Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sn/1/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705201877 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7705201877.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa D. O. O., a.s., S., zastúpeného T. Š., S. XX, B., proti odporcovi U. S.Q.U., bytom O. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Želmírou Varjassyovou, Michalovce, Kpt. Nálepku č. 20, o vrátenie neprávom vyplatených dávok nemocenského poistenia, takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.259,57 eur, a to do rúk právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom, ktorý podal na Okresný súd Michalovce dňa 10.02.200 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 14.738,72 eur s príslušenstvom (43.343,-- Sk s príslušenstvom) z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný poberal neoprávnene dávky nemocenského poistenia v čase, keď mu už nepatrili. Okresný súd Michalovce vydal dňa 07.04.2005 pod spisovou značkou 20Ro/40/2005 platobný rozkaz, ktorým odporcovi uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi požadovanú sumu aj s úrokom z omeškania. Navrhovateľ podal proti platobnému rozkazu odpor. Okresný súd v Michalovciach po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo 6. novembra 2006 č.k. 20C/137/2005-64 vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu 43.343,-- Sk s 8 %-ným úrokom ročne z dlžnej sumy od 10.12.2004 a nahradiť mu trovy konania 2.165,-- Sk. V prevyšujúcej časti pokiaľ boli požadované vyššie úroky, návrh zamietol. Uvedená suma predstavuje preplatok na nemocenských dávkach, ktoré boli odporcovi vyplácané po skončení pracovného pomeru s navrhovateľom počas práceneschopnosti, ktorá nastala u odporcu v ochrannej dobe od 05.12.2003 až do 30.09.2004, hoci do jednoročnej podpornej doby bolo odporcovi potrebné započítať aj práceneschopnosť u posledného zamestnávateľa v predchádzajúcom roku, t.j. od 05.12.2002 do 14.09.2003. Nemocenské dávky boli odporcovi odo dňa 24.02.2004 vyplácané neprávom. Okresný súd tieto dávky považoval za bezdôvodné obohatenie na strane odporcu podľa § 451 a nasl. O.z., ktoré je povinný vrátiť. Uviedol, že obrana odporcu, že predložil navrhovateľovi všetky doklady, ktoré preukazovali trvanie jeho práceneschopnosti u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, neboli ničím preukázané, ani predložené a podľa názoru súdu pokiaľ by aj táto skutočnosť bola preukázaná, vzhľadom na existenciu bezdôvodného obohatenia, by tieto dôkazy nemali právny význam na posúdenie právneho stavu, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sa odporca odvolal, v odvolaní tvrdil, že nie sú splnené podmienky pre vrátenie neprávom vyplatených nemocenských dávok podľa § 48 ods.1 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení. Trval na tom, že on nemocenské dávky prijal v dobrej viere, keď si splnil vo vzťahu k navrhovateľovi všetky povinnosti s tým súvisiace, a domnieval sa, že plynutie podpornej doby si bude navrhovateľ sledovať. Žiadnu skutočnosť rozhodujúcu pre priznanie a výplatu nemocenských dávok nezamlčal, pretože pred vznikom pracovného pomeru sám žalobcovi predložil potvrdenie svojho predchádzajúceho zamestnávateľa o zápočty rokov, z ktorého bola zrejmá aj doba práceneschopnosti v poslednom roku a po výzve navrhovateľa takéto potvrdenie mu opätovne ešte raz predložila matka odporcu, ktorú navrhoval vypočuť, ale druhostupňový súd tento dôkaz nevykonal. Krajský súd v Košiciach uznesením z 10.01.2008 č.k. 1Co/8/2007-90 rozsudok Okresného súdu v Michalovciach zrušil v napadnutej vyhovujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď vychádzal z toho, že poberanie nemocenských dávok po uplynutí podpornej doby, t.j. v čase keď odporcovi už nepatrili, označil za bezdôvodné obohatenie na strane odporcu v zmysle ustanovenia § 451 ods.1 a 2 a § 456 O.z. Tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka však platia v tých prípadoch, keď základ plnenia spočíva v občiansko-právnom vzťahu, resp. z iného vzťahu, pokiaľ takýto nárok nie je upravený v osobitnom zákone, ktorý sa na takýto právny vzťah vzťahuje, takže podľa lex generalis nemožno posudzovať nároky správnych vzťahov, ktoré sú upravené špeciálnymi zákonmi. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie z občiansko-právneho vzťahu, ani z pracovno- právneho vzťahu, pretože nemocenské dávky sú osobitné dávky, ktoré vyplývajú z osobitného zákona o nemocenskom poistení ako špeciálneho zákona, v ktorom je upravený aj postup pri vrátení neprávom vyplatených dávok. Odvolací súd konštatoval, že v čase vzniku predmetného nároku išlo o nároky vyplývajúce zo zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení, pretože práceneschopnosť odporcu vznikla za účinnosti tohto zákona. Prvostupňový súd správne podľa tohto zákona posudzoval plynutie ochrannej doby, a tiež plynutie podpornej doby a medzi účastníkmi ani nie je sporné, že do jednoročnej podpornej doby bolo potrebné započítať i predchádzajúcu dobu práceneschopnosti odporcu, počas ktorej poberal nemocenské dávky, takže pri jeho práceneschopnosti od 05.12.2003 mu nemocenské dávky patrili už len na zvyšok podpornej doby, t.j. do 23.02.2004. Nie je sporná ani výška preplatku na nemocenských dávkach, ktoré odporcovi boli neprávom vyplatené. O povinnosti vrátenia tohto preplatku však treba rozhodovať podľa ustanovenia § 48 ods.2 uvedeného zákona, podľa ktorého je preplatok povinný vrátiť zamestnanec alebo príjemca peňažnej dávky, ktorý zavinil, že dávka bola vyplatená neprávom; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil inú závažnú povinnosť uloženú týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenie odporcu, že si túto povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi splnil, keď pri vzniku pracovného pomeru mu predložil potvrdenie predchádzajúceho zamestnávateľa, z ktorého vyplývali aj údaje o jeho práceneschopnosti v poslednom roku, a že také potvrdenie navrhovateľovi následne predložila jeho matka, bol súd na túto skutočnosť povinný vykonať dokazovanie, pretože ide o dôkaz, ktorý bol dôležitý pre rozhodnutie vo veci, lebo sa ním dalo preukázať, že dávky mu neboli neprávom vyplatené jeho zavinením. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu vo veci bude vhodné vykonať aj ďalšie dôkazy na ozrejmenie skutočností rozhodujúcich pre meritórne rozhodnutie. Okresný súd Michalovce dňa 25.04.2008 postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Krajskému súdu v Košiciach s poukazom na ustanovenie § 9 ods.2 písm.a) O.s.p., podľa ktorého krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa v sporoch o vzájomné vysporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sn/1/2008 sa oboznámil s dôkazmi vykonanými pred Okresným súdom v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/137/2005, doplnil dokazovanie vyžiadaním si vyjadrenia od bývalého zamestnávateľa odporcu, a to Vojenského útvaru XXXX B., Vojenského archívu - centrálna registratúra D., vypočul svedkyňu Y. S. - matku odporcu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ s odporcom uzavrel pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.09.2003 na dobu určitú do 31.12.2003 so skúšobnou dobou 3 mesiace, a tento pracovný pomer s odporcom ukončil v skúšobnej dobe dňa 01.12.2003. Odporca sa stal dočasne práceneschopným dňa 05.12.2003, a preto mu navrhovateľ v súlade s ustanovením § 42 ods.1 zákona č. 54/1956 Zb. začal vyplácať dávky nemocenského poistenia. Listom zo dňa 04.03.2004 navrhovateľ vyzval odporcu, aby v čo najkratšom termíne zdokladoval, či bol práceneschopný v období od 05.12.2002 do 05.12.2003, na ktorý odporca nereagoval. Zo mzdového listu odporcu za rok 2004 bolo zistené, že v mesiaci február bolo odporcovi vyplatené na nemocenských dávkach v ochrannej lehote február 2004 suma 11.521,-- Sk, v období marec 2004 6.309,-- Sk, apríl 2004 6.035,-- Sk, máj 2004 5.761,-- Sk, jún 2004 6.035,-- Sk, júl 2004 6.035,-- Sk, máj 2004 5.761,-- Sk, jún 2004 6.035,-- Sk, júl 2004 6.035,-- Sk, september 12.076,-- Sk, t.j. spolu 43.343,-- Sk. To, že tieto nemocenské dávky boli odporcovi aj skutočne vyplatené, nie je medzi účastníkmi sporné. Sociálna poisťovňa, pobočka B. listom zo dňa 09.11.2004 navrhovateľovi oznámila, že po prevzatí výkonu nemocenského poistenia a vyplácania dávok nemocenského poistenia od 01.10.2004 bolo u jeho bývalého zamestnanca U. S., nar. XX.XX.XXXX, zistený preplatok na nemocenskom, pričom bolo zistené, že odporca bola práceneschopný od 05.12.2003 a nemocenské dávky boli navrhovateľom vyplatené do 30.09.2004. Po došetrení predchádzajúcich dôb dočasných pracovných neschopností bolo zistené, že odporca vyčerpal podpornú dobu dňa 23.02.2004 a iba do tohto dňa mal nárok na nemocenské dávky. Zároveň pobočka Sociálnej poisťovne uviedla, že v prípade odporcu sa započítava doba pracovnej neschopnosti od 05.12.2002 do 14.09.2003 a podporná doba končila dňa 23.02.2004, vrátane, a z toho dôvodu vznikol preplatok na nemocenskom za obdobie od 22.02.2004 do 30.09.2004. Navrhovateľ listom z 29.11.2004 požiadal odporcu o vrátenie preplatku na nemocenskom, ktoré bolo vyplatené za obdobie od 24.02.2004 do 30.09.2004, s poukazom na spomínané oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočky B.. Navrhovateľ uviedol, že nemocenské vyplácané po uplynutí podpornej doby predstavuje na jeho strane bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 43.343,-- Sk a vyzval ho, aby túto sumu uhradil navrhovateľovi v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Odporca na túto výzvu reagoval listom z 10.12.2004, v ktorom uviedol, že svojím konaním navrhovateľovi žiadnu škodu nespôsobil, ani sa na jeho úkor bezdôvodne neobohatil, a preto považuje jeho výzvu za bezdôvodnú a sumu 43.343,-- Sk nie je ochotný uhradiť. Uviedol, že pri nástupe do zamestnania do spoločnosti predložil všetky potrebné a požadované doklady, ktoré súviseli s jeho predchádzajúcim zamestnaním a tiež predložil všetky potvrdenia o predchádzajúcej práceneschopnosti, a preto podľa jeho názoru je vecou zamestnávateľa, aby sledoval započítavanie predchádzajúcej práceneschopnosti do podpornej doby. Pretože v danom prípade on nepochybil a povinnosť si nesplnili zamestnanci navrhovateľa, konkrétne mzdová účtovníčka, škodu je potrebné vymáhať od toho, kto ju svojím konaním spôsobil a neprenášať zodpovednosť na niekoho iného. Z oznámenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 10.10.2006 vyplýva, že odporcovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia S. vyplatil za obdobie od 01.02.2003 do 14.09.2003 nemocenské dávky podľa § 7 ods.1 písm.b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odporca vykonával profesionálnu vojenskú službu vo VÚ XXXX B. od 01.07.2001 do 31.01.2003. V ďalšej správe zo 06.11.2006 oznámil, že od 22.11.2002 do 31.01.2003 boli odporcovi nemocenské dávky platené Úradom finančného zabezpečenia B. a od 01.02.2003 do 14.09.2003 vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Náčelník štábu pre podporu operácií Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Krajskému súdu v Košiciach listom z 30. mája 2011 oznámil, že odporca bol príslušníkom Ozbrojených síl SR a zo služobného pomeru bol prepustený dňom 31. januára 2003. Vojenský útvar XXXX B., v ktorom odporca vykonával profesionálnu službu vojaka, bol zrušený. Pri skončení služobného pomeru je profesionálnym vojakom vydávané štandardné tlačivo „Potvrdenie o zamestnaní“, ktorého kópia je založená v osobnom spise profesionálneho vojaka a uložený vo vojenskom archíve. Krajský súd si zadovážil kópiu potvrdenia o zamestnaní, ktoré bolo vydané odporcovi v súvislosti s prepustením a z neho vyplýva, že v potvrdení boli uvedené údaje pre zápočet predchádzajúcich období dočasnej neschopnosti na výkon služby, a to počas roku 2002. Súd vypočul matku odporcu Y. S., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že odporca po skončení služby profesionálneho vojaka vo Vojenskom útvare v B. dňom 31.01.2003 zo zdravotných dôvodov bol od 2. februára 2003, teda ešte v ochrannej dobe opäť práceneschopný a nemocenské dávky mu vyplácal Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia v S. až do 14.09.2003. V tom čase sa v B. otváral supermarket D. a odporca sa začal uchádzať o zamestnanie, prešiel výberovým konaním a začal pracovať a pracoval ako securitný pracovník. Pri nástupe do práce zamestnanci navrhovateľa pracovali v provizórnych podmienkach, v kancelárii bola iba jedna osoba, ktorej spolu s odporcom odovzdali potvrdenie o predchádzajúcom zamestnaní, a tiež potvrdenie o poberaní nemocenských dávok, ktoré vyhotovil vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Odporca bol v skúšobnej dobe ku dňu 01.12.2003 prepustený a od 01.12.2003 bol opäť práceneschopný pre psychiatrickú diagnózu kvôli problémom v súkromnom živote. Zamestnankyňa osobného oddelenia D. A. B., s ktorou sa poznali z videnia, jej povedala, že o odporcovi nemajú žiadne doklady, žiadne písomnosti, pretože ich upozornila na to, že syn je opäť práceneschopný, a keďže bol práceneschopný aj u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, aby nepoberal nemocenské dávky aj v období za ktoré mu už zo zákona nepatrí. Na túto skutočnosť ju upozornila jej matka, ktorá celý život pracovala ako náčelník finančného oddelenia u vojska. Pretože o odporcovi nemali na osobnom oddelení žiadne doklady, opätovne vyžiadala od p. Q. z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v S. potvrdenie o poberaní nemocenských dávok po skončení služobného pomeru odporcu vo Vojenskom útvare v B. a po jeho obdržaní osobne odniesla zamestnankyni D., aby oprávnenosť vyplácania nemocenských dávok preverila. Svedkyňa uviedla, že konala tak preto, lebo podľa ich predbežných výpočtov už odporca nemal nemocenské dávky dostávať, ale zamestnankyňa navrhovateľa jej povedala, že je u nich práve kontrola zo Sociálnej poisťovne, a že to dá preveriť. Bolo to v auguste 2004 a skutočne aj za tento mesiac odporca nedostal nemocenské dávky, ale v septembri mu boli zaslané nemocenské dávky za dva mesiace, t.j. za august aj za september. S tým, že údajne podľa názoru zamestnankyne Sociálnej poisťovne vojakoch a policajtoch sa na podpornú dobu v služobnom pomere neprihliada v civilnom zamestnaní. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj osobne na pobočke Sociálnej poisťovne B. upozorňovala na overenie podpornej doby u odporcu, ale v tom čase už aj poisťovňa zistila, že odporca nárok na výplatu nemocenských dávok dávno nemal. Z výpisu účtu navrhovateľa vyplýva, že skutočne navrhovateľ stopol výplatu nemocenských dávok odporcovi za mesiac august 2004, a následne vyplatil odporcovi nemocenské dávky za dva mesiace august a september v sume 12.070,-- Sk. Zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 24. januára 2012 uviedla, že v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie zo strany navrhovateľa a vrátenie nemocenských dávok nie je možné požadovať podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Naviac, navrhovateľ nepreukázal, že odporca mu zamlčal niektoré zo závažných skutočností. Nemocenské dávky odporca poberal v dobrej viere, a preto nie sú splnené podmienky na vyhovenie žaloby. Z vykonaného dokazovania podľa názoru právnej zástupkyne odporcu vyplýva to, že zamestnanci navrhovateľa porušili svoje povinnosti a neprekontrolovali dôsledne doklady, ktoré predložil odporca, resp. jeho matka. Navrhla preto, aby súd návrh zamietol, a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania. Podľa § 48 ods.2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov je zamestnanec alebo príjemca peňažnej dávky, ktorý zavinil, že dávka bola vyplatená neprávom, povinný preplatok vrátiť, ak dávku vylákal, resp. zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť, alebo nesplnil inú závažnú povinnosť uloženú mu týmto zákonom, alebo vykonávacími predpismi. Podľa § 46 ods.1 citovaného zákona zamestnanec alebo iný oprávnený podľa tohto zákona je povinný osvedčiť predpísaným spôsobom skutočnosti, na ktorých závisí rozhodnutie o dávke. Podľa § 46 ods.2 citovaného zákona zamestnanec alebo iný oprávnený, prípadne príjemca dávky je povinný hlásiť dôvod zániku nároku na dávku, ako aj iné skutočnosti rozhodné pre trvanie nároku na dávku, alebo pre jej výšku a výplatu. Ak nie je vo vykonávacích predpisoch ustanovené inak, je povinný podať hlásenie najneskoršie do 15 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že odporca zavinil vyplácanie nemocenských dávok po uplynutí podpornej doby. Súd poukazuje na to, že odporca uzavrel s navrhovateľom pracovnú zmluvu dňa 12.09.2003, t.j. ešte počas svojej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala do 14.09.2003, o čom navrhovateľ podľa názoru súdu musel vedieť. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení a svedkyňa Y. S. vo svojej svedeckej výpovedi súdu potvrdila skutočnosť, že odporca pri nástupe predložil všetky doklady o zápočte rokov v predchádzajúcom zamestnaní a tiež o trvaní podpornej doby, a neskôr už po skončení pracovného pomeru s navrhovateľom, keď bol odporca opäť práceneschopný, svedkyňa opätovne tieto doklady zadovážila a odovzdala zamestnancovi navrhovateľa. Podľa názoru súdu odporca si týmto konaním splnil svoje povinnosti, ktoré vyplývali pre neho z ustanovenia § 46 ods.2 zákona č. 54/1956 Zb. Odporcovi teda nebolo preukázané zavinenie ani z nedbanlivosti, pretože súd je toho názoru, že nie je možné spravodlivo od zamestnanca žiadať, aby sledoval plynutie podpornej doby a upozorňoval svojho zamestnávateľa na zánik nároku na výplatu nemocenskej dávky. Navrhovateľ v konaní bol nečinný, na pojednávanie sa nedostavoval bez ospravedlnenia a zásielky zasielané súdom nepreberal. Touto svojou nečinnosťou tiež zapríčinil to, že v konaní neboli preukázané zákonné podmienky pre rozhodnutie o vrátení neprávom vyplatenej dávky nemocenského poistenia, keďže navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy o tom, že odporca vyplácanie dávok po uplynutí podpornej doby úmyselne alebo z nedbanlivosti zavinil. Z týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, ktoré pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 86,23 eur, trov právneho zastúpenia, vrátane režijného paušálu, náhrady za stratu času a cestovné v celkovej sume 1.259,57 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť do rúk právnej zástupkyne odporcu JUDr. Želmíre Varjassyovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania pozostávajú: A/ 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.05.2005 71,37 € 2. spísanie odporu dňa 02.05.2005 71,37 € 3. pojednávanie dňa 06.01.2006 71,37 € 4. podanie odvolania dňa 27.12.2006 71,37 € 5. pojednávanie dňa 10.01.2007 71,37 € 6. pojednávanie dňa 24.04.2008 71,37 € 7. pojednávanie dňa 23.11.2010, § 14 ods.5 17,84 € 8. pojednávanie dňa 10.05.2011, § 14 ods.5 17,84 € 9. pojednávanie dňa 28.06.2011 71,37 € 10. pojednávanie dňa 06.12.2011, § 14 ods.5 17,84 € Spolu: 553,11 € B/ režijný paušál, § 16/3 rok 2005 2 x 4,98 € 9,96 € rok 2006 2 x 5,44 € 10,88 € rok 2007 1 x 5,91 € 5,91 € rok 2008 1 x 6,31 € 6,31 € rok 2010 1 x 7,21 € 7,21 € rok 2011 3 x 7,41 € 22,23 € Spolu: 62,50 € C/ Strata času, § 17 ods.1 dňa 10.01.2007 4 x 9,85 € 39,40 € dňa 23.11.2010 4 x 12,02 € 48,08 € dňa 10.05.2011 4 x 12,35 € 49,40 € dňa 28.06.2011 4 x 12,35 € 49,40 € dňa 06.12.2011 4 x 12,35 € 49,40 € Spolu: 232,69 € D/ Cestovné: dňa 10.01.2007 120 km x 0,075 x 1,19 € (36,10 Sk) 10,71 € kilometrovné 120 km x 0,21 € 25,20 € dňa 23.11.2010 120 km x 0,059 x 1,243 € 8,80 € kilometrovné 120 km x 0,183 € 21,96 € dňa 10.05.2011 120 km x 0,059 x 1,50 € 10,62 € kilometrovné 120 km x 0,183 € 21,96 € dňa 28.06.2011 120 km x 0,059 x 1,419 € 10,04 € kilometrovné 120 km x 0,183 € 21,96 € dňa 06.12.2011 120 km x 0,059 x 1,42 € 10,05 € kilometrovné 120 km x 0,183 € 21,96 € Spolu: 163,26 € 1. pojednávanie dňa 24.01.2012 71,37 € 2. režijný paušál § 16/3 dňa 24.01.2012 1 x 7,41 €, 7,63 € 3. strata času § 17 ods.1 dňa 24.01.2012 4 x 12,71 € 50,84 € 4. cestovné dňa 24.01.2012 120 km x 0,059 x 1,41 € 9,98 € kilometrovné 120 km x 0,183 € 21,96 € Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.