KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice18. 7. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/37/2011 z 18. 7. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 18. júla 2012, sp. zn. 4Co/37/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7709209747.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/37/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709209747
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709209747.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a sudcov
JUDr. Sone Minxovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu BECK reisen s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Rožňavská č. 1, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Bohunickým, advokátom
Advokátskej kancelárie Dvorecký & Bohunický s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lermontovova č. 18, proti
žalovanej R. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Ú. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Mydlom,
advokátom, so sídlom kancelárie v Michalovciach, Sama Chalupku č. 2, v konaní o zaplatenie 917,44
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
27.10.2010 č.k. 16C/2/2010-54 t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť odporkyni (žalovanej) zaplatiť
navrhovateľovi ( žalobcovi) 917,44 eura a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania od 30.11.2007 do podania návrhu, ako aj nahradiť trovy konania za zaplatený súdny
poplatok 71,50 eura a za trovy právneho zastúpenia 138,99 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu zo dňa 31.07.2009, odôvodneného tým, že dňa 29.08.2007 bola medzi
účastníkmi konania uzavretá nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci č. 27009182. V
nájomnej zmluve bola dohodnutá cena sady hrncov s príslušenstvom v sume 25.990,- Sk ( 862,70
eura ). Žalovaná sa zaviazala zaplatiť prvú mimoriadnu splátku nájomného v sume 5.300,- Sk ( 175,92
eura) a zostávajúcu sumu spolu s finančným navýšením v celkovej sume 29.600,- Sk ( 982,53 eura)
splácať v 18 mesačných splátkach po 1.564,- Sk ( 51,91 eura) s ročnou percentuálnou mierou nákladov
18,29 %. Zároveň bolo dohodnuté, že nájomca je oprávnený od zmluvy odstúpiť v lehote 7 pracovných
dní odo dňa jej podpísania ako aj to, že v prípade, ak sa nájomca dostane s platením nájomného,
alebo jeho časti do omeškania, má prenajímateľ právo na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. Vlastnícke právo k predmetu nájmu prechádza
na nájomcu až zaplatením poslednej splátky nájomného. Žalovaná pri podpise zmluvy vyhlásila, že ju
uzavrela slobodne, bez nátlaku, poznajúc trhovú cenu tovaru, ktorú považuje za výhodnú. Žalobca
návrhom na začatie konania uplatnil zaplatenie sumy 917,44 eura s odôvodnením, že žalovaná mu
zaplatila iba prvú mimoriadnu splátku vo výške 5.300,- Sk (175,93 eura) s časťou prvej splátky vo výške
500,- Sk (16,60 eura) a nezaplatila zvyšné dohodnuté splátky, aj keď ju na ich zaplatenie vyzýval listom
zo dňa 12.02.2009, na ktorú výzvu však nereagovala.



S poukazom na ust. § 663 a § 588 Občianskeho zákonníka uzavrel, že účastníci konania uzavreli
dňa 29.08.2007 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, ktorou sa žalovaná zaviazala
zaplatiť žalobcovi za prevzatý tovar celkovo 1.109,97 eura (33. 439,- Sk). V konaní nebolo sporné,
že žalovaná tento tovar aj prevzala a za tovar žalobcovi (prenajímateľovi) zaplatila spolu 192,52
eura (prvá mimoriadna splátka + časť z prvej splátky). Zistil, že povinnosťou žalovanej bolo platiť
žalobcovi nájomné za tovar až do úplného vyrovnania jeho hodnoty. Preukázateľne však nezaplatila
sumu 917,44 eura, preto žalobe vyhovel. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť aj dohodnutú zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, za obdobie od 30.11.2007 (kedy sa
dostala do omeškania) do podania návrhu na súd dňa 29.07.2009, t.j. za 607 dní v kapitalizovanej sume
278,44 eura. K námietke žalovanej o premlčaní nároku poukázal na ust. § 101 Občianskeho zákonníka
s tým, že návrh bol podaný na súd dňa 31.07.2009 pred uplynutím ročnej premlčacej lehoty. Neuznal
námietku žalovanej, že pri podpise zmluvy bola uvedená do omylu ( ako dôvod neplatnosti zmluvy), keď
uzavrel, že v konaní bolo síce z výpovedí svedkýň Demeterovej a Balogovej preukázané, že žalovaná
pred uzavretím zmluvy o nájme mala od žalobcu informáciu, že tovar vyhrala, ale je nepochybné, že
následne uzavreli zmluvu, v ktorej súhlasila s tým, že tovar bude mať v nájme a jeho vlastníčkou sa
stane až po zaplatení poslednej splátky nájomného. O skutočnosti, že žalovaná si bola vedomá, že tovar
nedostala ako výhru, ale že ho musí splácať, svedčí napokon nielen samotná zmluva, ale aj to, že za
tovar zaplatila prvú mimoriadnu splátku a tiež aj časť z prvej splátky, jej konanie preto dokazuje, že
zmluvu neuzavrela v omyle a ide o platne uzavretú zmluvu, z ktorej pre jej účastníkov vyplývajú tam
dohodnuté povinnosti.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa zásady úspechu účastníka
v konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok 71,50 eura a na
náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 138,99 eura (za dva úkony právnej pomoci á
51,45 eura + 19 % DPH + 2-krát režijný paušál á 6,95 eura), v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky
č. 655/2004 Z.z..

Proti tomuto rozsudku (všetkým jeho výrokom) podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. Žiadala, aby súd žalobcovi trovy
konania nepriznal.

Odvolanie odôvodnila tým, že zo strany žalobcu ide o podvod, pretože účastníkom zájazdu, medzi
ktorými bola aj ona rozdal lístky s číslami, ktoré potom zlosoval a určil ju za jednu z výherkýň. Namiesto
peňazí obdŕžala hrnce, čo potvrdili aj svedkyne L. N. a H. R.. Až následne jej žalobca dal podpísať
nejaké papiere, o ktorých tvrdil, že ide o doklad o prevzatí. Jednalo sa však o kúpno-predajnú zmluvu,
ktorú si prečítala až po siedmich dňoch, teda potom, keď sa dozvedela, že ostatné ženy (účastníčky
zájazdu) vracajú žalobcovi tovar. Upresnila, že v konaní nevzniesla námietku premlčania žalobcom
uplatneného nároku, jej námietka sa týkala skutočnosti, že sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré na jej úkor získal žalobca po tom, čo mu zaslala finančné prostriedky, lebo uplynula
premlčacia lehota. Uzavretú zmluvu považovala v celom rozsahu od počiatku za neplatnú.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Zdôraznil, že tvrdenie žalovanej, že vyhrala peniaze a namiesto nich dostala hrnce,
považujú za ničím nepodložené, pretože nepredložila súdu zlosovacie lístky ako dôkaz takejto situácie.
Ak sa domnievala, že hrnce získala zadarmo a zaplatila súčasne prvú mimoriadnu splátku nájomného
a časť prvej splátky, tak z toho jednoznačne vyplýva, že mala vedomosť o uzavretí zmluvy o nájme a jej
obsahu. Podpisom zmluvy zároveň prehlásila, že bola zrozumiteľne a úplne oboznámená so všetkými
právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy, ako aj z právnych predpisoch platných v Slovenskej
republike. Poukázal na zásadu „vigilantibus iura“, podľa ktorej je každý zodpovedný za náležitú mieru
predvídavosti a opatrnosti pri uzatváraní záväzku, do ktorého vstupuje. Zdôraznil, že žalovaná nevyužila
svoju možnosť odstúpiť od uzavretej zmluvy v súlade s častou II, bod 14, aj keď takéto právo jej vyplýva
aj z ust. § 8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z..



Na základe podaného odvolania odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez
nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska odvolacích
dôvodov uplatnených žalovanou vecne správny, preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil
v celom rozsahu. Rozsudok odvolacieho súdu verejne vyhlásil podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. dňa
19.7.2012 , pričom miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na verejnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach dňa 12.7.2012.

Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná o tejto žalobe vyhovel. Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho
konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, odvolací súd na skutkové zistenia súdom
prvého stupňa a na jeho právne posúdenie poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné ( § 219 ods.
2 O.s.p. ):

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Na to, aby išlo o platný právny úkon, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. Právny úkon z
tohto hľadiska musí byť urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a musí byť tiež
objektívne možný. Okrem týchto predpokladov platnosti musí právny úkon spĺňať ďalšie predpoklady,
ktoré sa týkajú osoby konajúceho subjektu (§ 38 OZ), dovolenosti právneho úkonu ( § 39 OZ) a jeho
právnej formy ( § 40 OZ).

V citovanom ustanovení zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny
úkon a na jej prejav. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov, a preto sa na ich vznik vyžaduje
danosť vôle. Pritom nestačí danosť akejkoľvek vôle. Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho
úkonu má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Občianskym
právom požadovanou náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že to musí byť vôľa skutočne daná, je to,
aby bola vážna, bez omylu a slobodná.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia neobstojí tvrdenie žalovanej o tom, že uzavretá
nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci č. 27 009182 zo dňa 29. 8. 2007 je neplatná, pretože
bola uvedená do omylu. Z konania žalovanej nepochybne vyplýva, že si uvedomovala obsah svojich
povinností vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúcich jej z tejto zmluvy, pretože po prevzatí veci svoje povinnosti
platiť nájomné plnila čiastočne, keď zaplatila prvú mimoriadnu splátku a časť prvej splátky nájomného.
Naviac nevyužila možnosť odstúpenia od zmluvy v zmysle príslušných ustanovení platne uzavretej
zmluvy ( časť. II., bod 14, na základe ust. § 8 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z.) v lehote 7 dní odo
dňa jej uzavretia.

Je preto nepochybné, že medzi účastníkmi konania bola riadne uzavretá platná nájomná zmluva s
následnou kúpou prenajatej veci (veľká sada hrncov, kuchynský robot, vozík) , na základe ktorej sa
žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi za predmet nájmu v splátkach celkovo sumu 1 109,97 eura,
s tým že vlastníčkou označených vecí sa stane po zaplatení poslednej splátky. Z uvedenej sumy
preukázateľne nezaplatila 917,44 eura, preto súd prvého stupňa žalobe správne vyhovel.

Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy preto, je namieste sankcia podľa
časti II bod 8 - zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do
zaplatenia, keďže osobitné námietky proti tejto časti zmluvy, v konaní na súde prvého stupňa nevzniesla.
Rovnako v odvolaní neuplatňovala žiadne osobitné námietky proti dojednaniu o zmluvnej pokute, a
keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), aj v tejto časti je
rozhodnutie súdu prvého stupňa správne.



V konaní pred súdom prvého stupňa bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto súd správne na
náhradu účelne vynaložených trov konania (spočívajúcich v trovách za zaplatený súdny poplatok a
trovách právneho zastúpenia) správne podľa zásady procesného úspechu v konaní ( § 142 ods. 1
O.s.p.) zaviazal žalovanú.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaná v odvolacom konaní
úspešná nebola a úspešný žalobca trovy odvolacieho konania nežiadal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku