Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/294/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203995 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7712203995.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U., H. H. Z. A., H. H. J. Z., S.. E. Č.. X, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: G.. Ľ. U., advokát, so sídlom v H., D. X, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 483.656,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 11C/27/2012-66 zo dňa 5.9.2012 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodol tak o žiadosti žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že nemá žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Bol založený výlučne za účelom realizácie projektu, ktorý nebol realizovaný z dôvodov, z ktorých žaloval Fond národného majetku SR o náhradu škody v inom konaní. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti pri obhajovaní práv žalobcu v konaní o náhradu škody voči Fondu národného majetku SR, dostal sa do majetkovej situácie, ktorá mu neumožňuje uplatniť práva na súde voči žalovanému bez úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Keďže majetkové pomery žalobcu sú dôsledkom protiprávneho konania žalovaného, ktorý súčasne nevykonáva ani žiadnu činnosť, nie je v možnostiach žalobcu zaplatiť súdny poplatok. Podaním zo dňa 15.6.2012 žalobca predložil účtovnú závierku, súvahu, výkaz ziskov a strát za posledné účtovné obdobie a daňové priznanie za rok 2011, ktorým deklaroval, že v tomto zdaňovacom období nevykázal základ dane z príjmov právnických osôb, a teda, že v tomto období mu nevznikla ani daňová povinnosť. Žalobca nevykazuje žiaden zisk a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie je -130.458,- €. Majetkové pomery deklaroval aj priložením formulára v zmysle ust. § 138 ods.2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že má záväzky voči Fondu národného majetku SR vo výške 97.269,44 € a voči Ľ. G. vo výške 20.580,- €. Stav hotovosti v deň podania žiadosti je 0,- € a vlastné imanie -117.844,- €. Súd prvého stupňa posúdil žiadosť žalobcu v zmysle ust. § 138 ods. 1/ O.s.p. a žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V dôvodoch uznesenia uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť nevyvíja činnosť, ktorú má ako predmet činnosti zapísanú v obchodnom registri, čoho dôsledkom je, že spoločnosť nevykazuje žiaden zisk, nemôže byť dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. K dôvodom uvádzaným žalobcom, že spoločnosť bola založená výlučne za účelom realizácie projektu, či za účelom uzavretia transakcie s Fondom národného majetku SR poukázal, že spoločnosti sa nezakladajú za účelom realizácie projektov s tým, že dosiahnutie zisku má byť zamerané len na túto vykonávanú činnosť, ale zakladajú sa za účelom podnikania (§ 56 ods.1 Obch. zák.). Spoločnosť žalobcu má v obchodnom registri ako predmet činnosti zapísané rôzne predmety činnosti. Predpokladá sa, že činnosť, ktorú subjekt pri zápise do obchodného registra uvádza, mieni ju aj vykonávať za účelom dosiahnutia zisku. Zodpovednosť a riziko za vykonávanie či nevykonávanie činnosti, resp. či z činnosti plynie zisk znáša výlučne sám podnikateľský subjekt. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm.a/, d/, f/ O.s.p. a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti žalobcu nesprávne v dôsledku svojvoľného výkladu ust. § 138 ods.1 O.s.p., nerešpektujúc jeho znenie. Vychádzajúc aj z práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú v čl. 46 Ústavy SR účelom individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov je to, aby bezvýnimočné spoplatnenie súdneho konania nemohlo zabrániť oprávnenej osobe domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou. Vychádzajúc zo znenia ust. § 138 ods.1 O.s.p. súd svoje rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku môže oprieť len o pomery účastníka odôvodňujúce oslobodenie a skutočnosť, že zo strany žiadateľa (účastníka konania) nejde o svojvoľné alebo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ by súd oprel svoje dôvody o iné, ako sú uvedené v tomto ustanovení, išlo by o svojvoľný výklad tohto ustanovenia. Majetkové pomery žiadateľa chápe zákon ako majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom, či sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo, že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať (R 109/2001). Objektívny nedostatok finančných prostriedkov, resp. iného majetku by nemal spôsobovať nemožnosť domôcť sa svojho práva na súde. Skutočnosť, či fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, je subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, je pre aplikáciu ust. § 138 ods.1 O.s.p. irelevantná. Jedným zo základných práv, ktoré je zakotvené v čl. 46 ods.1 Ústavy SR, je právo domáhať sa zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Každý, teda aj ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, toto právo má. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.mája 2011 sp.zn. 6Sžo/14/2011, podľa ktorého povinnosťou súdu rozhodujúceho o návrhu účastníka konania, je primárne skúmať objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok a nie skúmať, na základe akých skutočností táto neschopnosť nastala (napr. neunesenie podnikateľského rizika). V opačnom prípade by totiž mali prístup k súdu len nepodnikatelia a solventné podnikateľské subjekty, čo by odporovalo základným princípom materiálneho právneho štátu. Pokiaľ teda objektívna neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok existuje, môže súd dospieť k záveru o nepriznaní oslobodenia len v prípade, že ide o svojvoľné či zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, čo je tiež potrebné náležite odôvodniť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať len skutočnosť, aká je majetková situácia žiadateľa o oslobodenie spod poplatkovej povinnosti, a nie to, z akých príčin, príp. dôvodov sa v tejto situácii ocitol. Zamietnutie návrhu s odôvodnením, že by sa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone. Poukázal pritom na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré v odvolaní cituje. Dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k vydaniu napadnutého rozhodnutia, sú podľa žalobcu svojvoľným výkladom ust. § 138 ods.1 O.s.p., pretože nerešpektujú jeho znenie. Otázka riešenia podnikateľského rizika a dôvodov, pre ktoré sa žalobca ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nebola v rozhodovacej právomoci konajúceho súdu a nemala žiadnu oporu v právnom poriadku. Navyše rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, teda je nepreskúmateľné. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Napadnuté uznesenie je vo výroku je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa : Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú (§ 138 ods. 1 O.s.p.). Z vyššie citovaného ust. § 138 ods.1 O.s.p. vyplýva, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov možno účastníkovi konania priznať, ak sú súčasne splnené obidve podmienky - odôvodňujú to pomery účastníka konania a nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, to znamená, stačí nesplnenie jednej z nich a žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je možné ani čiastočne vyhovieť. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmov „pomery účastníka“, bez pochyby však musí ísť o pomery majetkové (a ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné a zdravotné), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej, či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že žiadateľ celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť, že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať. Je potrebné prihliadnuť aj na výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu a zistené pomery žiadateľa posudzovať aj z týchto hľadísk. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie citovaným zákonným ustanovením a keďže zistil, že pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, neskúmal, či v danom prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože postačuje nesplnenie len jednej z týchto podmienok a žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno vyhovieť. Pokiaľ teda súd prvého stupňa zistil, že pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, skúmanie, či ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, bolo bez právneho významu. Možno len súhlasiť s názorom žalobcu, že oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť za splnenia zákonných predpokladov priznané nielen fyzickej osobe, ale aj podnikateľskému subjektu. V takom prípade súd skúma, či majetkové pomery žiadateľa, ktorý je podnikateľom, odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Nemožno však prehliadať, že žiadateľ ako právnická osoba vzniká za účelom podnikania a ako podnikateľský subjekt musí počítať s tým, že pri podnikaní môže vzniknúť potreba zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní o uplatňovaní alebo bránení svojich práv. Každý podnikateľ podniká na svoju vlastnú zodpovednosť a prenášanie podnikateľského rizika na štát pri platení súdnych poplatkov nie je možné. Samotný nedostatok peňažných prostriedkov nie je dôvodom pre oslobodenie od súdneho poplatku žalobcu, ktorý je právnickou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Odo/68/2008 z 30.7.2008 a iné). Ani poukaz odvolateľa na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.mája 2011 sp.zn. 6Sžo/14/2011 nemení nič na závere odvolacieho súdu, keďže v tejto veci išlo o fyzickú osobu, ktorá namietala jej posudzovanie ako osoby vyvíjajúcej podnikateľskú činnosť a Najvyšší súd SR dospel k záveru, že uvedené námietky sú opodstatnené, pretože z horeuvedených hľadísk jej žiadosť posudzovaná nebola. Išlo teda o iné skutkové okolnosti ako v danom prípade. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zistené majetkové pomery žalobcu s prihliadnutím na vyššie uvedené neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Žalobca je právnickou osobou, ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 27.1.1994, preto samotnú tú skutočnosť, že výsledok jej hospodárenia za účtovné obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vykazuje stratu vo výške 134.458 €, nemožno považovať za takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Ani samotná tá skutočnosť, že žalobca bol v konaní o náhradu škody vedenom proti Fondu národného majetku neúspešný, neodôvodňuje priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov žalobcovi. Námietka žalobcu, že súd prvého stupňa svojvoľným výkladom ust. § 138 ods.1 O.s.p. skúmal dôvody, pre ktoré sa žalobca ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nie je taktiež dôvodná. Žalobca sám žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov odôvodnil tým, že bol založený výlučne za účelom realizácie projektu, ktorý nebol realizovaný z dôvodov, pre ktoré žaloba o náhradu škody voči Fondu národného majetku bola zamietnutá a ďalej aj tým, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti pri obhajovaní jeho práv v konaní o náhradu škody voči Fondu národného majetku. Pokiaľ teda súd prvého stupňa v napadnutom uznesení k týmto námietkam žalobcu zaujal svoj právny názor, takémuto postupu nemožno vytknúť vecnú nesprávnosť. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žiadna z okolností uvedených žalobcom nezakladá dôvod pre jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Na základe vyššie uvedených zistení nemožno uzavrieť, že by žalobca nemohol splniť poplatkovú povinnosť, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd preto podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.