KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice30. 8. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/176/2012 z 30. 8. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 30. augusta 2012, sp. zn. 5Co/176/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7712204262.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/176/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712204262
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7712204262.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu W.. Ľ. T., C., A.. T.. L. XX, proti žalovanému InSi s.r.o., Podhoroď
123, IČO: 36 570 486, o nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len PO), o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu 19C/30/2012-21 z 2.5.2012 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením zakázal žalovanému vstupovať na parc.č.1860/1,1860/2
a 1860/3, zapísané na LV č.XXX T.. Ú.. J. ako parc. registra „E“ a vykonávať na nich akékoľvek práce,
a to do právoplatného ukončenia konania o náhradu škody a žalobcovi uložil podať žalobu o náhradu
škody, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

Citujúc znenie § 74 ods.1 a § 76 ods.1 písm. f) O. s. p. uviedol, čo zák. v § 75 ods.2 O. s. p.
vyžaduje, čo musí byť ďalej z návrhu zrejmé, konštatoval, že súdna prax ďalej ustálila podmienku
primeranosti nariadenia PO k právam osôb, ktoré majú byť PO dotknuté, že z týchto ust. vyplýva, že
PO je mimoriadnym inštitútom O. s. p., využívaným v prípadoch, keď je potrebný okamžitý zásah súdu
za podmienky, že hrozí vážna ujma alebo škoda na právach účastníkov konania, uzavrel, že podľa jeho
názoru žalobca naliehavosť takéhoto zásahu súdom osvedčil a po zhodnotení podmienok potrebných
pre nariadenie PO dospel k záveru, že jeho návrhu je potrebné vyhovieť. Ďalej uviedol, že - ako vyplýva
z predloženého LV č.XXX T.. Ú.. J. (čl.3) - žalobca je podielovým spoluvlastníkom parc.č.1860/1,1860/2
a 1860/3 v podiele 36/288, že z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že na parc. sa vykonávajú
práce buldozérom, klčujú a vyrubujú sa stromy a stavia sa plot (čl.7,19 a 20), že to, že práce sa
vykonávajú na pozemkoch žalobcu mal preukázané predloženou kópiou katastrálnej mapy (čl.4) a mapy
na čl.5, porovnaním s fotografiou, na ktorej je identifikovateľná hospodárska budova, korešpondujúca
s budovou postavenou na parc.č.1860/1. Urobil záver, že žalobca osvedčil, že na jeho pozemkoch
žalovaný vykonáva činnosť poškodzujúcu jeho vlastníctvo, a to vykonávaním terénnych úprav, stavaním
plota a výrubom a klčovaním stromov. Z predloženej dokumentácie mal preukázané, že žalovaný na
pozemkoch žalobcu vykonáva úpravy, vážne zasahujúce do integrity nehnuteľností a poškodzuje ich.
Stotožnil sa s názorom žalobcu, že vyrúbané stromy nie je možné nahradiť, vzhľadom na ich vek,
nasadenie nových stromov a uvedenie terénu do pôvodného stavu si bude vyžadovať nemalé finančné
prostriedky a v prípade, žeby žalovaný v takejto činnosti pokračoval, škoda sa bude každým dňom
zvyšovať a, že práce na pozemkoch preukázaného rozsahu bez súhlasu podielových spoluvlastníkov
sú vážnym zásahom do vlastníckych práv, preto každý spoluvlastník ma právo domáhať sa ochrany proti
takýmto zásahom. Mal preto preukázané, že činnosťou žalovaného dochádza k poškodzovaniu majetku
žalobcu a bez jeho zásahu sa rozsah poškodenia bude zväčšovať, preto zakázal žalovanému vstup
na „žalované“ pozemky a vykonávať na nich akékoľvek práce do ukončenia konania o náhradu škody.
Zároveň v súlade s § 76 ods.3 O. s. p. uložil žalobcovi povinnosť podať návrh vo veci samej, v lehote
do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.



Proti uzneseniu v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa §
205 ods.2 písm. d),f) O. s. p. Nestotožnil sa s názorom súdu, že žalobca osvedčil, že na jeho
pozemkoch vykonáva činnosť, poškodzujúcu jeho vlastníctvo, a to vykonávaním terénnych úprav,
stavaním plota a výrubom klčovaním stromov v rozpore so súhlasom spoluvlastníkov a v rozpore
s právnymi predpismi, čím mal za preukázané, že na pozemkoch žalobcu vykonáva úpravy, vážne
zasahujúce do integrity nehnuteľností a poškodzuje ich, nakoľko všetky činnosti sú realizované výlučne
v súlade s platným stavebným zák. a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu prírody a
životného prostredia (Dôkaz: Ohlásenie drobných stavebných uprav, Rozhodnutie o udelení súhlasu
na výrub stromov). Taktiež sa nestotožnil ani s názorom, že práce na pozemkoch preukázaného
rozsahu sú bez súhlasu podielových spoluvlastníkov a sú vážnym zásahom do vlastníckych práv,
preto každý spoluvlastník má právo domáhať sa ochrany proti takýmto zásahom. Tu považoval za
potrebné uviesť, že žalobca je iba podielovým spoluvlastníkom parc.č.1860/1,1860/2,1860/3 a to v
podiele 36/288, teda ako menšinový spoluvlastník spoločnej veci musí svoje spoluvlastnícke práva
uplatňovať v súlade s § 139 a n. O. z. (citoval znenie § 139 ods.2 prvej vety O. z.). Tvrdil, že k všetkým
parc., na ktorých vykonáva poľnohospodársku činnosť vrátane parc.č.1860/1,1860/2,1860/3 má platný
právny vzťah titulom uzavretých nájomných zmlúv so Slovenským pozemkovým fondom a s ostatnými
vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov, na základe ktorých odôvodňuje svoje právo vykonávať
poľnohospodársku činnosť a ďalšie činnosti s tým spojené a teda zároveň na všetkých predmetných
parc. zastupuje vlastnícke práva jednotlivých spoluvlastníkov na základe uzavretých nájomných zmlúv
na výkon poľnohospodárskej činnosti a ním reprezentovaný spoluvlastnícky podiel je oproti ostatným
spoluvlastníckym podielom väčšinový, preto považoval nesúhlas žalobcu s realizáciou akýchkoľvek
stavebných alebo iných práv, vzhľadom na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu za bezpredmetný.
Ďalej uviedol, že v zmysle uzavretých nájomných zmlúv jednotliví podieloví vlastníci mu priamo ukladajú
vykonávať na prenajatých pozemkoch okrem poľnohospodárskej činnosti, aj činnosť s využitím všetkých
právnych prostriedkov, smerujúcu k ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, aby sa neznížila jeho
produkčná schopnosť, t.j. najmä odstraňovať rôzne nálety rastlín a nežiaduce porasty na prenajatých
poľnohospodárskych pozemkoch, samozrejme za dodržiavania všetkých európskych a vnútroštátnych
právnych predpisov upravujúcich ochranu životného prostredia [Dôkaz: nájomná zmluva č.01868/2011
(čl. VI.)]. Taktiež uviedol skutočnosť, že je vlastníkom poľnohospodárskeho dvora, ktorého areál a časť
stavieb sú umiestnené na parc., ktoré má v platnom nájme a na ktoré vydal súd PO zákaz vstupu,
že pri výkone poľnohospodárskej činnosti vykonáva v podstatnej časti živočíšnu výrobu chov cca 150
ks dobytka, ktoré napája vodou na predmetnom hospodárskom dvore, preto vydanie napadnutého
PO priamo bráni vo výkone jeho poľnohospodárskej prvovýrobe a tiež mu spôsobuje škody (Dôkaz:
LV XXX). Bol toho názoru, že v zmysle platnej judikatúry nesmie o. i. byť vážne poškodený vydaním
PO. Taktiež bol toho názoru, že žalobca v zmysle platných právnych predpisov a judikatúry nesplnil
ani jeden zo zákonných predpokladov na vydanie PO, a to - opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenia PO, čiže skutočností odôvodňujúcich potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo obavu o ohrozenie výkonu rozhodnutia - tieto skutočnosti sú v plnom rozsahu opísané
skresľujúco až nepravdivo najmä skutočnosť, že ostatní podieloví spoluvlastníci nedali k jeho činnosti
súhlas a že vykonávanie terénnych úprav, výrub a klčovanie stromov je v rozpore so zák. a vôľou
ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností (pozn. žalovaného - vôľa žalobcu ohľadne hospodárenia s
nehnuteľnosťou sa musí podriadiť vôli ostatných väčšinových podielových spoluvlastníkov), - uvedenie
podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. tvrdenie a osvedčenie,
že nárok žalobcu vo veci samej je dôvodný a že je pravdepodobná jeho úspešnosť, túto podmienku
žalobca vôbec nepreukázal a súd sa ňou vôbec nezaoberal bez uvedenia dôvodu a - odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy - toto taktiež nebolo žiadnym spôsobom preukázané
(pozn. žalovaného - práve naopak vydaním napadnutého PO mu vznikne obrovská škoda najmä na
zdraví chovaných zvierat). Vzhľadom na uvedené navrhol vo veci rozhodnúť tak, že uznesenie sa zmení
tak, že návrh žalobcu o nariadenie PO sa zamieta.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s dôvodmi uvádzanými v odvolaní sa nemožno stotožniť,
pretože nemajú oporu v zák. a, že pokiaľ žalovaný argumentuje stavebnou činnosťou, vykonávanou
v súlade so stavebným zák. a predpismi o ochrane prírody, čo dokumentuje ohlásením drobných
stavebných úprav, povolením na výrub stromov a nájomnou zmluvou, ktorou má od SPF Bratislava
prenajatú CKN parc.521 k. ú. Beňatina, pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu je potrebné sa v
prvom rade zaoberať problematikou spoluvlastníckych vzťahov k CKN parc.521, práv a povinností z nich
vyplývajúcich a vyriešiť i otázku vlastníctva k porastom nachádzajúcim sa na pozemku. Poukázal na to,
že na CKN parc.521 LV nie je založený, že táto parc. je vytvorená aj z EKN parc.1860/1,1860/2,1860/3,



zapísaných na LV XXX T.. Ú.. J., v ktorých spoluvlastní podiel 36/288 k celku, že predložil o tom kópiu z
katastrálnej mapy a aktuálny mapový CKN a EKN stav, z ktorých je tento stav evidentný, že predmetom
PO sú však len parc.1860/1,1860/2,1860/3, kde SPF uzavrelo zmluvu s SPF až 23.3.2012, teda až
potom, ako začali spôsobovať škodu na pozemkoch, kde je podielovým spoluvlastníkom, že v samotnej
zmluve sa v prílohe na str.10 výslovne uvádza, že žalovaný užíva, o. i. aj parc.521 bez právneho dôvodu
a z toho titulu zaplatí SPF bezdôvodné obohatenie, že žalovaný má uzavretú zmluvu s SPF, pričom z
tejto zmluvy nie je ani zrejmé, ktoré EKN parc. sú predmetom zmluvy, že táto zmluva je tak aj pre svoju
neurčitosť neplatná zo zák., od samého počiatku a, že mimo tejto skutočnosti, pokiaľ ide o už spomínané
EKN parc., SPF ani nie je väčšinovým spoluvlastníkom týchto parc., resp. nie je správcom podielov s
väčšinovým podielom. Pokiaľ žalovaný uvádza, že údajne má uzavreté nájomné zmluvy s ostatnými
spoluvlastníkmi EKN parc., tvrdil, že to však nie je pravdou, keďže v takom prípade by predložil priamo k
odvolaniu tieto nájomné zmluvy, že takýmto konaním sa len snaží vyvolať dojem o oprávnenosti užívania
EKN parc., čo v žiadnom prípade nepreukázal a ide opätovne z jeho strany len o účelový krok v snahe
zamietnuť návrh na nariadenie PO a, že taktiež ak žalovaný uvádza, že mu údajne spôsobuje škody
na dobytku PO, tak k tomu uviedol, že o umiestnení dobytka na EKN parc. nepredložil žiaden dôkaz a
ide opätovne o účelové tvrdenie. Zdôraznil, že je teda spoluvlastníkom pozemkov, ktoré sa nachádzajú
v hospodárskom dvore, v ktorom žalovaný vykonáva stavebné, terénne, búracie práce a rúbe stromy.
Citujúc znenie § 139 ods.2 O. z. poukázal na to, že judikatúra už dávnejšie stanovila, že pod pojmom
hospodárenie so spoločnou vecou je potrebné rozumieť jej užívanie, že on ani žiaden známy podielový
spoluvlastník z LV XXX nemali možnosť vyjadriť sa k otázke užívania spoločných EKN nehnuteľností
1860/1-3 žalovaným, že o uzavretej nájomnej zmluve s SPF Bratislava dokonca ani vedomosť nemali,
že sám má záujem užívať nehnuteľnosti, a to i nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, ak teda
SPF ako zást. neznámych spoluvlastníkov nájomnou zmluvou nehnuteľnosti na LV XXX žalovanému
prenajal, obchádzal tým rozhodovací proces upravený v § 139 ods.2 O. z. a takýto právny úkon - nájomnú
zmluvu - je potom nutné v zmysle § 39 O. z. aj z toho titulu pokladať za neplatný právny úkon, že
porasty, teda i stromy na pozemkoch, sú v zásade vždy pokladané za súčasť pozemku (§ 120 ods.1 O.
z.), že spoluvlastník pozemku je teda v rovnakom pomere i spoluvlastníkom porastov, ktoré sa na ňom
nachádzajú, že ak sa žalovaný odvoláva na povolenie na výrub stromov Obcou Beňatina, mal by zároveň
vysvetliť, ako je možné, že toto rozhodnutie nebolo doručené spoluvlastníkom stromov, ktorých sa výrub
bezprostredne dotýkal, že povolenie na výrub stromov ako individuálny právny akt sa vždy týka vlastníka
stromu a keďže to spoluvlastníkom doručené nebolo, nemožno takéto povolenie pokladať za právoplatné
a, že ak žalovaný výrub uskutočnil, konal bez právoplatného rozhodnutia (v skutočnosti bolo povolenie
vydané dodatočne a so spätným dátumom), naviac podľa § 69 písm. d) s poukazom na § 47 zák.č.543/02
Z. z. o ochrane prírody, uvádzanom v rozhodnutí Obce Beňatina č.j.33/2012 je uvedené § 47 ods.3
(citoval jeho znenie), že z tohto rozhodnutia je zrejmé, že nebol daný súhlas pod. spoluvlastníkov
pozemku k výrubu drevín, dreviny neboli vyznačené na mieste samom a z tohto rozhodnutia nie je tak
zrejmé, či tieto stromy sú na celej CKN parc.521, preto aj z tohto titulu ide o neplatný správny akt, že
taktiež žalovaným uvádzané oznámenie Obce k ohláseniu drobných stavebných prác sa vôbec netýka
parc. EKN uvádzaných vyššie, čo je zrejmé z jeho obsahu, kde sa tieto parc. vôbec nespomínajú, ale
ani CKN parc.521, kde žalovaný realizoval terénne úpravy buldozérom nie je v stanovisku 29/2012
Obce Beňatina spomínaná, z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný nemá žiadne práva k EKN
parc.1860/1-3, resp. CKN 521, na ktorých sa nachádza hospodársky dvor i so stavbami, na ktorých sú
realizované stavebné práce a, že nájomná zmluva s SPF je neplatná a žalovaný spoluvlastníkom CKN
521 nie je. Napokon uviedol, že z podaného odvolania je nepochybné, že žalovaný bude pokračovať v
stavebných prácach vrátane výstavby plota, ktorým zamedzuje vstup iným osobám na jeho (žalobcove)
nehnuteľnosti (fotodokumentácia), naďalej bude robiť terénne úpravy a tým mu spôsobovať škodu, že ani
do dnešného dňa o uzavretie nájomnej zmluvy jeho, ako spoluvlastníka, nepožiadal, že je presvedčený,
že spoluvlastníci chcú nájomné zmluvy uzavrieť a, keďže s ním predložených podnetov Obci Beňatina
je zrejmé, že sa nápravy nemôže domôcť v stavebnom konaní, jediným právnym prostriedkom ochrany
jeho spoluvlastníctva je podanie PO a žaloby o náhradu škody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.
s. p., lebo je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, pretože
jeho dôvody sú správne.



PO je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné
zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je
namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady nariadenia PO sú jednak stanovené
výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax
a jeho nariadenie prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby o. i. dočasne boli upravené pomery
účastníkov, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok
očividne vylúčený a záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo
účastníka ohrozené, ďalej navrhované PO musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude
predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie PO (vzťah, ktorý
sa PO upraví, bude posúdený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby). Okrem toho musí
súd uvážiť, či v dôsledku PO nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov (ujma žalovanému
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením PO získa žalobca), ďalej PO nie je možné vydať
tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu
predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by sa PO vytvoril nenávratný (nenapraviteľný)
stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že PO možno niekoho obmedziť vo
výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len prechodne tak, aby nariadenie PO nevyvolalo, hoci
len dočasne, taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.

V prejednávanej veci boli tieto predpoklady na nariadenie navrhovaného PO splnené, na čom nič nemení
ani odvolanie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť, že žalovaný nepreukázal, že má
nejaký právny titul, ktorý by ho oprávňoval na činnosti na parc.č.1860/1,1860/2 a 1860/3, zapísaných
na LV č.XXX T.. Ú.. J., ktorých vykonávanie mu bolo napadnutým uznesením zakázané, lebo z listín
pripojených k odvolaniu mu žiadne takéto oprávnenie nevyplýva.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Účastníci konania neuplatnili v odvolacom konaní žiadne trovy.

Súd sa súčasne upozorňuje, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nedoručil zást. žalovaného.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení
ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces a nedoručenie vyjadrenia
účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred
súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na
spravodlivý proces.

Tým, že v prejednávanej veci vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nebolo doručené zást. žalovaného, konanie
súdu nebolo spravodlivé a došlo k porušeniu základného práva žalovaného na súdnu ochranu podľa
Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej
pod č.460/92 Zb., v znení neskorších predpisov), podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky a tento nedostatok v postupe súdu musel byť napravený
odvolacím súdom, čím došlo k zbytočnému predĺženiu konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 19C/30/2012

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam