KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice5. 8. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/244/2012 z 5. 8. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 5. augusta 2012, sp. zn. 7CoP/244/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7712209767.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/244/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209767
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7712209767.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. U. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov J. U. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v L. na S. ulici č. XX toho času u L. B. v obci P. Č.. XX a R. U. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho v L. na S. ulici č. XX v konaní o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o
odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 3.7.2012 č.k. 2P 190/2012-14 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením dočasne zveril maloletú R. U. do osobnej starostlivosti
matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným vo výške 30% zo sumy
životného minima na jedno neplnoleté, nezaopatrené dieťa k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred a dočasne upravil styk otca s maloletou R. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej tak,
že je oprávnený sa s maloletou stýkať každú prvú nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. v
prítomnosti matky maloletej tak, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a
otec je povinný maloletú vrátiť matke v stanovenom čase v bydlisku matky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to, že účelom predbežného
opatrenia je predovšetkým rýchla i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov nielen právnych, ale aj
faktických, jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe. Domnieva sa, že v tomto prípade to nie je možné konštatovať. V konečnom
dôsledku sa nebráni voči tomu, aby bola maloletá zverená matke do právoplatného skončenia veci, aby
platil výživné a mal upravený styk. Zaráža ho však na základe akých nepravdivých a lživých argumentov
zo strany matky súd rozhodol. Až z napadnutého uznesenia sa dozvedel, že matka bola hospitalizovaná
a že voči nemu je podané trestné oznámenie za prečin ublíženia na zdraví a dokonca trestné oznámenie
z podozrenia na sexuálne zneužívanie maloletej. Vrcholom lží a neprávd je, že matka ho označila
za bisexuála. Uviedol, že s matkou maloletej žil v manželskom zväzku od 30.7.2005. Žili normálnym
rodinným životom. K hádke medzi nimi došlo 13.6.2012, pretože matke maloletej odmietol dať svoj
mobilný telefón. Myslela si, že zaznamenáva jej krik a nadávky, ťahala ho za vlasy, kopala doňho, proti
čomu sa bránil tým spôsobom, že jej držal ruku. Neudrel ju ani raz. Pokiaľ mala nejaké zranenie, tieto
si spôsobila sama tým, že bola agresívna. Uvedené skutočnosti však nemajú nič spoločné so vzťahom
k ich maloletej dcére, ktorá má len 5 rokov. Trávil s ňou voľný čas, je medzi nimi normálny citový vzťah,
nikdy by jej neublížil. O to viac ho poburujú závery L.. D., ktorá ho ani nevidela ani nevyšetrila. Nemal
akúkoľvek možnosť brániť sa voči infantilným obvineniam matky maloletej, ktorá z neho urobila bisexuála
a pomaly pedofila. Práve naopak, má dôkazy, ktoré preukážu, že matka maloletej je v sexuálnej
oblasti nevyzretou osobnosťou s patologickým vnímaním určitých skutočností. Po odchode zo spoločnej
domácnosti začiatkom júna si myslel, že sa jedná len o bežný manželský konflikt. Avšak vzhľadom
na tvrdenia, ktoré uviedla matka maloletej, s touto ženou nemieni ďalej ostať v manželskom zväzku a



podá návrh na rozvod. Predpokladá, že znalec z odboru psychiatrie v riadnom konaní mu v konečnom
dôsledku dá za pravdu a označí psychopatickú osobnosť. Uviedol, že z procesného hľadiska podľa
§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal
dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Prvostupňový súd
však dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, čo je proti zákonným ustanoveniam, preto
navrhuje predbežné opatrenie zrušiť.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolacie dôvody považuje za účelové a ničím
neodôvodnené. Vyjadrila názor, že napadnuté uznesenie netrpí ani jednou z vád uvedených v ust. §
221 ods. 1 O.s.p. a preto otcom uplatnený dôvod v odvolaní je neopodstatnený. Vyjadrila názor, že
dostatočným spôsobom preukázala dôvodnosť predbežnej úpravy pomerov, konkrétne nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že
predbežné opatrenie je dočasným riešením pomerov, nie konečným a tvrdeniami otca sa bude zaoberať
konajúci súd v rámci dokazovania v riadne začatom konaní o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 15P
194/2012 a následne aj v konaní o rozvod manželstva účastníkov, prípadne už v začatých trestných
konaniach. Vo vzťahu k námietke otca, ktorou poukazoval na to, že z procesného hľadiska súd nemal
rozhodnúť iným výrokom ako to ustanovuje § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. uviedla, že dôvody na nariadenie
predbežného opatrenia sú v ust. § 76 ods. 1 O.s.p. vymedzené demonštratívne a preto môže súd použiť
aj iný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia pokiaľ na jeho nariadenie existuje dôvod. Domnieva
sa, že nariadenie predbežného opatrenia je zákonné a vychádza z osvedčeného skutkového stavu,
ktorý vyplynul z predložených dôkazov, pričom otec maloletého výroky uvedené v predbežnom opatrení
nenapadol, resp. podal odvolanie len voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, čo ust. § 202 ods.
4 O.s.p. nepripúšťa. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa ust. § 218 ods. 1 písm.
c) O.s.p. odvolanie odmietol alebo napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne a dôvodné potvrdiť vzhľadom na záver pedopsychiatričky L.. D. a to, že je potrebné vykonať
znalecké dokazovanie a riešiť situáciu tak, že je aktuálne potrebné chrániť dieťa a nenechávať maloletú
s otcom osamote. Pokiaľ ide o podozrenie z trestného činu sexuálneho zneužívania maloletej, bolo
podané trestné oznámenie a vec je v štádiu vyšetrovania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil, stotožnil sa s odôvodnením napadnutého uznesenia a podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia dodáva, že na nariadenie predbežného opatrenia stačí existencia dôvodnej
obavy, že by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu alebo k ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa.
Z listinných dôkazov predložených matkou k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva
existencia dôvodnej obavy, ktorá by mohla ohroziť zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa.
Práve preto, že ide iba o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho
súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, pretože sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre
konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd. Nariadenie predbežného opatrenia je len
dočasným zásahom súdu do pomerov účastníkov konania a zásadne neprejudikuje rozhodnutie vo veci
samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a jeho vyhodnotení odlišné od dočasnej
úpravy pomerov. Z podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že ich vzťahy v súčasnosti sú veľmi konfliktné a



problematické a ich dôsledné skúmanie presahuje rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia.
Spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje jeho fyzické a psychické zdravie
vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov a súd pred rozhodnutím vo
veci samej má možnosť zabezpečiť si lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa, prípadne nariadiť
znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie a psychiatrie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že
nariadenie predbežného opatrenia je v záujme maloletého dieťaťa a je nepochybné, že ujma na právach
účastníkov, ktorá môže vzniknúť v prípade, ak sa ukáže, že predmetné tvrdenia v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nie sú pravdivé bude menšia ako ujma, ktorá by vznikla, ak by súd dočasne
pomery maloletého dieťaťa neupravil. Vo vzťahu k odvolacej argumentácií otca týkajúcej sa nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd dodáva, že ust. § 76 ods. 1 len
demonštratívne vymenúva, čo môže byť obsahom predbežného opatrenia. Z jeho samotného znenia
je zrejmé, že tento počet nie je ohraničený a konečný, ale len ilustračný. V danom prípade teda nejde
o nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade s ust. § 74
ods. 1 O.s.p., ktoré upravuje podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 2P/190/2012

    potvrdené