Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/238/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806200092 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806200092.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej F. s.r.o., W., F. XX, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej Q. S., nar. XX.X.R., bytom O.E. XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 955,98 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 11Er 4/2006-24, EX 1046/05R z 20.9.2011 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi, so sídlom Mlynská 2, Spišská Nová Ves, trovy exekúcie v sume 64,31 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora dňa 19.12.2005 vydal poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 4114/2005, Nz 40039/2005, NCRLs 39503/2005 z 29.8.2005. Vychádzajúc z ust. § 41 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, 3, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 53, 54, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z. súd prvého stupňa uviedol, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 7270725 z 21.10.2004 je spotrebiteľským úverom, a preto sa na predmetnú zmluvu vzťahujú ust. § 52 a nasl. OZ a zák. č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy v spojení s § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Dospel k záveru, že splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou uznával v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal teda v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), preto notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Na základe uvedených skutočností súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 EP tak, že na ich náhradu zaviazal oprávnenú, ktorá zavinila zastavenie exekúcie tým, že navrhla exekúciu na podklade exekučného titulu trpiaceho právnymi vadami, pre ktoré nie je možné v exekúcii pokračovať. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, lebo bola toho názoru, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvého stupňa, že opätovne posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol, keďže notársku zápisnicu posudzoval už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Namietala záver súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu v zmysle platných predpisov a nesúhlasila s tvrdením súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. V tejto súvislosti poukázala na § 24 v nadväznosti na § 31 a nasl. OZ, z ktorých vyplýva, že zákon pripúšťa výnimku zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, ktorá (výnimka) umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. § 25 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom, prípadne koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Poukázala tiež na skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzavretí zmluvy plnomocenstvo odvolať v zmysle § 33b OZ, pričom tak neurobila. Povinná sa podľa jej názoru udelením plnomocenstva nevzdala svojich práv, iba rozšírila možnosť uznania aj na osobu splnomocniteľa. V zmysle platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznaní presným číselným vyjadrením a žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia § 41 ods. 2 EP. Podľa jej názoru takéto preskúmavanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom v prípade právoplatnosti uznesenia súdu nastane situácia, kedy si už nebude môcť zabezpečiť exekučný titul, keďže jej pohľadávka bude premlčaná. K úrokom z omeškania uviedla, že má sankčný charakter a účtuje sa len v prípade, ak dlžník poruší zmluvné podmienky, pričom sankcia vo výške 0,25 % denne nie je neprimeraná vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie aj s ohľadom na ďalšie obchodné riziko. Tvrdila, že pre obchodné záväzkové vzťahy nie je možné odvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktoré si môžu zmluvné strany dohodnúť, a súvislosti s tým poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 3/96, ako aj na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania. Poukázala na to, že povinná mala možnosť platenie úrokov z omeškania odvrátiť tým, že by si záväzok riadne a včas splnila. Napokon namietala aj výšku priznaných trov exekúcie, konkrétne nesúhlasila s priznaním odmeny za úkon označený ako návrh na zastavenie exekúcie. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav, a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia. Oprávnená v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že notárska zápisnica pre jej nesúlad so zákonom nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu, a predstavuje tak prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie. Odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) preto nemožno považovať za opodstatnené. Námietka oprávnenej, že súd prvého stupňa opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol pri udelení poverenia podľa § 44 ods. 2 EP, nie je dôvodná. V predmetnej veci súdny exekútor už bol poverený vykonaním exekúcie, avšak táto skutočnosť nebráni zastaveniu exekúcie (na návrh alebo aj bez návrhu) v ktoromkoľvek štádiu konania z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 EP, teda aj z dôvodu neprípustnosti exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, podľa ktorého súd exekúciu zastaví ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Neobstojí ani tvrdenie oprávnenej, že udelené plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice netrpí žiadnymi vadami. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ). Z cit. ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom (zastúpeným) na jednej strane a splnomocnencom (zástupcom) na strane druhej. Ide tu teda o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve (zástupca) oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav vôle oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. V právnom vzťahu vzniknutom na základe dohody o plnomocenstve zákon predpokladá i zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi (§ 22 ods. 2 OZ), preto je vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov. Splnomocnenie, ktoré sa nachádza na tlačive zmluvy o úvere zo 21.10.2004 je podpísané len zo strany splnomocnenca, pričom podpis povinnej na zmluve o úvere nemožno považovať za podpis na samotnom splnomocnení. Zmluva o úvere je totiž osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého vznikol osobitný právny vzťah medzi inými subjektmi, a to medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako veriteľom na strane jednej a povinnou ako dlžníčkou na strane druhej. Účastníci tohto právneho vzťahu nie sú teda totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve, v ktorej má byť účastníkom splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír. Podpis účastníkov na zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu. V notárskej zápisnici ako exekučnom titule teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia a uznania právneho záväzku v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre jej vyhlásenie za neprípustnú a jej zastavenie. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predmetná notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by sa oprávnená mohla domáhať vymoženia pohľadávky voči povinnému v rámci exekúcie. Súd prvého stupňa správne poukázal i na rozpor záujmov medzi povinnou a jej splnomocneným zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého určila na predtlači zmluvy o úvere práve oprávnená, a preto aj z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu treba plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere pre rozpor so zákonom (§ 22 ods. 2 OZ) považovať za neplatné. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí v exekučnej notárskej zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, aby tieto boli určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade zistené nedostatky týkajúce sa plnej moci), majúce za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu pre nesúlad so zákonom, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom, a následne pre vyslovenie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 EP neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5. 2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.