Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/296/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805201845 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805201845.1
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: M. Y., nar. XX.X.XXXX, R. č. XX, M., o vymoženie 1.613,22 eur (48.600,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, Košice, pod č.k. EX 698/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.8.2012 č.k. 4Er/53/2005-22, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 111,24 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 21.3.2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala na vymoženie peňažnej pohľadávky oprávneného vo výške 1.613,22 eura (48.600,- Sk) s prísl., na základe vykonateľnej notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej, Bratislava sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2004. Oprávnený podal dňa 31.5.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora a navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava.
Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že v zmluve o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 12.3.2004, povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prvostupňový súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 251 ods. 4, § 103 Občianskeho súdneho poriadku, § 41 ods. 1, 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 22 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že splnomocnenie udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného a Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Rozpor podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice, aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške 1.775,97 eura (53.503,- Sk), z čoho úver a poplatok predstavuje 1.613,22 eura (48.600,-Sk) a bude sa úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 18.9.2004 do zaplatenia. Súd prvého stupňa zdôraznil, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže spotrebiteľské zmluvy sú inštitútom občianskeho práva, preto úroky z omeškania dohodnuté účastníkmi vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy sú v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
Pretože splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše uznal aj úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca povinného pred notárom je preto neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, lebo odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil a preto návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol.
O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil notársku zápisnicu, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom.
Po preskúmaní výšky súdnym exekútorom uplatnených trov exekúcie podľa § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.4.2008 priznal trovy exekúcie vo výške 111,24 eura.
Trovy exekúcie pozostávajú:
1. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu: /podľa § 14 ods. 1písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky/ - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva a exekučného príkazu 35 min. Spolu: 00:35 hod. á 200,- Sk - 1 x 6,64 eura = 200,- Sk
2. Paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti: /podľa § 14 ods. 1písm. b, § 14 ods. 3, § 15 vyhlášky/ - získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 100,- Sk - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 100,- Sk - každé zisťovanie bydliska povinného - 100,- Sk -každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x - 400,- Sk
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 100,- Sk Spolu: 8 × 3,32 eura = 800,- Sk
3.Podľa ust. § 22 ods. 1, 2 vyhlášky - poštovné - 368,80 Sk - poplatky - 100,- Sk - cestovné za pracovnú cestu KE-Rožňava a späť 20.12.2005 - 1.223,80Sk Spolu: 1.692,60 Sk
4. náhrada za stratu času v trvaní 5 polhodín za úkon dňa 20.12.2005 - 100,- Sk
Spolu celkom: 2.792,60 Sk 20 % DPH zo sumy 2.792,60 Sk = 558,52 Sk ------------------------------------------------------------------------------------------------------- Odmena a hotové výdavky spolu: 3.351,12 Sk Prepočet na euro - 111,24 eura
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, dostatočne nezistil skutkový stav, pretože nebolo vykonané dokazovanie a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí rozpor žiadostí o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Zdôraznil, že notár pri spisovaní notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, ani súdny exekútor, ani súd prvého stupňa nezistili rozpor exekučného titulu so zákonom a vo veci bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na úlohu notára pri spisovaní notárskej zápisnice (§ 36 Notárskeho poriadku) a tvrdil, že pokiaľ povinný nenapadol Notárskym poriadkom stanoveným postupom úkon vykonaný notárom, nie je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom a ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Mal za to, že ak je notárska zápisnica exekučným titulom, musí s týmto titulom exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nie je oprávnený rušiť alebo meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom., inak by porušil zásadu rovnosti a uplatnil by rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. V tejto súvislosti navrhol, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty. Oprávnený tvrdil, že exekučný súd porušil princíp legality, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania a založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave - Smernica rady 93/13/EHS, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd podľa názoru oprávneného nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Oprávnený namietal, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a
tvrdení, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Exekučný súd pritom v napadnutom uznesení viackrát konštatoval skutočnosti, akoby vykonával dokazovanie, dokazovanie však nevykonal a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálne zisteného skutočného stavu, čím odňal oprávnenému ako účastníkovi možnosť konať pred súdom. Namietal tiež správnosť záveru súdu prvého stupňa vo vzťahu k plnomocenstvu, ktoré udelil v zmluve o úvere povinný ako dlžník zástupcovi na spísanie notárskej zápisnice, keď uvedené plnomocenstvo považoval za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ a pre rozpor so zákonom považoval toto plnomocenstvo za neplatné. Uviedol, že povinný mohol kedykoľvek toto plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, čo však neurobil. Mal za to, že plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo nejde o zmluvné ustanovenie, ale ide o jednostranný úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo uvedené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a splnomocený zástupca neprekročil rozsah svojich právomoci, lebo urobil úkon len v rozsahu splnomocnenia, t.j. uznal dlh vo forme notárskej zápisnice. Namietal nepreskúmateľnosť záveru súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov a skutkových zistení, keď svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že záujmy zástupcu sú v rozpore so zákonom. Za správny nepovažoval ani záver súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica, ak by mala byť spôsobilým exekučným titulom, musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Takáto povinnosť nevyplýva z právnej úpravy a nezodpovedá ani súdnej praxi a judikatúre (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000). V závere odvolania poukázal na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a je platným, právoplatným a vykonateľným, pričom exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie.
Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 5.10.2012 a povinnému dňa 8.10.2012.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O. s. p.
Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa prípustnosťou podať odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 9.3.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak tento exekučný poriadok neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005.
Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba proti tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.
Predmetné uznesenie vydal vyšší súdny úradník súdu prvého stupňa, proti ktorého rozhodnutiu je podľa § 374 ods. 4 veta 1. O. s. p. odvolanie vždy prípustné. Vzhľadom na to, že proti uzneseniu zmene súdneho exekútora odvolanie nie je prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka podľa § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p. zrušuje a o návrhu na zmenu súdneho exekútora opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Keďže podaním odvolania bol výrok o zmene súdneho exekútora zrušený (neexistuje), nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
Odvolací súd následne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a proti výroku o trovách exekúcie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Oprávnený podal odvolanie proti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, lebo zastával názor, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a exekučný súd preskúmavaním jej náležitostí prekročil právomoc zverenú mu zákonom.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 12.3.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver 30.000,- Sk a povinný sa zaviazal úver vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 24.000,- t. j. celkom mal zaplatiť 54.000,- Sk. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Y. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou v notárskej zápisnici sp. zn .N A./XXXX, NZ XXXXX/XXXX dňa 28.11.2004 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú totiž jednostranné právne úkony, preto pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu
a súhlase s vykonateľnosťou je nevyhnutná prítomnosť dlžníka osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V danej veci povinného pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva udeleného mu povinným v zmluve o úvere.
Právny názor oprávneného, že notárska zápisnica má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, nie je správny. Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym poriadkom a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a nemá preto účinky právnej moci ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ako majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O. s. p.). Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica so súhlasom povinnej osoby s jej vykonateľnosťou má len formálny charakter, lebo obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v súlade s hmotným právom a pod.).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektami a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ titulom. má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vzniknúť žiadne práva a povinnosti.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil súčasne na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra, voči povinnému je v rozpore so zákonom o advokácii. Navyše, nie je
preukázané, že podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii dal povinný Mgr. Tomášovi Y.ovi skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či sa Mgr. Tomáš Kušnír mohol riadiť pokynmi povinného pri presadzovaní práv a záujmov povinného v prejednávanej veci, či povinný s Mgr. Tomášom Kušnírom osobne prejednával spôsob presadzovania práv a záujmov povinného a vôbec či povinný bol niekedy v kontakte s Mgr. Tomášom Kušnírom. Dohoda o plnomocenstve ako súčasť zmluvy o úvere nie je pritom osobitne podpísané povinnou, hoci ide o dva samostatné právne úkony. Vzhľadom na to, že povinný plnomocenstvo ako samostatný právny úkon nepodpísal, platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním, a preto tento advokát nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.
Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti predloženého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o trovách exekúcie, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonnou úpravou.
K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv A., o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného konania podľa návrhu odvolateľa, v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Oprávnený v odvolaní tiež žiadal, aby súd konanie vo veci prerušil a predložil Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bez akejkoľvek časovej limitácie.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri posudzovaní súladu exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom a súdnou praxou, preto nie je dôvod predložil oprávneným navrhovanú otázku na posúdenie Ústavnému súdu SR.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.