Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/164/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709205949 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709205949.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobkyne: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, proti žalovanej: C.. M. Ž., E. Y., E. E. H. G., O. X, B.: XX XXX XXX, v konaní o 11.940,92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 20C/153/2009-155 zo dňa 5.marca 2012 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 11.940,92 € s 10% ročným úrokom z omeškania od 11.2.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni trovy konania 1432 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 11. 940,92 € titulom náhrady škody v zmysle ust. § 33 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorá jej bola spôsobená žalovanou ako exekútorkou, a to jej protiprávnym konaním pri výkone exekučnej činnosti, konkrétne v príčinnej súvislosti s vydaním exekučného príkazu na majetok dlžníka po začatí konkurzného konania. Rozhodol tak po zistení, že dňa 5.8.2008 začalo exekučné konanie vo veci oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. proti povinnému DK-Trade, s.r.o., so sídlom Mokrý háj 102 pre vymoženie 512.229,- Sk. Dňa 10.10.2008 na základe žiadosti súdnej exekútorky JUDr. Lucie Žužovej Okresný súd Skalica vydal poverenie na vykonanie exekúcie a dňa 20.10.2008 súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré prevzala iba oprávnená. Dňa 28.10.2008 Daňový úrad v Skalici oznámil žalovanej peňažné ústavy, v ktorých mal povinný zriadené účty, medzi nimi aj vo Všeobecnej úverovej banke. Dňa 13.11.2008 vydala žalovaná príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného a tieto boli doručené Tatra banke, a.s., Všeobecnej úverovej banke a Poštovej banke, a.s. Dňa 14.11.2008 žalovaná vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý si oprávnená neprevzala. Z účtu pod názvom B.. G. A.. Š. bola v prospech žalovanej na č. EX 1046/08 zaslaná suma 359.732,01 Sk. Zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. bol na účet Ing. Miroslava R. Šefčíka dňa 15.12.2008 vrátený prevod v sume 359.732,01 Sk. Z korešpondencie žalovanej a Volksbank a.s., v ktorej mala účet žalovaná, súd zistil, že Volksbank, a.s. neakceptovala výzvu na storno platby, ktorá bola realizovaná žalobkyňou na ťarchu účtu č. 2534991151/0200 v prospech účtu č. 4470012610/3100 vo výške 359.732,01 Sk z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre zrealizovanie storna platby. Žalobkyňa vyzvala žalovanú, aby žalovanú sumu vrátila na účet žalobkyne, pretože povinný, z účtu ktorého bol vykonaný prevod finančných prostriedkov na účet žalovanej, bol v čase vydania exekučného príkazu v konkurznom konaní. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 41K/12/2006-42 zo dňa 22.12.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.1.2007, bolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi DK-Trade, s.r.o., Mokrý háj 102, IČO: 35 808 021. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 8.1.2007. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 41K/12/2006-185 zo dňa 14.marca 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.apríla 2007, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka DK-Trade, s.r.o., Mokrý háj 102, ustanovil správcu konkurznej podstaty a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v určenej lehote. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.3.2007. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že údaje o povinnom si overila v obchodnom registri, avšak v tomto neboli žiadne údaje o vyhlásení konkurzu ani ju nekontaktoval správca konkurznej podstaty. Rovnako preverila vyhlásenie konkurzu aj v Obchodnom vestníku a v čase ňou vykonávaného preverovania nebola informácia o vyhlásení konkurzu na povinného v ňom zaznamenaná. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, § 23 ods. 1 a § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu, a to vznik škody vo výške 11.940,92 €, protiprávne konanie žalovanej, t.j. vydanie exekučného príkazu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovanej ako exekútorky, keďže ku škode došlo pri výkone exekučnej činnosti žalovanej, z ktorého dôvodu žalobe vyhovel. Konštatoval, že žalovaná vydala exekučný príkaz v čase, keď už prebiehalo konkurzné konanie na majetok povinného, a teda v rozpore s ust. § 48 zák.č. 7/2005 Z.z., ktoré zakazuje, aby sa počas konkurzu viedlo alebo začalo exekučné konanie na majetok podliehajúci konkurzu. Na základe tohto exekučného príkazu žalobkyňa odviedla z účtu povinného DK-Trade, s.r.o. sumu 11.940,92 € a poukázala ho na účet žalovanej. Na základe výzvy správcu konkurznej podstaty DK-Trade, s.r.o. následne zo svojho vnútorného účtu vrátila správcovi konkurznej podstaty finančné prostriedky v sume 11.940,92 € v súlade s ust. § 5 ods. 1 zák. č. 510/2002 Z.z. Keďže žalovaná napriek výzve uvedenú sumu žalobkyni nevrátila, vznikla takto žalobkyni škoda vo výške 11.940,92 € v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Z týchto dôvodov zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady škody ako aj úrokov z omeškania od 11.2.2009, keďže žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov listom zo dňa 22.1.2009 v lehote do 10.2.2009 a žalovaná v tejto lehote dlh nesplnila. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej žalobkyni proti neúspešnej žalovanej. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť (správne zmeniť a žalobu zamietnuť - poznámka odvolacieho súdu). Namietala, že súd rozhodoval v jej neprítomnosti, počas jej práceneschopnosti, ktorú dokladovala a doručoval predvolania na pojednávania a rozhodnutia na adresu sídla exekútorského úradu, kde je preberaná pošta zamestnancami, týkajúca sa exekučných konaní. Tým, že jej nedoručoval písomnosti na adresu trvalého bydliska, nemala včas vedomosť o pojednávaní dňa 5.3.2012. V dôvodoch odvolania namietala aj aktívnu legitimáciu žalobkyne, ktorej nevznikla žiadna škoda, pretože bola iba realizátorom príkazu exekútora v exekučnom konaní. Keďže žalobkyni nevznikla škoda, neexistuje tu ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej údajným protiprávnym konaním. Za irelevantné považovala, či na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty ju nekontaktoval a ani povinný a žalobkyňa nepreukázala žiadnu vyčíslenú škodu ani žiadne relevantné dôkazy existujúcej škody. Uviedla ďalej, že ako exekútorka konala pod dohľadom exekučného súdu, ktorý jej vydal poverenie na vykonanie exekúcie v čase, keď už bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Exekučný súd pritom preskúmal všetky podmienky pre vydanie poverenia. V danom prípade pochybil už exekučný súd, ktorý jej poverenie vydal, preto miera jeho zodpovednosti by mala byť rovnaká, ak nie väčšia. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia uvádzané v odvolaní považovala za účelové s cieľom zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú škodu. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.októbra 2012 o 8.45 hod., v pojednávacej miestnosti čís. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.októbra 2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. Žalovaná podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. Odňatím možnosti konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú pre to splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa riadil právnym názorom, vysloveným Krajským súdom v Košiciach v uznesení č.k. 6Co/175/2010-82 zo dňa 14. februára 2011 a zároveň nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je jej odvolanie nedôvodné. Predmetom odvolacieho konania je nárok na náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni konaním žalovanej ako súdnej exekútorky v rozpore s Exekučným poriadkom, t.j. jej protiprávnym konaním, preto súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na splnenie zákonom stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle ust. § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1.7.2004 (ďalej len Exekučný poriadok). Podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2004, teda v čase tvrdeného vzniku škody, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť exekútora za exekučnú činnosť jeho alebo jeho zamestnancov je objektívnou zodpovednosťou, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie a zbavenie sa tejto zodpovednosti zákon nepripúšťa (od 1.7.2004). V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladmi zodpovednosti za škodu sú vznik škody, protiprávne konanie exekútora a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním exekútora pri výkone exekučnej činnosti, pričom protiprávnosť tohto konania musí vyplývať z porušenia zákonom ustanovenej povinnosti. V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bolo preukázané splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Protiprávne konanie žalovanej pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku spočívalo v tom, že vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky vo výške 17.002,89 € z účtu povinného DK-Trade, s.r.o., Mokrý háj, v čase (dňa 14.11.2008), keď už prebiehalo konkurzné konanie na majetok povinného (od 8.1.2007), a teda postupovala v rozpore s ust. § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré zakazuje začať a viesť exekučné konanie na majetok podliehajúci konkurzu počas konkurzu. Takéto konanie nemá oporu v súdnom poverení, a preto obrana žalovanej, že konala na základe poverenia súdu, neobstojí. Povinnosťou exekútora je totiž v každom štádiu vykonávania exekúcie (exekučnej činnosti) dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Ak je teda exekúcia začatá v rozpore so zákonom, ako to bolo aj v prejednávanej veci, súdny exekútor v nej nemôže pokračovať, a to bez ohľadu na to, že na vykonanie exekúcie bol poverený súdom. Otázka pochybenia samotného exekučného súdu, pokiaľ vydal poverenie na vykonanie exekúcie po začatí konkurzného konania, je právne významná iba z hľadiska posudzovania zodpovednosti štátu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., (takýto nárok však nie je predmetom konania), nie však z hľadiska posudzovania zodpovednosti súdneho exekútora za škodu vzniknutú v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného exekučného príkazu, po jeho doručení, žalobkyňa dňa 28.11.2008 previedla sumu 11.940,92 € z účtu DK-Trade, s.r.o., Mokrý háj, na účet žalovanej. Vzhľadom na reklamáciu uvedeného prevodu zo strany správcu konkurznej podstaty DK-Trade, s.r.o., Mokrý háj, žalobkyňa postupom podľa § 5 ods. 1 zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku vykonala opravné zúčtovanie, vrátila prevedené finančné prostriedky na účet DK-Trade, s.r.o. dňa 15.12.2008, pričom využila možnosť v záujme včasného vykonania opravného zúčtovania použiť na jeho dočasnú úhradu aj vlastné peňažné prostriedky (§ 5 ods. 1 zák. č. 510//2002 Z.z.). Žalovaná na výzvu žalobkyne na vrátenie prevedených finančných prostriedkov nereagovala a požadovanú sumu nevrátila. Tým vznikla žalobkyni škoda vo výške 11.940,92 €, a to nepochybne v príčinnej súvislosti s exekučnou činnosťou žalovanej vyššie popísanou a vykonávanou v rozpore s právnymi predpismi, lebo nebyť vydania a doručenia tohto exekučného príkazu žalobkyni, nedošlo by k prevodu finančných prostriedkov na účet žalovanej a tým následne ku vzniku škody žalobkyni v súvislosti s vykonaním opravného zúčtovania. Takto žalobkyňa nepochybne je aktívne legitimovaná na vymáhanie vzniknutej škody. Vzhľadom na kumulatívne splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak zaviazal žalovanú na náhradu škody žalobkyni vo výške 1.940,92 € spolu s úrokmi z omeškania, pričom správne určil aj prvý deň omeškania žalovanej s plnením. Takto odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nie je naplnený, pretože súd na prejednávanú vec aplikoval správny právny predpis a tento aj správne vyložil. Nedôvodná je aj námietka žalovanej o odňatí možnosti konať pre súdom tým, že súd rozhodoval v jej neprítomnosti počas jej práceneschopnosti, ktorú dokladovala a tým, že súd jej nedoručoval písomnosti na adresu jej trvalého bydliska, ale na adresu sídla exekútorského úradu, v dôsledku čoho nemala včas vedomosť o pojednávaní dňa 5.3.20012. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná bola riadne a včas predvolaná na pojednávania dňa 5.3.2012, keď predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 3.2.2012 v súlade s ust. § 48 ods. 7 O.s.p. na adresu sídla jej exekútorského úradu a prevzala ho splnomocnená osoba. Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu doručovať písomnosti fyzickým osobám na adresu ich trvalého bydliska. Ust. § 46 O.s.p. výslovne umožňuje doručiť písomnosť adresátovi v byte, v sídle (mieste) podnikania, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Doručením písomnosti (predvolania na pojednávanie dňa 5.3.2012) žalovanej na adresu sídla jej exekútorského úradu (jej pracoviska) pri dodržaní podmienok ust. § 48 ods. 7 O.s.p. preto nedošlo k odňatiu žiadneho jej práva, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd iba poznamenáva, že doručovanie v zmysle ust. § 48 ods. 7 O.s.p. bolo v prejednávanej veci odôvodnené o to viac, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci z činnosti žalovanej ako súdnej exekútorky, teda nešlo o uplatnenie nároku súkromnoprávnej povahy, v ktorom by žalovaná nevystupovala v pozícii súdnej exekútorky. Na pojednávanie dňa 5.3.2012 bola teda žalovaná riadne predvolaná, pričom sa nedostavila a riadne a včas sa neospravedlnila a ani nepožiadala (riadne a včas) o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Takto boli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., aby súd pokračoval v konaní a rozhodol aj v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.3.2012, pojednávanie dňa 5.3.2012 sa začalo o 10.30 hod. a skončilo o 10.40 hod. Žalovaná sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní a požiadala o jeho odročenie z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti faxom dňa 5.3.2012 o 11.54 hod. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase pojednávania žalovaná nepreukázala žiadnu prekážku, ktorá by bránila súdu vykonať pojednávanie a rozhodnúť vo veci a nepožiadala ani o odročenie v tom čase. Súd teda nemal dôvod posudzovať neexistujúcu žiadosť o odročenie pojednávania a zaoberať sa dôležitosťou dôvodu, ktorým bola následne doručená žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnená. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nedošlo ani k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda konanie súdu nie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu ich trov, úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.