Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804116159 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7804116159.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej S., K..Q..X.. so sídlom v C. na S. ulici č. XX IČO: 35 807 598 zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25 proti povinnej Q. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na D. ulici č. XXX o vymoženie 537,74 € o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 3.3.2011 č.k. 12Er/299/2004-18 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora a zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie 68,65 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak na základe zistenia, že 15.12.2004 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 1944/2004, NZ 64611/2004 z 13.8.2004, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako aj § 52 ods. 1 a 4 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), exekučný súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko v danom prípade ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Z výpisu z Obchodného registra oprávnenej vyplýva, že predmetom činnosti oprávnenej je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinnou je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávnenou. Dospel k záveru, že § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodného zákonníka“) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zmluvu o úvere je vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch lex generalis a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch lex specialis. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spotrebiteľských vzťahov, je potrebné na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka, t.j. § 52 a nasl. OZ ako predpisu pôsobiaceho ako lex generalis k Obchodnému zákonníku a k zákonu o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd ďalej zistil, že exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere č. 7270402 z 1.3.2004, a teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bola súčasne nútená podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jej mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a jej príslušenstva. Zároveň sa povinná zaviazala uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Povinná ho taktiež splnomocnila na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 OZ. Zároveň súhlasila s tým, že pri jednotlivých úkonoch môže splnomocneného advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. Dospel k záveru, že takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je neprijateľnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne nespomína. Poukázal na § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami oprávneného. Na základe uvedeného dospel k záveru, že splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške. Konal teda v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 OZ. Právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom, ako splnomocnencom povinnej, je v zmysle ustanovenia § 39 OZ neplatný, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Keďže exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie, nevyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku) a podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko exekučný titul je nevykonateľný, čo je neodstrániteľným nedostatkom (podmienky) konania a v exekučnom konaní preto nie je možné ďalej pokračovať. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovanej vyhlášky“), pretože k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej a uložil jej uhradenie nevyhnutných trov exekúcie pozostávajúcich z odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky 6,64 € za 2 úkony exekučnej činnosti (1 úkon 3,32 €), ktorú zvýšil o 20 % DPH, t.j. o 1,33 €. Zároveň podľa § 22, § 23 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za vynaložené poštovné 2,36 €, za pracovnú cestu 3.9.2008 z Košíc do M. a späť 54,36 € a náhradu za stratu času 3,96 €. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie a navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Predovšetkým namietala, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany exekučného súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedla, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Rožňava pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého úkonu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že povinná ako dlžníčka mohla kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b OZ v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Ďalej uviedla, že napadnutým uznesením, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následne zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnená už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávnenej už bude premlčaná, a stane sa nevymožiteľnou. Z uvedených dôvodov oprávnená bola toho názoru, že exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto žiadala, aby súd vyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Z tohto dôvodu sa nestotožnila ani s priznanými trovami exekúcie súdnemu exekútorovi. Uznesením z 21.9.2011 č.k. 7CoE/10/2011 - 33 odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, pretože uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo v celom rozsahu napadnuté odvolaním oprávnenej, teda smerovalo aj proti výroku a zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, ktorý sa na základe § 374 ods. 4 O.s.p. zrušil. O návrhu na zmenu exekútora preto opätovne uznesením z 12.10.2011 č.k. 12Er/299/2004-35 v zmysle pokynu odvolacieho súdu rozhodol sudca, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.11.2011. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd výrokom o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora v napadnutom uznesení nezaoberal. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, jej zastavení a o trovách exekúcie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je opodstatnené, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vo vzťahu k dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom exekúcie vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinnou, ale tento úkon vykonal advokát Mgr. Tomáš Kušnír. Za takejto situácie pre posúdenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je potrebné vysporiadať sa s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinnej. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň na predtlači zmluvy o úvere splnomocnenie na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila oprávnená, a ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ide teda o zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou a povinnou ako splnomocniteľom, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu, aby presadzoval a obhajoval jej záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpenou (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním, tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru, čím uvedená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnená predložila, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Exekúcia vedená na základe notárskej zápisnice, ktorá nie je spôsobilá byť exekučným titulom, je neprípustná, čo je dôvodom zastavenia exekúcie. Neplatnosť splnomocnenia ako aj o chýbajúce náležitosti notárskej zápisnice majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Správne exekučný súd uzavrel, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a to pre rozpor záujmu zástupcu a zastúpeného. Pokiaľ ide o námietku oprávnenej, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania, a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Zároveň pripomína, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Napokon nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je daná prekážka uplatnenia práva oprávnenej na všeobecnom súde. Odvolaním oprávnená napadla tiež výrok o trovách exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi. Odvolací súd má za to, že aj v tejto časti je odvolanie oprávnenej nedôvodné, lebo exekučný súd správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávnenú, ktorá exekúciu zavinila (§ 203 Exekučného poriadku) tým, že predložila exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu. Trovy exekúcie boli priznané v súlade s vyhláškou platnou v čase začatia exekučného konania. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie exekučného súdu vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení a trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a dodáva, že ďalšie dôvody, na základe ktorých exekučný súd posudzoval vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský, sú bezpredmetné, pretože pokiaľ exekučný súd dospel k záveru, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, je už hodnotenie vzťahu medzi účastníkmi nadbytočné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.