a preto má za to, že rozhodcovská doložka je uvedená priamo v zmluve o úvere. Rozhodcovská doložka podľa neho nespôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, jej znenie reálne poskytuje rovnaké práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Vzhľadom na to, že exekučný súd konkrétne neuviedol, v čom spočíva narušenie smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a taktiež z dôvodu, že svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi odôvodňuje len veľmi všeobecnými tvrdeniami bez uvedenia skutočností, z ktorých by mohol vyplývať záver o rozpore s dobrými mravmi, napádané uznesenie považuje aj za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Namieta proti záveru exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky a považuje ho za neprimeraný zásah. S poukazom na formuláciu použitú v § 53 ods. 4 písm. r) Obč. z. zastáva totiž názor, že toto zákonné ustanovenie určite nezakladá neplatnosť rozhodcovskej doložky v celom rozsahu. Rozhodcovská doložka podľa neho ostáva platnou v tom rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od dodávateľa. Namieta, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku aj s poukazom na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré bankám zakotvovalo povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Napokon argumentuje tým, že v dôsledku postupu exekučného súdu napriek tomu, že oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil, že novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas na to oprávnená osoba (§ 201 a 204 OSP) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Oprávneného preto postupujúc v zmysle § 213 ods. 2 OSP vyzval, aby sa vyjadril k možnému použitiu § 3 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že odvolací súd bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a bude teda posudzovať či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti posúdi, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Oprávnený vo vyjadrení k výzve uviedol, že na základe predmetnej úverovej zmluvy č. 8364655606 bola platne dohodnutá rozhodcovská doložka, a to v jej bodoch 1 a 6 čl. 3 označeného ako záverečné ustanovenia. V zmysle nich povinný svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený s predmetnou úverovou zmluvou, so všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami a súhlasí s nimi. Povinný písomne neoznámil banke, že nesúhlasí s rozhodcovskou doložkou, a preto má oprávnený za to, že ustanovenia § 3 a § 4 ZoRK boli pri uzavretí úverovej zmluvy použité a rozhodcovská doložka bola platne dohodnutá v zmysle vyššie uvedených zákonov, obchodných podmienok, ako aj všeobecných obchodných podmienok. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Súd prvého stupňa daný skutkový stav posudzoval podľa inej hmotnoprávnej normy ako odvolací súd, ale táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd napráva odôvodnením tohto potvrdzujúceho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že bol zachovaný postup podľa § 213 ods. 2 OSP, nedochádza tým k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a odvolací súd môže potvrdiť vecne správne rozhodnutie bez nutnosti zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože jeho rozhodnutie pre účastníkov nie je prekvapivým. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku [v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených]. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí ma písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK). Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu, teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie by bol) nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V prejednávanej veci exekučný súd opomenul zaoberať sa riešením tejto otázky, preto sa jej riešením zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 OSP. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo 17. mája 2011 sp. zn. ISA0410024, v ktorom rozhodca uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy došlo v bode 9.2 obchodných podmienok. Obsahom spisu sú obchodné podmienky oprávneného pre úver [verzia 1/2006] vo fotokópii, obsiahnuté na jednej strane listu papiera, nie sú podpísané oprávneným ani povinným. V zmysle bodu 1 článku 3 posudzovanej úverovej zmluvy povinný ako klient banky svojím podpisom potvrdil, že okrem iného sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre úver, súhlasí s ich obsahom a prijal návrhy v nich predložené. Zmluva má celkovo 3 články, pričom rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá ani v jednom z nich, k jej podpisu zo strany povinného došlo v Gelnici, 8.9.2006 a zo strany banky k tomu došlo 11.9.2006. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu oprávneného a povinného na týchto OP pre úver nie je možné dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu uzavreli v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK) a ako to vykladá oprávnený. Úverová zmluva je obsiahnutá na jedinej strane a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinného a banky, na spodku strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Obchodné podmienky pre úver, na rozdiel od úverovej zmluvy, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán, preto platí, že rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Podľa § 273 Obchodného zákonníka možno výslovne určiť časť obsahu zmluvy aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (VOP) vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Obchodný zákonník teda umožňuje, aby VOP boli súčasťou zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka je rovnako daná takáto možnosť, aby VOP boli súčasťou zmluvy, ale len pri poistných zmluvách (§ 788 ods. 3 Obč. z.), pretože pre iné prípady Občiansky zákonník nemá takéto ustanovenie všeobecného charakteru. To znamená, že na rozdiel od zmlúv posudzovaných podľa ustanovení Obchodného zákonníka, (okrem poistnej zmluvy) v prípade zmlúv posudzovaných podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pre platnosť ktorých sa vyžaduje písomná forma, VOP (ktoré v posudzovanom prípade nazývame OP pre úver) sa stanú súčasťou zmluvy, len ak ich účastníci podpíšu, resp. ak by sa ustanovenia VOP priamo prevzali do zmluvy. Nepostačuje ale klauzula, ktorá odkazuje na úpravu VOP (OP pre úver) bez toho, aby tieto boli podpísané. Preto potom ak v posudzovanej veci rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskom úvere je obsiahnutá v OP pre úver, ktoré účastníkmi zmluvy nie sú podpísané, pričom pre platné dojednanie rozhodcovskej doložky zákon vyžaduje písomnú formu, takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neplatné. Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo uvedené OP pre úver [verzia 1/2006] nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený nepredložil. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/ 146/2011 z 13.10.2011). Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami odvolateľa, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné. Odvolanie oprávneného je preto nedôvodné. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože úspešnému povinnému trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP). V zmysle tej istej zákonnej úpravy neúspešnému oprávnenému nie je možné priznať náhradu týchto trov. Toto uznesenie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.