Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/154/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805205397 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805205397.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom advokátskej kancelárie Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej H.U. N., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z. XX, o vymoženie 268,87 eur (8.100,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp.zn. EX/1602/2005, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 17. februára 2011, č.k. 10Er/194/2005-16 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení a vo výroku o trovách exekúcie. Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora. N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava (ďalej len „prvého stupňa“) uznesením zo 17. februára 2011, č.k. 10Er/194/2005-16 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vyhlásil exekúciu, vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod sp.zn. EX/1602/2005, za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávneného zaviazal uhradiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,21 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodil tým, že exekučným titulom v exekučnom konaní je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača pod č. N 2056/2005, Nz 20171/2005, NCRLs 19897/2005 z 8. mája 2005. Táto notárska zápisnica bola spísaná s Mgr. Tomášom Kušnírom, konajúcim v mene povinnej osoby na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá je prílohou notárskej zápisnice. Podľa notárskej zápisnice povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na jej spísanie, t.j., aby v jej mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom. Ďalej poukázal na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré charakterizujú spotrebiteľský úver a účastníkov tohto vzťahu. Súd prvého stupňa skonštatoval, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe zmluvy o úvere č. 7370100, je spotrebiteľským úverom. Zmluva však neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo znamená, že podľa § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z. sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd uviedol, že úroky z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania, čo predstavuje 91,25% ročne, nakoľko sa nejedná o obchodnoprávny, ale o občianskoprávny vzťah, výška úrokov z omeškania nemôže presiahnuť výšku podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa posudzoval platnosť notárskej zápisnice, ktorá je v prejednávanej veci exekučným titulom. Konštatuje, že notárska zápisnica bola spísaná s povinnou, ktorá bola zastúpená splnomocneným zástupcom. Dôvodom, pre ktorý nie je možné uznať notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul, je neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere, pretože poskytovanie spotrebiteľského úveru bolo podmieňované súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra. Súd prvého stupňa skonštatoval rozpor medzi záujmom zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zároveň zdôraznil, že takýto postup je aj v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Výrok o trovách pôvodného exekútora odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal k úhrade trov exekúcie oprávneného z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením a priznal súdnemu exekútorovi len trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené v súlade s ust. § 14 a § 15, ďalej § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z.. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený sa domnieva, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora môže súd iba v prípade, keď nezistí žiaden rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Keďže súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, oprávnený uvádza, že notárska zápisnica už bola predmetom skúmania zo strany súdu a ak v tomto konaní uznal exekučný titul súd za súladný so zákonom, udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený tiež namieta tvrdenie súdu prvého stupňa o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie zápisnice. Oprávnený uvádza, že sa jedná o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle § 22 a § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Ust. § 24 Občianskeho zákonníka umožňuje zástupcovi, aby sa dal zastúpiť ďalším zástupcom v prípade, ak to dovoľuje právny predpis, alebo je to účastníkmi dohodnuté. Poukazuje tiež na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo odvolať, čo neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinná ako dlžníčka nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu aj na splnomocniteľa, pričom platné predpisy jej nebránili, aby sama uznala záväzok zo zmluvy o úvere. Ďalej oprávnený poukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení nastane situácia, kedy si oprávnený nebude môcť zabezpečiť exekučný titul pre premlčanie pohľadávky oprávneného. K odvolaniu oprávneného podala písomné vyjadrenie súdny exekútor, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods,. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolacie námietky oprávneného spočívajú v tom, že súd prvého stupňa ako exekučný súd preskúmal exekučný titul pri posudzovaní žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, preto ho nemôže posudzovať opätovne. Oprávnený navyše nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že je exekučný titul vyhotovený v rozpore so zákonom. K prvej odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je oprávnený preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preskúmavanie exekučného titulu nie je upravené iba v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Aj z ust. § 57 ods. 1 vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich závisia priamo od preskúmania exekučného titulu. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom tak exekučný súd môže urobiť na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2011, č.k. IV. ÚS 55/2011- 19, uznesenie Ústavného súdu SR z 9. septembra 2010 č.k. II.ÚS 358/2010-13). Pokiaľ sa týka záverov súdu prvého stupňa vo vzťahu k platnosti exekučného titulu, odvolací súd sa v celom rozsahu s týmto právnym názorom stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Obsahom notárskej zápisnice sú všetky náležitosti, ktoré musí mať každý exekučný titul, aby spĺňal predpoklady materiálnej vykonateľnosti, t.j. označenie účastníkov, právny záväzok, predmet a čas plnenia (lehotu na plnenie). Okrem týchto náležitostí sa vyžaduje navyše aj uvedenie právneho dôvodu, teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorej záväzok vznikol. Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Preto odvolací súd zastáva názor, že nie je z dikcie ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nutné, aby účastníkom pri spísaní notárskej zápisnice bol aj oprávnený (veriteľ). Postačí, ak notár osvedčí samotné vyhlásenie povinného. Len vtedy, ak by súčasne obsahom notárskej zápisnice bolo aj spísanie právneho úkonu, súvisiaceho so súhlasom dlžníka s vykonateľnosťou určitého záväzku, je nutné, aby notárska zápisnica obsahovala dohodu oboch strán záväzkového právneho vzťahu. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2009, sp.zn 3Co 7/2007, v zmysle ktorého „zákon požiadavku, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený veriteľ, neustanovuje, a ani výkladom túto požiadavku nemožno doplniť do ustanovenia § 41 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku“. Z obsahu notárskej zápisnice JUDr. Ondreja Ďuriača pod č. N 2056/2005, Nz 20171/2005, NCRLs 19897/2005 z 8. mája 2005 vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinnou, ale tento úkon vykonal advokát Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnej moci. Za takejto situácie je pre posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu potrebné sa vyporiadať s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinnej. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri právnom úkone sa môže dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom uvedie rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve) podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu teda o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá i zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov. V predmetnom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určil práve oprávnený, a v ktorom ho splnomocnil na spísanie (predmetnej) notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je tu jednoznačne preukázaný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom a povinnou, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Dôsledkom uvedených záverov o neplatnosti splnomocnenia je nespôsobilosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Odvolaním oprávnený napadol tiež výrok o trovách exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi. Odvolací súd má za to, že aj v tejto časti je odvolanie oprávneného nedôvodné, lebo exekučný súd správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, ktorý exekúciu zavinil (§ 203 Exekučného poriadku) tým, že predložil exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu. Trovy exekúcie boli priznané v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnou v čase začatia exekučného konania. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie, ako aj o trovách exekúcie, potvrdil ako vecne správne. Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa odvolanie (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolanie nie je výslovne prípustné ani proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora. Preto bolo odvolanie proti tomuto výroku odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnej, ani súčasnému súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.