Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/199/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709208698 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709208698.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jolany Fuchsovej a sudcov JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu G. s.r.o., so sídlom F. XX, Z. D. S., IČO: XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves proti žalovanému I. s.r.o., so sídlom P. XXXX/X, O., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 33.193,92 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 18Cb/185/2009-105 zo dňa 24.6.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Michalovce, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 24.6.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 33.193,92 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne od 1.5.2009 do zaplatenia a trovy konania 4 884,09 eur, tieto na účet právnej zástupkyne žalobcu. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 8.7.2009 žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 41.632,31 eur /1.254.215,00 Sk/ s 12,50% úrokom z omeškania ročne od 1.5.2009 do zaplatenia titulom vrátenia poskytnutej zálohy po odstúpení od zmluvy o spolupráci. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť do výšky 1 milión Sk z dôvodu, že túto časť istiny uhradil v máji 2009, nesúhlasil ani s uplatneným úrokom z omeškania. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 17.12.2010 /č.l. 71/, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 41.632,31 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne od 1.5.2009 do zaplatenia a trovy konania 4.199,81 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a konanie zastavil v časti požadovaného úroku z omeškania nad 9,50% ročne zo žalovanej istiny. Rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený rozsudkom krajského súdu zo dňa 17.3.2011 v časti istiny do výšky 8.438,39 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne od 1.5.2009 do zaplatenia a v časti o istinu 33.193,92 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne od 1.5.2009 do zaplatenia bol zrušený vrátane výroku o náhrade trov konania /č.l. 89-91/. Z uvedeného dôvodu rozsudok čo do istiny 8.438,39 eur s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť 7.4.2011 a predmetom konania zostal zostávajúci nárok žalobcu na zaplatenie istiny do výšky 33.193,92 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne od 1.5.2009 do zaplatenia. V predmetnej veci súd vytýčil pojednávanie na deň 24.6.2011, žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal 2.6.2011 /č.l. 97/, pričom svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Súd prvého stupňa preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti žalovaného. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so zmluvou o spolupráci zo dňa 5.12.2006, s uznaním záväzku zo strany žalovaného zo dňa 2.3.2007 /č.l. 4/, s odstúpením od zmluvy zo dňa 17.4.2009 /č.l. 9/, ako aj s ďalším obsahom spisu, vypočutím svedka L.. A. O., svedkyne M.. U. R. /č.l. 101/ súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spolupráci zo dňa 5.12.2006 podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná /č.l. 3/ a citoval jej podstatné časti, a to článok I bod 1, 2, čl. III. bod 1,5, čl. IV bod 2 písm.b/ a uviedol, že žalovaný potvrdil zostatok svojho záväzku vo výške 1.254.215,00 Sk pri inventarizácii pohľadávok ku dňu 31.12.2006 konkrétne dňa 2.3.2007 /č.l. 4/. Žalobca podaním zo dňa 6.11.2008 a 6.4.2009 žiadal žalovaného, aby mu poskytol informáciu ohľadom vymáhania pohľadávok a tým aj plnenia zmluvy o spolupráci. Keďže žalovaný na tieto podania nereagoval žalobca podaním zo dňa 17.4.2009 od zmluvy odstúpil a podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka požadoval vrátenie plnenia, ktoré poskytol žalobcovi t.j. čiastku 1.254.215,00 Sk /č.l. 9/. Odstúpenie bolo doručené žalovanému dňa 20.4.2009 /č.l. 10/. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že časť istiny konkrétne čiastku 1 milión Sk /33.193,01 eur/ žalobcovi vrátil v máji 2009, čo má potvrdiť svedkyňa JUDr. U. R.. Taktiež namietal aj výšku požadovaného úroku 12,5%, keďže tento úrok je vypočítaný nesprávne. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.11.2009 zobral späť odpor proti platobnému rozkazu. Keďže Občiansky súdny poriadok nepozná späťvzatie odporu, súd pokračoval ďalej v konaní. Na výzvu súdu adresovanú žalovanému či uznáva nárok žalobcu žalovaný nijako nereagoval. Na pojednávaní dňa 17.12.2010 svedok L.. A. O., obchodný manager žalobcu vypovedal, že viackrát požadoval žalovaného o vrátenie poskytnutej zálohy, avšak tento aj napriek viacerým prísľubom poskytovanú zálohu nevrátil ani neposkytol informáciu ohľadom stavu vymáhania pohľadávok, od ktorého záviselo aj plnenie uzatvorenej zmluvy o spolupráci. Dňa 10.11.2009 sa stretol osobne s M.. U. R., ktorá potvrdila písomne na rovnopis odporu žalovaného /č.l. 62/, že nikdy nebola svedkom toho, že žalovaný vrátil žalobcovi čiastku 1 milión Sk /č.l. 62/. Súd prvého stupňa citoval ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 133 O.s.p. a uviedol, že z potvrdenia žalovaného zo dňa 2.3.2007, ktorým odsúhlasil pohľadávky žalobcu k 31.12.2006 je zrejme, že tento uznal nárok žalobcu čo do základu a výšky, pričom uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval a že je na dlžníkovi, aby po uznaní určitého záväzku preukázal, že ním uznaný záväzok neexistoval. Podľa tvrdenia žalovaného v odpore, časť záväzku konkrétne sumu 1 milión Sk, žalobcovi vrátil v máji 2009 čo mala potvrdiť svedkyňa M.. U. R.. Aj napriek tomu, že súd vyzval žalovaného v predvolaní na pojednávanie na deň 17.12.2010, aby predložil súdu dôkaz o vrátení tejto čiastky, výpis z účtu ako aj ďalšie informácie ohľadom plnenia zo zmluvy, žalovaný na túto výzvu súdu nijako nereagoval, nepredložil súdu žiadne dôkazy. Naopak svedkyňa M.. U. R. písomne potvrdila, že nebola svedkom toho, aby v jej prítomnosti bola vrátená časť poskytnutého plnenia /č.l. 62/ a vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.6.2011 vypovedala, že so žalovaným spolupracovala od roku 2003 až 2004 s tým, že v rámci svojej činnosti ako exekútorky vymáhala aj pohľadávky tejto spoločnosti a vykonávala pre túto aj poradenskú činnosť. Taktiež uviedla, že pozná aj obsah zmluvy o spolupráci uzavretej medzi účastníkmi, keďže bola prítomná, keď sa táto zmluva uzatvárala medzi účastníkmi a poznala aj jej obsah. Zo sumy 10 miliónov Sk, ktorá bola postúpená žalovanému vymáhala aj časť tejto sumy, avšak nevedela uviesť presne akú čiastku z uvedenej sumy vymohla. Žalovaný mal aj vyššie pohľadávky na vymoženie, ktoré vymáhala. Potvrdila, že žalovaný nevrátil žiadnu časť zálohy, ktorá mu bola poskytnutá zo strany žalobcu a už asi rok s konateľom žalovaného nijako nekomunikuje. Pokiaľ sa týka fotokópie odporu žalovaného /č.l. 62/, na ktorej je jej rukou napísaný text „Nebola som svedkom tejto skutočnosti, udalosti“, k tomu uviedla, že toto napísala rukou v Hoteli W. v A., kde sa stretla so svedkom L.. O., ktorý ju v novembri 2009 telefonicky požiadal na stretnutie ohľadom tejto veci. Vo svojej výpovedi potvrdila, že nie je pravdou čo uviedol žalovaný, že mala byť svedkom toho, že vrátil 1milión Sk žalobcovi. Po stretnutí v novembri 2009 s L.. O. ihneď telefonovala konateľovi žalovaného B. F., tento sa však vyhováral a nič konkrétne k tomu nevedel uviesť. Svedkyňa potvrdila, že časť pohľadávok bolo vymožených pre žalovaného, teda mohol vrátiť zálohu žalobcovi. Súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade súd musí vychádzať z toho, že skutočnosti uvedené žalobcom sú preukázané, keďže v konaní nebola vyvrátená domnienka existencie uznaného záväzku zo strany žalovaného. Svedkyňa M.. U. R. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že žalovaný nevrátil časť poskytnutej zálohy vo výške 1 milión Sk /33.193,92 eur/ a žalovaný nepredložil súdu žiadny iný dôkaz o tom, že vrátil túto časť zálohy. Ďalej súd uviedol, že žalovaný nijako nespochybnil, že obdŕžal poskytnutú zálohu, čo je uvedené v samotnej zmluve o spolupráci, odstúpenie od zmluvy žalobcom súd prvého stupňa posúdil podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka za platné a uviedol, že dôsledkom odstúpenia je povinnosť strán vrátiť poskytnuté plnenia /§ 351 ods. 1,2 Obchodného zákonníka/. Žalobca vyzval žalovaného vrátiť poskytnuté plnenie do 10 dní od doručenia odstúpenia. Keďže odstúpenie bolo doručené 20.4.2009, splatnosť záväzku nastala 1.5.2009 od kedy požaduje žalobca požadovaný úrok z omeškania. Požadovaný úrok zodpovedá ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 15.1.2009 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Zb. Keďže základná úroková sadzba I. ku dňu omeškania k 1.5.2009 bola 2,50%, požadovaný úrok zodpovedá tomuto ustanoveniu zákona. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú istinu 33.193,92 eur s príslušenstvom tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 4.884,09 eur, ktoré pozostávajú jednak zo zaplateného súdneho poplatku 2.497,50 eur a z trov právneho zastúpenia 2.386,59 eur za úkony a hotové výdavky, ktoré v rozsudku podrobne špecifikoval. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že porušil zmluvu o spolupráci a teda, že žalobca dôvodne od zmluvy odstúpil. Z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, v čom jeho porušenie zmluvy spočívalo, a preto je rozsudok aj nepreskúmateľný. Žalovaný uviedol, že on žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o spolupráci neporušil, a preto žalobca nedôvodne odstúpil od zmluvy, v dôsledku čoho nedošlo k zániku zmluvy. Poukázal na nesprávnosť hodnotenia svedeckej výpovede svedkyne M.. U. R. z dôvodu, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že táto svedkyňa sa pred svojim výsluchom stretla s L..A. O., ktorému vrátil žalovanú sumu dňa 10.11.2009 a to za účelom, aby poprela svoju účasť pri odovzdávaní žalovanej sumy. Preto túto výpoveď nemožno hodnotiť ako pravdivú, a preto navrhol konfrontáciu pri výsluchu s M.. U. R. a L..A. O.. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného a preskúmal konanie, ktoré mu predchádzalo, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 41.632,31 eur s prísl., ktorú sumu poskytol žalobca žalovanému ako zálohu pri uzatvorení zmluvy o spolupráci, od ktorej následne odstúpil. Žalovaný prevzatie uvedenej sumy titulom zálohy nespochybnil, tvrdil však, že požičanú sumu žalobcovi vrátil. Rozsudkom zo dňa 17.12.2010 súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy a žalovaný podal odvolanie proti celému výroku napadnutého rozsudku, v odvolaní nenapadol právne posúdenie, na základe ktorého mu vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 41.632,31 eur a tvrdil, že žalovanú sumu uhradil žalobcovi, pričom sa odvolal iba na úhradu sumy 33.193,01 eur v máji 2009 a kedy mala byť uhradená zvyšná časť sumy 8.438,39 eur neuviedol, na toto tvrdenie nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. Preto odvolací súd rozsudkom zo dňa 17.3.2011 napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8 438,39 eur s prísl. potvrdil ako vecne správny a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92 eur s prísl. zrušil a vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvého stupňa vysporiada so žalobcom navrhnutým dôkazom, a to výpoveďou svedkyne JUDr. U. R.. Následne súd prvého stupňa vypočul uvedenú svedkyňu, táto vo výpovedi potvrdila, že nebola svedkyňou pri vrátení sumy 1 mil. Sk žalovaným žalobcovi a súd prvého stupňa po posúdení uvedeného dôkazu jednotlivo aj v súvislostiach s inými predloženými dôkazmi rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a má za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil a v odôvodnení rozsudku sa jednoznačne a zrozumiteľne vysporiadal s námietkami žalovaného. Odôvodnenie rozsudku má všetky náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za nepreskúmateľné. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože z neho nevyplýva, akú povinnosť zo zmluvy o spolupráci porušil, že súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že on porušil zmluvu o spolupráci, pričom on toto odmieta, a preto odstúpenie žalobcu od zmluvy je nedôvodné a teda zmluvný vzťah i naďalej trvá a zároveň tvrdil, že žalobcovi vrátil poskytnutú zálohu a súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne M.. U. R. ako pravdivú, pretože táto sa pred výpoveďou stretla s L.. A. O.. Odvolací súd má za to, že tým, že žalovaný tvrdí, že vrátil žalobcovi poskytnutú zálohu, potom nie je podstatné, či odstúpenie žalobcu od zmluvy o spolupráci je alebo nie je platné. Predmetom konania je vrátenie poskytnutej zálohy. Ak by odstúpenie od zmluvy nebolo platné, potom žalovaný nemal dôvod vrátiť poskytnutú zálohu a ak ju napriek tomu vrátil, tak mal právo sa domáhať jej vrátenia a určenia, že zmluvný vzťah trvá. Žalovaný však tvrdí, že zálohu vrátil a netvrdí, že žalobcu žiadal o jej vrátenie, a toto netvrdí ani v tomto konaní. Napriek tomu odvolací súd posúdil dôvodnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o spolupráci a stotožňuje sa s jej posúdením súdom prvého stupňa. Za porušenie povinnosti žalovaného súd prvého stupňa považoval konanie, resp. nekonanie žalovaného, keď ani na výzvu žalobcu, aby ho informoval o vymáhaní pohľadávok a tým plnenia zmluvy o spolupráci, žalovaný vôbec nereagoval. Ani v odvolaní žalovaný nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz o plnení jeho povinnosti zo zmluvy o spolupráci. Pritom záloha poskytnutá žalobcom žalovanému vo výške 1 254 215,00 Sk, čo činí 41.632,31 eur bola žalovanému poskytnutá na zaplatenie odplaty za postúpené pohľadávky vo výške 10 109 843,00 Sk a žalovaný mal podľa zmluvy povinnosť zo získaných prostriedkov poskytnúť žalobcovi 50% podiel na čistom zisku z postúpených pohľadávok. Žalovaný v konaní netvrdil, že žalobcovi uhradil nejaký zisk z postúpených pohľadávok, a teda plnil povinnosť zo zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa, že neposkytnutie informácie o stave vymáhania postúpených pohľadávok a zároveň neposkytnutie plnenia z uzavretej zmluvy, je porušením povinnosti žalovaného a dôvodom na odstúpenie žalobcu od zmluvy podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka s povinnosťou zmluvných strán uvedenou v § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vrátiť poskytnuté plnenia. Žalovaný nespochybnil, že sumu 41.623,31 eur mu žalobca poskytol a ako uviedol súd prvého stupňa, toto je uvedené aj v samotnej zmluve o spolupráci, preto mu vznikla povinnosť uvedenú sumu žalobcovi vrátiť. O povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 8.438,39 eur s prísl. je už právoplatne rozhodnuté a na zaplatenie zvyšnej sumy 33.193,20 eur súd prvého stupňa zaviazal žalovaného v napadnutom rozsudku, proti ktorému žalovaný podal odvolanie. Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, z potvrdenia žalovaného zo dňa 2.3.2007 / č.l. 4/ vyplýva, že žalovaný uznal pohľadávku žalobcu vo výške 1 254 215,00 Sk za oprávnenú, čo do základu a výšky. Uvedené uznanie založilo vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v uvedenej výške a v čase uznania, t.j. 2.3.2007, trval. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 26.10.2009 /č.l. 31-33/ žalovaný uviedol, že sumu 1 mil. Sk žalobcovi vrátil v máji 2009 s tým, že pri vrátení celej sumy mu bude vystavený doklad o jej zaplatení a že pri vrátení sumy bola prítomná JUDr. U. R.. Následne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.11.2009 vzal uvedený odpor späť. Keďže späťvzatie odporu podľa právnej úpravy nie je možné, súd prvého stupňa správne pokračoval v konaní, pričom žalovaný sa ani na jedno pojednávanie zvolané súdom prvého stupňa nedostavil, a to ani na pojednávanie konané dňa 17.12.2010, na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi celú žalovanú sumu 41.623,31 eur s prísl. V odvolaní zo dňa 18.1.2011 /č.l. 77-78/ proti uvedenému rozsudku žalovaný opäť poukázal na svoje tvrdenie uvedené v odpore, že sumu 1 mil. Sk odovzdal žalobcovi v máji 2009 za prítomnosti svedkyne JUDr. U. R.. Po zrušení rozsudku zo dňa 17.12.2010 v rozsahu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92 eur s prísl. a vrátení súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, žalovaný sa opätovne nezúčastnil ani jedného nariadeného pojednávania, pričom na pojednávanie konané dňa 24.6.2011, na ktorom súd prvého stupňa vypočul svedkyňu M.. U. R. a vo veci vyhlásil rozsudok, žalovaný predvolanie prevzal dňa 2.6.2011, avšak na pojednávanie sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa dôvodne uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. V odvolaní zo dňa 8.8.2011 /č.l. 112/ proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 24.6.2011 žalovaný opäť tvrdil, že sumu 33.193,92 eur žalobcovi uhradil. Jediný dôkaz, ktorý na uvedené tvrdenie navrhol, bola výpoveď svedkyne JUDr. U. R.. Uvedený dôkaz súd prvého stupňa vykonal a žalovanému, včasným zaslaním predvolania na pojednávanie, vytvoril podmienky na to, aby bol pri výsluchu uvedenej svedkyne prítomný a mohol jej klásť otázky. Samotná skutočnosť, že svedkyňa sa stretla s konateľom žalobcu, nespochybňuje pravdivosť jej výpovede. Žalovaný však možnosť klásť na pojednávaní svedkyni otázky nevyužil, v odvolaní ani neuviedol dôvod, pre ktorý sa pojednávania nezúčastnil, a preto jeho žiadosť o zrušenie rozsudku a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalší výsluch uvedenej svedkyne odvolací súd považuje za nedôvodný. Uvedená svedkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že nebola prítomná pri odovzdávaní sumy 1 mil. Sk L.. A. O., že so žalovaným spolupracovala a že časť postúpených pohľadávok bola vymožená. Z vykonaného dokazovania ani z tvrdenia žalovaného nevyplýva, že by nejakú časť z vymoženej sumy žalobcovi uhradil, či už ako plnenie jeho zmluvnej povinnosti alebo vrátenie poskytnutej zálohy. Odvolací súd má za to, že suma 1 mil. Sk je značná suma na to, aby bola platená v hotovosti a aby jej platca vedel presný dátum jej úhrady a ak taká suma je nejakej osobe takým spôsobom uhradená, je v obchodnom styku obvyklé, že o poskytnutí a prevzatí takej sumy je vydané potvrdenie. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že vystavil potvrdenie žalobcovi, že mu odovzdal sumu 1 mil. Sk a že tento ho odmietol potvrdiť a počas celého konania trvajúceho od 8.7.2009, neuviedol ani konkrétny termín a okolnosti úhrady tejto sumy, minimálne miesto a čas vrátenia sumy. Žalovaný nepredložil ani dôkaz o úhrade sumy 1 mil. Sk zo svojho účtovníctva. JUDr. U. R., ktorá podľa žalovaného mala byť prítomná pri vrátení uvedenej sumy žalobcovi, tvrdenie žalovaného nepotvrdila. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa, že žalovaný na svoje tvrdenie, že sumu 1 mil. Sk uhradil žalovanému, neuniesol dôkazné bremeno, a preto má za to, že uvedená povinnosť žalovaného trvá. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane výroku o povinnosti zaplatiť aj úroky z omeškania a výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny, voči ktorým výrokom žalovaný v podanom odvolaní ani neuviedol žiadne námietky, preto ani nemohli byť predmetom posúdenia odvolacieho súdu. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale povinnosť tieto trovy nahradiť žalobcovi. Keďže žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.