Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/215/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805201780 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805201780.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., O.: XX XXX XXX, so sídlom v T., H. XX, zastúpený advokátom D.. E. E., H. XX, T. proti povinnej: W. G., nar. X.X.XXXX, bytom v P. č. XXX, P., v konaní o vymoženie 254,93 eur s prísl. a trov exekúcie vedenom pred súdnym exekútorom D.. O.. P. E., E. XX, P. pod č. EX XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.4.2011, č.k. 11Er/49/2005-18, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, vo výroku o jej zastavení a vo výroku o náhrade trov exekúcie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 11.4.2011, č.k. XXEr/XX/XXXX- XX (ďalej len „uznesenie“) zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 65,84 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na návrh oprávneného zo dňa 3.3.2005 a na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX spísaná dňa 28.11.2004 na notárskom úrade JUDr. D. P., poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora D.. O.. P. E. dňa 24.3.2005. V priebehu konania doručil oprávnený dňa 22.11.2010 súdu prvého stupňa návrh na zmenu exekútora. V súvislosti s podaným návrhom súd prvého stupňa skúmal podmienky predmetného exekučného konania podľa § 103 a § 251 ods. 4 z. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zistil, že na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, bol povinným v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.7.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“) splnomocnený E.. Q. P., advokát. Zároveň bol advokát povinnou takto splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. Zmluvu o úvere posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl.. Občianskeho zákonníka. Ďalej súd uviedol, že plnomocenstvo, ktoré povinná udelila E.. Q. P., sa nachádzalo na predtlači zmluvy o úvere, a teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, bola nútená podpísať aj plnomocenstvo pre E.. Q. P. na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou. Takéto podmieňovanie poskytnutia úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navyše splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou uznal v jej mene sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené a zaväzoval sa na úroky z omeškania v neprípustnej výšky. Keďže notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa exekúciu vykonávanú na jej podklade vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 vyhlášky vo výške 9,96 eura za 3 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie platiteľa mzdy povinného), z dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 1,99 eur a z náhrady hotových výdavkov vo výške 53,89 eur (poštovné v sume 1,36 eur, cestovné v sume 48,57 eur za cestu z P. a späť a strata času v sume 3,96 eur). Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uplatnenú ako prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie, nakoľko túto činnosť považoval za administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Zároveň súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi ani časovú odmenu za úkony: spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie žiadosti o súčinnosť - SP, pretože nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu tejto odmeny súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi taktiež nebola priznaná odmena za úkon označený ako výzva, nakoľko sa tento úkon v spise súdneho exekútora nenachádza. Súčasne súd odmenil úkon označený ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie paušálnou sumou 3,32 eur a nie v dvojnásobnej výške, ako si to súdny exekútor vyčíslil, nakoľko odmena za uvedený úkon zahŕňa doručenie predmetného upovedomenia tak oprávnenému, povinnému ako aj iným osobám. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času len za jedného zamestnanca, keďže mal za to, že na účelné vymáhanie nároku stačila len osoba jedného zamestnanca. Na náhradu trov exekúcie zaviazal súd prvého stupňa oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal záver súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Uviedol, že účastníci uzavreli túto zmluvu podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nemožno na ňu však aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. a), b) a § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú zmluvu podľa oprávneného nebolo možné podriadiť ani pod režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase jej uzavretia sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Oprávnený mal za to, že zmluva o úvere sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a navyše, účastníci sa v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto predmetná zmluva nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podobne, v rozpore s § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, ale len ich časť, z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar a služby, ako to predpokladá § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinnej. Uviedol, že § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť, pričom poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov Českej republiky a Slovenskej republiky. Oprávnený sa tiež nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je predmetná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní. Podľa názoru oprávneného úplne stačí, aby bol v notárskej zápisnici záväzok špecifikovaný svojím obsahom a uvedením právneho dôvodu spolu s ďalšími náležitosťami, a teda nie je potrebné, aby záväzok bol v tejto zápisnici aj súčasne dojednaný. V závere odvolania oprávnený nesúhlasil ani s výrokom, ktorým súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie a zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora. Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné: Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a notárskej zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 28.7.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 165,97 eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 88,96 eur, t.j. spolu 254,93 eur. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila E.. Q. P. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia E.. Q. P. uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárkou D.. D. P., o čom bola spísaná notárska zápisnica zn.. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2004 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, je preto nevyhnutná účasť dlžníka pri spisovaní tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Q. P. na základe plnomocenstva udeleného mu povinným v zmluve o úvere. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo zároveň na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku Mgr. Q. P., advokáta. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným a splnomocneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila E.. Q. P. svojím zastupovaním, tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru. V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Q. P. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený v podanom odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov exekúcie, ktoré boli priznané súdnemu exekútorovi. Podľa § 27a vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 3.4.2007 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Preto podľa § 27a vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa predpisov účinných do 30. apríla 2008. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk). Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 25 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd prvého stupňa uznesením zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko mal za to, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením. Tento názor súd prvého stupňa zastával preto, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nebolo možné pokračovať. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvého stupňa a na základe ktorých zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, a preto potvrdil aj tento odvolaním napadnutý výrok. Pokiaľ oprávnený podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora, podaním tohto odvolania došlo k zrušeniu tohto výroku v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. a o tomto návrhu mal opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa. V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. V zmysle § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 (s poukazom na § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže konanie sa začalo pred 1.9.2005) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. V zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaným odvolaním zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Vyššie citované zákonné ustanovenie nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhoduje o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovie žiadosti o zmenu exekútora, ale ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd takúto žiadosť zamietne, nie je prípustné odvolanie. V danom prípade uznesenie, ktorým súd návrh na zmenu exekútora zamietol, vydal vyšší súdny úradník a keďže proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie v tejto časti zo zákona zrušilo a opätovne mal o tomto návrhu rozhodnúť sudca. Pretože podaním odvolania oprávneným proti tomuto výroku došlo k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v tejto časti zo zákona, odvolací súd nemal o čom rozhodovať. Vzhľadom na to, že exekúcia už bola zastavená, je návrh na zmenu súdneho exekútora bezpredmetný a nebude o ňom rozhodovať už ani sudca súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.