Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200294 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612200294.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C, proti povinnému: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Y., o vymoženie 1.592,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.1.2012, č. k. 15Er/14/2012-13, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie istiny 1.592,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.592,26 eur od 2.7.2010 do zaplatenia, 23% ročným úrokom zo sumy 1.592,26 eur od 2.7.2010 do zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru 132,73 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 1.7.2010 vo výške 563,93 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie 91,56 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie. Spolu so žiadosťou bol súdu doručený aj exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IIB111086 zo dňa 17.05.2011 (správne má byť 23.09.2011), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2011(správne má byť 11.10.2011) a vykonateľnosť dňa 23.9.2011 (správne má byť 15.10.2011), ktorý bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou a povinným dňa 19.9.2007 v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej len "OP") a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len "VOP"). Oprávnený spolu s návrhom predložil aj Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú účastníci podpísali dňa 19.9.2007. z tejto zmluvy bolo súdom zistené, že povinnému bol oprávneným poskytnutý úver vo výške 50.000,-Sk. Povinný sa zmluvne zaviazal splatiť úver za obdobie 60 mesiacov v mesačných splátkach po 1.410,-Sk. povinný sa teda zaviazal vrátiť poskytnutý úver vo výške 84.600,-Sk. zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 26,2%. Súčasťou zmluvy sú aj OP a VOP. V obchodných podmienkach pre úver v bode 11 Prechodné a záverečné ustanovenia je uvedená rozhodcovská doložka, kde v bode 11.2 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Súd ďalej poukázal na ustanovenia § 41 ods.1, 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a/ a b/ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a v zmysle citovaných ustanovení posúdil zmluvu o úvere č. 1062407507 zo dňa 19.9.2007 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ďalej citoval ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak tento zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Pre takéto posúdenie však musí mať k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami a listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu, budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Súd preskúmal úverové podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX a zistil, že tieto obsahujú podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto je rozhodcovská doložka, tak ako je formulovaná v článku 11 bode 11.2 obchodných podmienok. Súd považoval za zrejmé, že úverové podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Text úverových zmluvných podmienok vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný, pričom rozhodcovská doložka zakotvená v článku 11 v bode 2 hlavy Prechodných a záverečných ustanovení úverových podmienok, sa nijako neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V rámci rozhodcovskej doložky sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom doložky vopred vzdáva svojich práv. Takto formulovaná doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd ďalej poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS ako interpretačného pravidla a uviedol, že za nekalú podmienku, možno považovať aj takú podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou a teda preniesť spor zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcom, s ktorými podnikatelia dlhodobo spolupracujú, poskytujú im zdroj príjmov, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky a podobne. Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavného zákona č. 460/1992 Zb.) ako aj v rozpore s právom na spravodlivý proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je slovenská republika viazaná. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, a ako taký nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného okresný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nebol oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, pričom ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Vyčítal exekučnému súdu, že svojím postupom neopodstatnene nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Záver, že by ust. § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK oprávňoval exekučný súd na hmotnoprávne posúdenie otázok, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok, vrátane platnosti rozhodcovskej doložky, považuje oprávnený za absurdný. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pritom nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Oprávnený ďalej namietal, že posúdenie rozhodcovskej doložky uvedenej v Zmluve o úvere ako neprijateľnej podmienky je rozhodnutím, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi odníma možnosť konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Namietal tiež posúdenie veci podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 19.09.2007 a predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2008, takže ho nie je možné aplikovať na vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy. Poukázal aj na nesprávnu interpretáciu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v rozhodnutí ASTURCOM bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom, a preto aplikácia záverov Súdneho dvora obsiahnutých v rozhodnutí ASTURCOM je nesprávna. Oprávnený uviedol, že rozhodcovský súd vyzval písomne povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu dňa 17.01.2011, avšak v súdom stanovenej lehote svoju žalobnú odpoveď neoznámil, pričom oprávnený a ani jeho právny predchodca nemali žiaden vplyv na procesnú pasivitu povinného. Z uvedeného teda vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez účasti spotrebiteľa. Oprávnený ďalej prvostupňovému súdu vytýkal, že svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi odôvodnil len veľmi všeobecnými tvrdeniami bez bližšieho hodnotenia právneho a skutkového stavu, a preto je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Poukázal tiež na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorého v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Súd prvého stupňa súčasne nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že v danom prípade bolo možné vydať platobný rozkaz, preto nie je relevantný názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu od bydliska povinného. Konanie pred rozhodcovským súdom je písomným konaním, preto nie je potrebné dostaviť sa do miesta sídla oprávneného. V zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu bol povinný oprávnený podať návrh na určenie iného vhodného miesta na území Slovenskej republiky. Povinný však takýto návrh nepodal. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským orgánom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv veriteľa aj spotrebiteľa. Oprávnený poukázal aj na nelogickosť v tvrdeniach súdu prvého stupňa a zdôraznil, že Zmluva o úvere bola uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s. (nie oprávneným) a povinným a povinnému bol úver poskytnutý zo strany banky (nie oprávneného). Zároveň k odvolaniu priložil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/304/2010. V závere oprávnený namietal, že exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ten nevyužil svoje procesné práva, keď nepodal žalobnú odpoveď ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku, preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Ani pozícia spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Zamietnutím udelenia poverenia je výrazne poškodený oprávnený, pretože na majetok povinného nie je možné viesť výkon rozhodnutia, a to napriek tomu, že veriteľ povinnému peňažné prostriedky poskytol a povinný svoje povinnosti nesplnil. Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p.") vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p.. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že v posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 23.09.2011, sp. zn. IIB1110086, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, a to rozhodcami JUDr. C. J., JUDr. I. Y. a Mgr. J. B. s právoplatnosťou dňa 11.10.2011 a vykonateľnosťou dňa 15.10.2011. Uvedeným rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1592,26 Eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 1592,26 Eur od 2.7.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1592,26 Eur od 2.7.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 132,73 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady povinného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.07.2010 vo výške 563,93 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 91,56 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní z Poštovej banky, a.s. ako postupcu na spoločnosť BOSSUNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníka, ktorá následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 postúpila pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (oprávneného). Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 19.09.2007 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1659,69 eur (50.000,-Sk), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 60 mesačných splátkach po 46,80 Eur (1.410,-Sk). V článku 11, v bode 11.2 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient (povinný) prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Zmluvné strany súhlasili, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné a konečné, pričom miestom rozhodcovského konania je Bratislava. V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. V čase podpisu zmluvy o úvere, t.j. dňa 19.9.2007, povinný uviedol údaj o zamestnávateľovi: COOP Jednota, SD, Liptovský Mikuláš. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že povinný nenamietal a nevyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou zakotvenou v zmluve. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. Odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa skutočnosti, že zmluvu o úvere neuzavrel s povinným oprávnený a rozhodcovskú doložku v zmluve vopred neformuloval, ale učinil tak právny predchodca oprávneného, považuje odvolací súd za irelevantnú. Súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú veriteľ, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej činnosti a spotrebiteľ, ktorému bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania a podnikania. Súd taktiež poukázal na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Nedôvodná je preto taktiež námietka oprávneného, že súd zavádzajúco uviedol ako predmet obchodnej činnosti oprávneného poskytovanie úverov. V odôvodnení rozhodnutia súdu totiž nie je ani zmienka o predmete obchodnej činnosti oprávneného ani o skutočnosti, že zmluvu s povinným uzavrel oprávnený. Ani tvrdenie súdu o predformulovaní neprijateľných podmienok v zmluve o úvere oprávneným nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu bola aj táto odvolacia námietka neopodstatnená. Súd správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom ústavný súd konštatoval, že: "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi." Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti taktiež nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené. Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o bankách") a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolností nešlo o návrh pre povinného tak, ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93 ods. 1 zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy. Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku). Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t. j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Odvolací súd ďalej uvádza, že okresné a krajské súdy Slovenskej republiky pristúpili v obdobných prípadoch, podobne ako súd prvého stupňa, k prelomeniu materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a k preskúmavaniu platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Na návrh niekoľkých sťažovateľov Ústavný súd SR posúdil súlad takéhoto postupu s Ústavou Slovenskej republiky a nezistil porušenie zákona či ústavy všeobecnými súdmi. V uznesení zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19 ústavný súd uviedol, že "Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska, tak ako to tvrdí sťažovateľka. ... Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné na posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné." Odvolací súd už iba dodáva, že prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa". Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku oprávneného týkajúcu nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, dôvodné bolo teda zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu ako vecne správne. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.