Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/311/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709204523 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709204523.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom v Bratislave, 29, Trnavská cesta č. 82, IČO: XX XXX XXX, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: XX XXX XXX proti žalovaným: 1. Q. F., bývajúcemu v V. K. XXX, zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom v Michalovciach, Nám. Slobody č. 3, 2. X. F., bývajúcemu v V. K. Č.. XXX, o zaplatenie 34.198,87 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 8.9.2010 č.k. 19C/96/2009-129 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade Q. F.. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania 359,22 eura do 3 dní od doručenia uznesenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. W.. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom: 1/ žalobu žalobcu proti žalovanému v 1. rade Q. F. z a m i e t o l ; 2/ u l o ž i l žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania v sume 4.176,97 eura na účet jeho právneho zástupcu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; 3/ u l o ž i l žalovanému v 2. rade X. F. povinnosť zaplatiť žalobcovi 34.198,87 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 5.728,44 eura od 18.6.2007 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 28.470,43 eura od 14.9.2009 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a 4/ u l o ž i l žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 5.246,31 eura na účet jeho právneho zástupcu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že dňa 28.8.2002 žalovaný v 2. rade X. F. ako vodič motorového vozidla VAZ 21053, evidenčné číslo MI 847 AM, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zrazil cyklistku Y. Š. a ďalej, že následne v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 19T/52/2003 bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a neposkytnutia pomoci. Poškodená Y. Š. utrpela pri dopravnej nehode mnohopočetné poranenia a to zlomeninu krčku stehnovej kosti, zlomeninu predkolenia, otras mozgu ľahkého stupňa, úrazový šok ľahkého stupňa, zlomeninu lonovej kosti a pohmoždeniny a odreniny tváre a bolestné za tieto zranenia bolo stanovené na 596,25 boda. Žalobca zaplatil poškodenej z titulu škody na zdraví bolestné, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a ušlý zárobok v celkovej sume 89.835,- Sk dňa 7.5.2007 a trovy konania vo veci Okresného súdu Michalovce sp.zn. 9C/251/2003 v sume 82.740,- Sk dňa 6.3.2007. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/366/2008 v uvedenom konaní (t.j. v konaní 9C/251/2003) žalobca jej vyplatil ešte ďalšiu náhradu za poškodenie zdravia v sume 28.470,42 eura a to dňa 17.6.2009. Celkovo žalobca uhradil na škode na zdraví poškodenej sumu 34.198,87 eura. Plnenie jej poskytol podľa ust. § 24 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z., lebo v čase vzniku dopravnej nehody nebolo k motorovému vozidlu VAZ 21053 evidenčné číslo MI 847 AM uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V čase dopravnej nehody bol (podľa evidencie motorového vozidla) držiteľom tohto vozidla U. U. zo Sečoviec. Žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade nikdy neboli v evidencii motorových vozidiel vedení ako vlastníci resp. držitelia motorového vozidla ev.č. MI 847 AM. Pri zápise údajov o dopravnej nehode bol síce zapísaný ako majiteľ predmetného motorového vozidla Q. F. a to na základe výpovede 2. žalovaného X. F., zo zápisnice o podaní vysvetlenia bezprostredne po dopravnej nehode však vyplýva, že žalovaný v 2. rade vypovedal, že predmetné vozidlo je jeho vlastníctvom, pretože ho asi pred 5 mesiacmi kúpil od žalovaného v 1. rade Q. F.. Žalovaný v 1. rade Q. F. potvrdil, že vozidlo kúpil od U. U. zo W. a následne medzi ním a žalovaným v 2. rade došlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, keď auto fyzicky odovzdal žalovanému v 2. rade, ktorý mu zaň zaplatil kúpnu cenu 10.000,- Sk. Stalo sa tak aj za prítomnosti dvoch svedkov. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaný v 1. rade nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný a nárok žalobcu je dôvodný iba voči žalovanému v 2. rade. V čase vzniku škody žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom motorového vozidla, nikdy nebol evidovaný ako vlastník resp. držiteľ motorového vozidla a aj keď v skutočnosti toto vozidlo istý čas vlastnil, ešte pred nehodou ho predal žalovanému v 2. rade. Preto žalobu proti tomuto žalovanému zamietol. Žalovaný v 2. rade X. F. ako vlastník motorového vozidla však bol povinný uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, predtým existujúci poistný vzťah trval iba do 31.7.2002 a teda v čase dopravnej nehody 28.8.2002 motorové vozidlo nebolo poistené. Žalovaný v 2. rade týmto vozidlom spôsobil dopravnú nehodu, preto žalobcovi podľa § 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. na základe poskytnutého plnenia poškodenej vzniklo právo požadovať toto plnenie od tohto žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 4.176,97 eura. Uzavrel, že mu patrí odmena za 3 úkony právnej služby po 200,85 eura a za 7 úkonov právnej služby po 492,93 eura + režijný paušál za 10 úkonov právnej pomoci a to 3x 6,95 eura a 7x 7,21 eura. S pripočítaním 19% DPH mu patrila náhrada vo výške 4.495,93 eura, požadoval však iba 4.176,97 eura. Žalobcovi, ktorý v jeho vzťahu k žalovanému v 2. rade bol plne úspešný priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 2.051,-eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.195,31 eura, spolu vo výške 2.246,31 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 11 úkonov právnej služby po 200,85 eura + režijný paušál a to 3x 6,95 eura a 8x 7,21 eura a náhrady cestovných výdavkov právneho zástupcu v sume 180,89 eura a náhrady za stratu času 216,36 eura. S pripočítaním 19% DPH trovy právneho zastúpenia činia 3.195,31 eura. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi ním a žalovaným v 1. rade a nepriznať tomuto žalovanému náhradu trov konania v takej výške, ako rozhodol súd prvého stupňa. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Namietal, že žalovaný v 1. rade si trovy konania, ktoré mu vznikli sčasti spôsobil sám. Poukázal na ust. § 147 ods. 1 O.s.p. a v uvedenej súvislosti na to, že v čase podania návrhu na začatie konania nemal žiadnym dôkazom preukázané, že tento žalovaný v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom motorového vozidla. Pri podaní tohto návrhu vychádzal okrem iného aj zo správy o nehode, z ktorej vyplývala uvedená skutočnosť (že vlastníkom motorového vozidla v čase dopravnej nehody bol žalovaný v 1. rade) a keďže správu o nehode spísal policajt, tento dôkaz považoval za relevantný doklad o vlastníctve vozidla. Ako vlastníka vozidla označil žalovaného v 1. rade aj žalovaný v 2. rade, ktorý až neskôr zmenil svoju výpoveď a uviedol, že vlastníkom vozidla v čase dopravnej nehody bol on. Jemu pred podaním žaloby nebola predložená kúpna zmluva, ktorá by dokladovala prevod vlastníckeho práva, ani čestné vyhlásenie oboch žalovaných, v ktorých by potvrdili tento prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Preto sa dôvodne domnieval, že jeho nárok na plnenie voči žalovanému v 1. rade skutočne existuje a je osobou pasívne legitimovanou v konaní. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 595,17 eura. Uviedol, že jeho trovy konania vznikli výlučne zavinením žalobcu, ktorý mal vedomosť o tom, že on (žalovaný v 1. rade) nebol vlastníkom motorového vozidla. Žalobca ho totiž ešte pred podaním samotného návrhu v roku 2007 prostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. vyzval na zaplatenie žalovanej čiastky a keďže kúpnou zmluvou nedisponoval (bola uzavretá neformálne), zaslal tejto spoločnosti sprievodný list a dva čestné prehlásenia svedkov o tom, komu a kedy odpredal motorové vozidlo. Poukázal tiež na svoju svedeckú výpoveď z 2.2.2003 pred vyšetrovateľom v trestnej veci žalovaného v 2. rade, na ktorú poukazoval aj vo svojom vyjadrení v predmetnej veci z 30.7.2009. V tomto sa domáhal pripojenia osobnej komunikácie z roku 2007 so spoločnosťou EOS KSI Slovensko s.r.o. (sprievodného listu + dvoch čestných prehlásení). Tiež nie je pravdou, že by žalovaný v 2. rade zmenil svoju výpoveď, keď žalovaný v 2. rade vypočutý nebol, nezaslal ani písomné vyjadrenie a naviac hneď v deň dopravnej nehody v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 28.8.2002 uviedol, že vlastníkom motorového vozidla je on. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, aj s konaním, ktoré tomuto výroku predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré na svoje rozhodnutie o trovách konania v napadnutej časti aplikoval súd prvého stupňa, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania (zásadu úspechu). Vo sporovom konaní sa teda pri rozhodovaní o trovách konania uplatňuje predovšetkým zásada úspechu. To znamená, že účastník ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania, vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa ust. § 147 ods. 1 O.s.p., o ktoré opieral svoje odvolanie žalobca, účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Citované ustanovenie má byť vhodnou sankciou proti tým, ktorí spôsobujú prieťahy v konaní na podklade princípu zavinenia. V posudzovanej veci rozhodnutím vo veci samej, ktoré odvolaním nebolo dotknuté (a stalo sa teda právoplatným) bola žaloba žalobcu proti žalovanému v 1. rade Q. F. zamietnutá. V konaní mal teda plný úspech a podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania má preto právo na náhradu všetkých trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo vzťahu k nemu vo veci úspech nemal (cit. ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.). Ním uplatňované trovy právneho zastúpenia sú nepochybne účelnými trovami potrebnými na bránenie práva a v tomto smere ani proti určeniu ich výšky žalobca vo svojom odvolaní nenamietal. Namietal len proti rozsahu, v akom má povinnosť náhrady týchto trov s odôvodnením, že sčasti si ich vznik spôsobil sám žalovaný v 1. rade a preto sčasti bolo na rozhodnutie o trovách konania na mieste aplikovať ustanovenie § 147 O.s.p.. S týmito odvolacími námietkami žalobcu sa nemožno stotožniť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 1. rade hneď v prvom podaní vo veci, ktorým bol odpor proti platobnému rozkazu vydanému vo veci dňa 19.5.2009 (platobný rozkaz č.k. 19Ro/33/2009-26) namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto spore a uviedol, že o tejto skutočnosti informoval žalobcu a zároveň mu oznámil, že vozidlo odpredal ešte pred dopravnou nehodou žalovanému v 2. rade X.R. F.. Zdôraznil, že danú skutočnosť oznámil žalobcovi ešte pred 2 rokmi. Opakovane vo svojom písomnom stanovisku z 26.7.2009 doručenom súdu prvého stupňa dňa 30.7.2009 opakovane poukazoval na dôvody, pre ktoré v konaní nie je pasívne legitimovaný a na to, že už v roku 2007 spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. ktorá vymáhala predmetnú pohľadávku o tejto skutočnosti informoval, bolo mu aj oznámené, že upúšťajú od vymáhania pohľadávky voči nemu, avšak keď prostredníctvom svojho právneho zástupcu 15.6.2009 požiadal uvedenú obchodnú spoločnosť na potvrdenie tejto skutočnosti, neodpovedala mu. Za tohto stavu, keďže ani z ďalšieho obsahu spisu nemožno vyvodiť, že by žalovaný v 1. rade zavinene spôsobil prieťahy v konaní ako následku napr. jeho oneskorených prednesov, zmeny jeho prednesov, nepravdivých tvrdení, či neodôvodnených návrhov, podmienky pre aplikáciu ust. § 147 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade neboli dané. Len pre úplnosť je potrebné dodať, že odvolacie námietky žalobcu by nezakladali ani dôvod pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania v napadnutej časti (nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti, v konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade), keďže bol to žalobca ktorý napriek obrane žalovaného v 1. rade ešte pred podaním žaloby si náležite nezistil okruh pasívne legitimovaných osôb v tomto spore, čo je zrejmé už z tvrdenia vo vyjadrení k odporu v tom smere, že z dokladov o evidencii vozidla vyplýva, že v čase dopravnej nehody bol držiteľom motorového vozidla žalovaný v 1. rade, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento žalovaný nikdy nebol zapísaným držiteľom vozidla v evidencii tohto vozidla. Žalobca aj po vykonaní dokazovania obsahom historickej evidenčnej karty vozidla evidenčné číslo MI 847 AM, obsahujúcej úplný výpis evidencie tohto vozidla o vlastníkoch a držiteľoch, a obsahom zápisnice o podaní vysvetlenia žalovaným v 2. rade zo dňa 28.8.2002, v ktorej potvrdil, že toto vozidlo zakúpil od žalovaného v 1. rade pred asi 5 mesiacmi žalobu nevzal späť a ešte aj v záverečnom prednese žiadal žalobe vyhovieť vo vzťahu k obom žalovaným. Práve vzhľadom na uvedené okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby proti žalovanému v 1. rade a jeho postoj v konaní nebolo by možné uzavrieť existenciu okolností hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade. Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia - odmeny za 1 úkon právnej služby v 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny (vyjadrenie k odvolaniu nie vo veci samej) v sume 293,29 eura a režijného paušálu 8,58 eura, s pripočítaním DPH (57,35 eura) spolu vo výške 359,22 eura. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.